Slovensko má na Zozname svetového dedičstva UNESCO zapísaných osem lokalít.
Lokalita Rímsky vojenský tábor Gerulata v Rusovciach v Bratislave. Zdroj: Múzeum mesta Bratislavy
Výbor svetového dedičstva na svojom 44. zasadnutí, ktoré sa konalo v tomto roku online z čínskeho mesta Fuzhou, v tajnom hlasovaní rozhodol aj o ďalšom zápise do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pre Slovenskú republiku.
Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pribudla 30. júla 2021 medzinárodná archeologická lokalita Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť). Súčasťou novej lokality svetového dedičstva sú aj dve národné kultúrne pamiatky, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska. Sú to dva rímske vojenské tábory (kastely) Gerulata v Rusovciach a v Iži neďaleko Komárna. Slovensko tým dosiahlo v poradí ôsmy zápis v Zozname svetového dedičstva UNESCO a zároveň prvý zápis zo západu krajiny.
Zápis obsahuje prvú, západnú časť Dunajského Limesu od bavorského Bad Göggingu po Ižu. Zahŕňa 77 pamiatok rímskeho hraničného systému na Dunaji. Nomináciu predložilo Slovensko spolu s Nemeckom a Rakúskom.
„Som veľmi rád, že Slovensko má od dnešného dňa na Zozname svetového dedičstva UNESCO ďalšie dôležité pamiatky, ktoré sú súčasťou nášho, ako aj svetového kultúrneho dedičstva. Vnímam to nielen ako vec medzinárodnej prestíže, ale aj ako záväzok pristupovať k týmto lokalitám s rešpektom a úctou s cieľom ich zachovania pre budúce generácie,“ povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a predseda Slovenskej komisie pre UNESCO Ivan Korčok počas svojej návštevy expozície Antickej Gerulaty v Rusovciach.
Zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO je výsledkom dlhoročnej práce expertov Pamiatkového úradu SR, Múzea mesta Bratislavy, Podunajského múzea v Komárne, Archeologického ústavu SAV, ako aj mesta Bratislava a obce Iža. Iniciátorom za Slovensko bol Pamiatkový úrad SR, ktorý je koordinátorom súvisiacich aktivít.
„Zápis je nielen ocenením výnimočnej hodnoty týchto pamiatok, ale zároveň aj stimulom pre skvalitnenie ich ochrany a zachovania, rovnako aj príležitosťou pre udržateľný rozvoj dotknutých obcí a regiónov, založený na kultúrnom dedičstve,“ uviedla viceprezidentka a vedúca odboru pamiatok a pamiatkových území Pamiatkového úradu SR Ing. arch. Ľubica Pinčíková. Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe, kastel Gerulata ležal na území Panónie v línii Carnuntum – Ad Flexum na pravom brehu Dunaja a tvoril neoddeliteľnú súčasť hraničného opevnenia bývalej Rímskej ríše.
Lokalita rímsky vojenský tábor Gerulata v Rusovciach. Zdroj: Múzeum mesta Bratislavy
Pilier Gerulaty našli na malej vyvýšenine
Vojenský tábor Gerulata chránil ríšsku provinciu Panónia v druhom až štvrtom storočí nášho letopočtu. Jeho zvyšky sa nachádzajú v bratislavskej mestskej časti Rusovce, kde bol jedným z oporných bodov hranice. V rozľahlom tábore alebo v menšej trojpodlažnej pevnosti žili stovky vojakov.
Táto časť rímskych hraníc kontrolovala a umožňovala pohyb vojenských jednotiek, ale aj civilistov a obchodníkov medzi územím Rímskej ríše a takzvaným barbarikom. Vonkajšia hranica ríše sa v druhom storočí tiahla tromi kontinentmi a predstavovala mimoriadne vojenské i organizačné schopnosti rímskeho impéria.
Unikátnu kultúrnu pamiatku kastel Gerulata spravuje Múzeum mesta Bratislavy (MMB) od roku 1987. V areáli v súčasnosti vystavujú archeologické nálezy z rímskeho obdobia. Sú tam základy stavieb z prvého až štvrtého storočia. V exteriéri sa nachádza neskoroantická pevnosť zo štvrtého storočia, ktorá bola vstavaná do severného rohu pôvodného kastela. Areál sa nachádza na mieste bývalého tábora na hraniciach pevnostného systému Limes Romanus. Komplexnú pamiatkovú úpravu lokality začali realizovať v roku 1975.
Okrem kastelu sú súčasťou zápisu do zoznamu aj časti Gerulaty, ktoré sa nachádzajú v Rusovciach. Ide o Dom s hypocaustom a Irkutskú ulicu, kde sa pôvodne nachádzali vicus (civilná osada) a pohrebisko.
Gerulatu objavili v 60. rokoch minulého storočia. Pilier rímskej pevnosti našli na malej vyvýšenine, zvanej Bergl. Nachádza sa priamo v centre Rusoviec. V marci 1963 ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Nález bol dôvodom aj na pamiatkovú ochranu Rusoviec. Archeologický tím na základe výsledkov výskumov z rôznych častí Rusoviec vytvoril archeologickú topografiu. MMB sa zapojilo do výskumov v 90. rokoch. Vtedajšie plány na výstavbu panelákov v tejto mestskej časti museli zmeniť.
Autorkou expozície je Jaroslava Schmidtová, uznávaná archeologička z MMB. Exteriéry Gerulaty spolu s náleziskom sú voľne prístupné verejnosti, na vnútornú expozíciu si treba zakúpiť vstupenku. Súčasťou vstupenky je aj odborný výklad k vonkajšej expozícii v slovenskom, anglickom, ruskom alebo maďarskom jazyku. Výstava ukazuje históriu budovania a života obyvateľov kastela, predovšetkým prostredníctvom nálezov vrátane kostrového hrobu, modelov tábora a villy rustici i premietania filmov o živote na hraniciach Rímskej ríše. Výsledkom dlhoročného výskumu je rozsiahly fond nálezov. Mimoriadna je zbierka kamenných výtvarných diel a pamiatok s bohatou figurálnou i rastlinnou výzdobou. Medzi ozdobami vynikajú gemy, spony, náramky, prívesky a amulety. Pozoruhodná je tiež zbierka mincí s razbami rímskych cisárov.
„Nie je možné realizovať systematický plošný výskum, pretože Gerulata sa nachádza pod stredovekou a súčasnou zástavbou Rusoviec. Poznatky teda získavame z výskumov na rôznych stavbách, ktoré sú predpísané Pamiatkovým úradom SR na ochranu kultúrneho dedičstva,“ informovala Schmidtová.
Expozícia Antická Gerulata v Rusovciach. Zdroj: Múzeum mesta Bratislavy
Viackrát opravovaný tábor v Iži
Kastel v Iži bol predsunutou pevnosťou na ľavom brehu Dunaja, jedinou svojho druhu na tomto úseku hranice. Tvoril predmostie legionárskej pevnosti Brigetio. Oba tábory sú dokladom dlhodobej, zhruba štyristoročnej rímskej prítomnosti na území dnešného Slovenska.
Prvú pevnosť postavili Rimania v Iži za vlády cisára Marca Aurélia (161 až 180), v období markomanských vojen. Bol to drevozemný tábor, ktorý po krátkom čase zanikol, po požiari pri germánskom útoku v roku 179. Koncom druhého storočia postavili Rimania na mieste zničeného drevozemného tábora kamenný kastel, ktorý bol počas vojnových udalostí okolo polovice tretieho storočia značne poškodený.
V štvrtom storočí sa uskutočnila rozsiahla prestavba jeho opevnenia. K posledným stavebným úpravám došlo za vlády cisára Valentiniana I. (364 až 375). Zrejme krátko po jeho smrti bola pevnosť vyplienená alebo opustená. Na prelome štvrtého a piateho storočia obývali územie zmiešané skupiny domácich Germánov a prisťahovalcov. Po ich odchode zostal priestor neosídlený. V 10. storočí bola neďaleko od bývalej rímskej pevnosti založená menšia osada, ktorej obyvatelia tu pochovávali svojich zosnulých.
Tábor, zvaný tiež Kelemantia, sa nachádza sedem kilometrov východne od Komárna. Bola to mohutne opevnená pevnosť, ktorá zaberala plochu vyše troch hektárov pôdy. Pôdorys mal tvar pravidelného štvorca so zaoblenými nárožiami s vnútornými rozmermi 172 na 172 metrov a bol orientovaný podľa svetových strán. Pevnostný múr mal v hlavných líniách hradieb hrúbku 180 centimetrov. Nárožia boli ešte mohutnejšie.
Rímske lapidarium v Komárne, súčasť lokality Hranice rímskej ríše – Dunajský Limes. Zdroj: Múzeum mesta Bratislavy
Hranice Rímskej ríše sú najdlhšou pamiatkou v Európe
Dunajský Limes je súčasťou širšieho celku Hranice Rímskej ríše, ktorý sa v súčasnosti tiahne od Antoninovho valu na Britských ostrovoch až po Ižu na slovensko-maďarskej hranici. Dunajský úsek hraníc, okrem prírodnej vodnej prekážky, tvorila sústava legionárskych i menších pevností a vojenských táborov, strážnych veží, limitná cesta a civilné zázemie. Výbor svetového dedičstva uznal jedinečnú svetovú hodnotu hraníc už v roku 1987, keď do zoznamu zaradili Hadriánov val v Anglicku. V roku 2005 k nemu doplnili nemecký Hornogermánsko-rétsky Limes a v roku 2008 škótsky Antoninov val.
Sústava Hraníc Rímskej ríše má po zápise Dunajského Limesu dĺžku 1400 kilometrov. V druhej fáze nominácie by mali pribudnúť aj ďalšie pamiatky v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Chorvátsku a Srbsku. Predloženie nominácie východnej časti limesu sa predpokladá v najbližších rokoch.
Hranice predstavujú jedinečnú hodnotu, ktorá presahuje národné hranice, a je dôležitá pre súčasné i budúce generácie. Zápis je nielen ocenením hodnoty tejto pamiatky, ale zároveň stimulom pre skvalitnenie jej ochrany a zachovania. Súčasne je príležitosťou pre udržateľný rozvoj dotknutých obcí a regiónov, založený na kultúrnom dedičstve.
Slovenské lokality zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO
V Zozname svetového dedičstva UNESCO bolo do júla 2020 zapísaných 1121 lokalít, ktoré sa nachádzajú v 167 štátoch. Z uvedeného počtu je 869 kultúrnych, 213 prírodných a 39 zmiešaných lokalít. Osem z nich sa nachádza na Slovensku.
Prvé tri – Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia a Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec – do zoznamu zapísali v roku 1993. V roku 2000 pribudlo Historické jadro mesta Bardejov, v roku 2008 Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka. O rok nato rozšírili lokalitu Spišský hrad o územie historického jadra mesta Levoča s dielom Majstra Pavla a jej názov zmenili na Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. Najnovším zápisom sú spomínané Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť). Prírodné dedičstvo Slovenska reprezentujú Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu a Karpatské bukové pralesy.
Zdroje: UNESCO, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Múzeum mesta Bratislava, Archeologický ústav SAV
