Kniha Fašista vypovedá o Oswaldovi Mosleym, ktorý nie je v slovenskom prostredí veľmi známou postavou. Zaniká v tieni fašistických vodcov, ktorí sa dostali k moci a mali šancu reálne aplikovať svoje predstavy. Autorom knihy je historik Slovenskej akadémie vied Jakub Drábik, ktorý sa venuje predovšetkým problematike britského fašizmu a dejinám fašizmu v kontexte dejín strednej a východnej Európy 20. storočia. Spolu s kolegom Martinom Poschom diskutovali na tieto témy v rámci cyklu Historia magistra, ktorý pravidelne organizuje Historický ústav SAV v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave.
M. HUCÁKOVÁ: Jakub, o čom vypovedá Tvoja kniha dnešnému čitateľovi? A čo hovorí tým, ktorí z rôznych dôvodov po nej nesiahnu a ani si ju nebudú chcieť prečítať?
J. DRÁBIK: Kniha je Mosleyho životopisom, ale nesústreďuje sa len na jeho osobu. Aj keď ide o odbornú prácu, snažil som sa v nej čitateľsky čo možno najatraktívnejšie priblížiť aj britské a európske dejiny. Mosleyho postava je zasadená do spomínaného širšieho historického kontextu. Snažil som sa vysvetliť Mosleyho vnútorné pocity, motiváciu a mentálny horizont človeka, ktorý zahodil sľubnú politickú kariéru a stal sa presvedčeným fašistom. Analyzoval som pritom tiež podmienky britského parlamentarizmu a politickej kultúry, ktoré boli preventívnymi faktormi chrániacimi spoločnosť pred reálnym úspechom fašistického hnutia – v tomto zmysle nejde teda o klasickú biografiu a vzhľadom k súčasnému nárastu radikálnych pravicových, populistických či rôznych obskúrnych fašistických hnutí v celej Európe, vrátane Slovenska, má aj výrazný aktualizačný moment.
M. H.: V akom stave vnímaš dnešnú spoločnosť pokiaľ ide o tematiku fašizmu, extrémizmu? Majú ľudia dostatok informácií, vedia sa správne rozhodovať, vedia kriticky myslieť?
J. DRÁBIK: Aj keď sa snažím byť optimista, stále si myslím, že v boji proti extrémizmu máme značné medzery. Zároveň však vnímam aj mnoho dobrého, čo na Slovensku máme, mnoho rôznych aktivít mladých, sebavedomých a šikovných ľudí, ktorí majú jasno v tom, že chcú žiť v modernej, spravodlivej, demokratickej európskej krajine, ktorá chráni svojich občanov bez ohľadu na pohlavie, rasu či náboženstvo. Predovšetkým v oblasti všeobecného povedomia a pri vysvetľovaní toho, čo fašizmus vlastne je a prečo je tak veľmi nebezpečný, by sa ale dalo urobiť ešte viac. Fašizmus totiž nezmizol v troskách Berlína v roku 1945. Prežil, transformoval sa do rôznych hybridných modelov a stále je medzi nami, i keď sa už len úplné minimum hnutí a ich predstaviteľov prihlási k tomuto zdiskreditovanému slovu. To, že sami seba neoznačujú za fašistov, ale ešte neznamená, že nimi nie sú. A v tom vidím podstatu svojho výskumu i verejných aktivít – vysvetľovať čo fašizmus je, prečo je nebezpečný, aké sú možnosti boja proti nemu a prečo vôbec je tak extrémne dôležité chrániť hodnoty demokracie, liberalizmu a humanity.
M. H.: Prečo by sme si mali knihu prečítať?
J. DRÁBIK: Prínos knihy a aj dôvod, prečo by si ju mali ľudia prečítať vidím predovšetkým v komparatívnej perspektíve. Verím, že táto kniha dokáže otvoriť oči a ukázať, že množstvo z toho, čo prispelo k vzniku a rozmachu fašizmu v medzivojnovom období, môžeme okolo seba sledovať aj dnes. Mnohé tendencie, či spoločenská atmosféra sa na seba až príliš podobajú. Dúfam, že by kniha mohla prispieť aj k pochopeniu základných princípov fašistického myslenia, mechanizmov, akými sa z človeka stane fašista a motivácií, ktoré ženú bežných ľudí do náručia radikálnych ideológií.
M. H.: Čo Ťa ešte čaká, čo by si raz chcel dosiahnuť ako uznávaný historik?
J. DRÁBIK: Čo sa mojich vedeckých ambícií týka, už si nepamätám kto to povedal a ani ako ten výrok presne znel, budem teda parafrázovať: umelec, herec alebo populárny spevák potrebuje mať čo najväčšie publikum a potrebuje jeho uznanie. Čím je ľudí viac, tým lepšie a v princípe je jedno, kto tí ľudia sú. Vedec, naopak, chce uznanie piatich – šiestich ľudí, ktorých najviac rešpektuje. A presne pozná ich mená. Mojou vedeckou ambíciou je získať rešpekt ľudí na mojom zozname.
M. H.: Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov pri ďalšom bádaní po historických súvislostiach, ktoré veľa vysvetľujú aj pri pohľade na aktuálne dianie.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: SAV
Uverejnila: VČ