PhDr. Karol PIETA, DrSc. v súčasnosti pôsobí ako zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre a jeho vedeckou špecializáciou je stredoeurópska archeológia doby laténskej, rímskej a sťahovania národov, včasný stredovek (Kelti, Germáni, Slovania), experimentálna archeológia a počiatky kresťanstva. Je autorom 235 publikácií, z ktorých je 9 významných monografií. Cenu za vedu a techniku v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky získava za mnohé výnimočné objavy v archeológii a celoživotné vedecké dielo, ktoré významnou mierou prispelo k bližšiemu poznaniu dejín.
Prvým impulzom pre Dr. Karola Pietu, ktorý v ňom vzbudil záujem o históriu, bola populárna literatúra o pravekých lovcoch, ale i knižka nestora slovenskej archeológie, Štefana Janšáka o tom, ako sa na poliach dajú nájsť stopy prítomnosti dávnych obyvateľov Slovenska – črepy hlinených nádob. Už ako štrnásťročný žiak začal tieto nálezy zbierať a nosiť do Archeologického ústavu SAV, vtedy ešte sídliaceho na Nitrianskom hrade. Zhmotnená najstaršia história ho natoľko zaujala, že sa po maturite rozhodol ísť študovať archeológiu do Bratislavy a neodradila ho ani šokujúca skutočnosť, že napriek úspešným prijímačkám nebol prijatý na štúdium z kádrových dôvodov, pretože jeho otec bol úradníkom. Po roku fyzickej práce na vykopávkach úspešne absolvoval skúšky na Masarykovu Univerzitu v Brne. Ako sám vraví, dodnes je vďačný „prezieravým“ kádrovníkom, že mal nakoniec možnosť vyštudovať u vynikajúcich brnianskych profesorov.
Podľa Dr. Pietu, tak ako v minulosti, aj dnes úspech vo vede nie je možný bez zodpovednosti a vytrvalosti v práci a poriadnej dávky invencie, spojenej aj s kúskom šťastia. Československá a slovenská archeológia patrila už oddávna k medzinárodne uznávaným vedným disciplínam a túto dobrú tradíciu úspešne rozvíja ďalej. Podstatne sa pokročilo v technike výskumov, vo využití nových technických možností ako je GIS, 3D či letecké skenovanie Lidar a v čoraz užšej spolupráci s inými vednými disciplínami. Predtým netušené možnosti a poznatky prináša využitie DNA a najmä izotopových analýz, ktoré archeológovi pomôžu zistiť pôvod nájdeného jedinca i druh a spôsob jeho výživy.
Karol Pieta patrí k výskumníkom so širším záberom vedeckého záujmu a naše územie s mimoriadne bohatou a významnou históriou mu umožňuje paralelne študovať viaceré pozoruhodné civilizácie. Zaujíma sa rovnako o Keltov, ako aj o dramatickú dobu sťahovania národov či dobu Veľkej Moravy. Kamenné paláce keltských kráľov na Bratislavskom hrade, komorová hrobka germánskeho veľmoža z Popradu alebo slovanské mocenské centrum v Bojnej, nepochybne patria medzi pamiatky celoeurópskeho významu. Ako sám tvrdí, v dnešnom svete je potrebné, aby bola vedecká práca efektívna, medzinárodne porovnateľná a postavená na kolektívnej spolupráci a generačnej kontinuite a jej pozitívne výsledky musia byť čo najskôr sprístupnené ostatným odborníkom, ale aj spropagované verejnosti i štruktúram, zodpovedným za spolufinancovanie vedy. Aktívny prístup v tomto smere, pravdaže postavený na exkluzívnych bádateľských výsledkoch, môže významne ovplyvniť financovanie vedy, aj postavenie a vybavenie daného pracoviska. Ocenenie náročnej vedeckej práce často pozitívne ovplyvňuje aj pôsobenie osobnosti bádateľa a jeho spoločenská angažovanosť.
Karol Pieta venuje veľa energie pracovnej skupine, ktorá už desať rokov skúma veľkomoravské mocenské centrum v Bojnej, ktoré sa stalo známe vďaka výnimočným objavom, súvisiacim s počiatkom našej štátnosti i najstaršími dokladmi kresťanstva. Súčasne koordinuje medzinárodný projekt, venovaný konzervácii a vyhodnoteniu známej hrobky germánskeho kniežaťa z Popradu a dlhodobo sa podieľa aj na výskume ranokresťanskej osady v Kuvajte. Prednostne sa venuje úspešnému ukončeniu týchto náročných vedeckých projektov.
Podľa tohto výnimočného bádateľa, autora i pedagóga, vedec musí byť autoritou a zároveň aj osobnosťou. Má si okolo seba vyberať schopných mladých ľudí, ktorí budú časom lepší ako on. Ak sa potom budú hrdo hlásiť k svojmu učiteľovi či školiteľovi, odviedol dobrú prácu.
Zanieteným bádateľom práca a súkromie často splývajú a veľa voľného času venujú výskumu. To platí aj o Karolovi Pietovi. Napriek tomu sa nevyhne bežným každodenným starostiam o rodinu a dom, ale ostane mu čas i na kultúru, cestovanie a trocha športu – bicykel a lyže.
Cena za vedu a techniku sa prvýkrát odovzdávala v roku 2014 a nahradila dovtedy odovzdávané Ceny ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Transformácia mala za cieľ zvýšiť spoločenskú prestíž udeľovania cien za vedu a techniku.
Zoznam všetkým ocenených v jednotlivých kategóriách nájdete na stránke podujatia Týždeň vedy a techniky na Slovensku alebo v e-novinách Vedecký kaleidoskop.
Hlavným organizátorom Týždňa vedy a techniky na Slovensku je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR a Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. Generálnym partnerom podujatia je spoločnosť Huawei.
Informácie poskytol: PhDr. Karol PIETA, DrSc.
Editovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Úvodné foto: z archívu Dr. Karola Pietu
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ