Slovenskom od praveku prechádzali dôležité obchodné cesty zo západu na východ, ako aj zo severu na juh. Rieky slúžili ako komunikácie využívané na transport, ale boli aj prekážkou, ktorú sa ľudia od pradávna snažili prekonať. Využívali pritom miesta s ľahkým prechodom, tzv. brody alebo sa za poplatok nechali previesť kompou. Najspoľahlivejšie však bolo postaviť mosty, ktoré by spájali jednotlivé územia.
Zo strany archeologického výskumu sa takýmto stavebným dielam z dávnych čias dosiaľ nevenovala náležitá pozornosť, ani slovenská archeológia nemá tradíciu v takomto výskume. Takto uvádza projekt VEGA jeho zodpovedná riešiteľka PhDr. Klaudia Daňová, PhD. z Archeologického ústavu SAV a približuje: „Skĺbiť koníčka s našou prácou bolo prvým impulzom k myšlienke začať so skúmaním lokalít aj na našom území. Asi sme mali aj trochu šťastie, že hneď prvý podaný projekt bol úspešný a nápad sa zapáčil. Grantový projekt s názvom ´Brody, mosty, diaľkové cesty. Dávnoveké komunikácie a sídla na Považí a Ponitrí s využitím archeológie pod vodou´, je pilotným projektom.“ Zástupkyňou projektu VEGA je Mgr. Miroslava Daňová, PhD. (Katedra klasickej archeológie, Trnava).
Prvým cieľom je podľa zodpovednej riešiteľky podrobný prieskum (na vytypovaných miestach aj výskum) povodí riek Váh a Nitra. „Sústredíme sa v prvom rade na lokality známe z písomných prameňov a snahou je porovnanie historických dokumentov so skutočnosťou. Ďalšou výzvou je vypracovanie metodických postupov pre skúmanie vodných tokov v našich podmienkach a overenie technických možností pri skúmaní vodných tokov (sonar, zameriavanie, podvodný detektor kovov, fototechnika). V moriach a hlbších netečúcich vodách sú takéto metódy používané bežne, pre naše podmienky je však nutné ich otestovať. Slovenské rieky majú silnejší prúd a odlišnú sedimentáciu. Naše výsledky by mohli potom pomôcť krajinám, ktoré sa sústredili doposiaľ na hlbšiu vodu.“
Projekt sa začal v roku 2018. V prvej fáze jeho realizátori zbierali dostupné informácie o slovenských vodách so zameraním na rieky Váh a Nitru. Potom vytypovali tri známe stredoveké náleziská s predpokladaným výskytom mostu, na ktoré sústredili pozornosť. „V Seredi sa podarilo nájsť časti mostovej konštrukcie (piliere). Tie sme po zameraní stotožnili s mostom vyobrazeným na mape z rokov 1810 – 1869. Okrem toho sme identifikovali v toku rieky aj ďalšie menšie piliere, ktoré súvisia s úpravami vodného toku. Nachádzali sa v blízkosti vodných mlynov z rovnakého obdobia. Vďaka intenzívnej spolupráci s Mestským múzeom v Seredi, ako aj bývalým pracovníkom Múzea v Galante P. Ištókom sme získali informácie o ďalšom, pravdepodobne oveľa staršom moste, ktorý plánujeme preskúmať v lete 2019. V Hlohovci sme zdokumentovali množstvo drevených konštrukcií, ktoré súvisia s viacerými mostmi, ako aj mlynmi a úpravami toku. V tomto smere pracujeme na vhodnej metodike dokumentácie týchto štruktúr tak, aby priniesla čo najlepšie výsledky a aktívne komunikujeme aj s Vlastivedným múzeom v Hlohovci.“
Zaujímavou lokalitou je podľa PhDr. Klaudii Daňovej, PhD. aj kompa v Nedede. Na základe identifikácie kompy na mapách z rokov 1764 – 1787, ako aj fotografie člna, ktorý sa nachádzal v tomto priestore sa vedci snažili nájsť presné miesto, kde bola kompa uložená a zistiť, či sa tam objavujú konštrukčné prvky. „Zatiaľ sa nám podarilo identifikovať spevnené plochy, ktoré by mohli byť súčasťou kompoviska.“
Práca pod vodou má isté špecifiká aj bezpečnostné riziká. Z tohto dôvodu realizačný tím spolupracuje s potápačskými inštruktormi zo spoločností Aronnax, AKITOdiving a DIVE 2000. Spoločne absolvovali workshopy a školenia v zahraničí, prevažne v Chorvátsku. Kľúčovou je spolupráca s prof. Dr. Ireny Radić Rossi zo Zadarskej univerzity. „Pod jej vedením sme tretíkrát absolvovali letnú školu archeológie pod vodou a v roku 2018 aj seminár o 3D fotogrametrii pod vodou (lektorom bol Kotaro Yamafune). Získané skúsenosti sú aplikované do našich podmienok. Spolupracujeme aj so slovinskou ZAPOu (Zavod za podvodno arheologijo), ako aj českými kolegami z Českej akadémie vied, v. v. i. Mimoriadne si ceníme aj spoluprácu s partnermi zo Slovenska. Ide hlavne o regionálne múzeá, ktoré nám na začiatku projektu poskytli cenné informácie o predmetoch z riek nachádzajúcich sa v ich zbierkach. Zároveň sa snažíme úzko spolupracovať s Pamiatkovými úradmi, keďže sa intenzívne rieši aj ochrana kultúrneho dedičstva pod vodou. Postupne nadväzujeme spoluprácu s historikmi, krajinármi, geológmi a hydrológmi.“
Pre naplnenie cieľov projektu (do roku 2021) potrebujú jeho riešitelia ešte rozšíriť a zdokumentovať ďalšie lokality na Považí a Ponitrí. Nadobudnuté informácie chcú v čo najkratšom čase publikovať a prezentovať nielen odbornej, ale aj širšej verejnosti – práve cestou lokálnych múzeí, ktoré sú dôležitým kľúčom pre bližšie poznanie histórie a kultúry jednotlivých regiónov.
Keďže ide o pilotný projekt, hlavný prínos treba podľa PhDr. Klaudii Daňovej, PhD. vidieť v tom, že sa upraví metodika skúmania pod vodou na naše podmienky, ktorú bude možné aplikovať aj na ďalších vodných tokoch. „Zároveň sa vytipujú oblasti, kde sa nachádzajú pozostatky technických diel či identifikujú sa miesta s výskytom archeologických nálezov. Tieto podklady budú slúžiť Pamiatkovému úradu ako cenný zdroj informácií, ktoré doteraz chýbali. Na základe nich bude možné v budúcnosti citlivejšie pristupovať k úpravám vodných tokov, ako aj ich samotných brehov, kde sa častokrát nachádzajú zvyšky po mólach, prístavoch a iných technických dielach, ktoré v minulosti mali obrovský význam pre rozvoj miest, trhov a celkovej ekonomiky.“
Zodpovedná riešiteľka ešte pripomína, že v projekte sa myslelo aj na verejnosť. „Vďaka technickým možnostiam je dnes už možné digitalizovať a hlavne vizualizovať pamiatky ukryté pod vodnou hladinou tak, aby boli vhodne prezentované verejnosti.“
Informácie a foto poskytla: Mgr. Klaudia Daňová, PhD.
Autori foto: M. Cheben; K. Daňová; M. Daňová
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ