Slovenskí archeológovia sa vracajú na egyptskú lokalitu Tell el-Retábí, aby tam začali ďalšiu výskumnú sezónu. Potrvá do konca septembra a nadviaže na zistenia, ktoré priniesla uplynulá sezóna. Tell el-Retábí sa nachádza v severovýchodnej časti Egypta, v údolí medzi mestami Zagazig a Ismaílía približne 100 km východne od Káhiry. Na lokalite pôsobia slovenskí aj poľskí archeológovia. Porozprávali sme sa s archeológom Jozefom Hudecom z Ústavu orientalistiky SAV, ktorý predstavil doterajšie zistenia a prezradil aj plány do budúcna.
M. HUCÁKOVÁ: Uplynulú sezónu označujete za prelomovú v dvoch momentoch. Čo najzásadnejšie sa Vám podarilo objaviť?
J. HUDEC: Podarilo sa nám objaviť obrannú priekopu pevnosti z 19. dynastie, čiže opevnenie z doby faraónov Ramesseho II a/alebo Merenptaha, ktoré je v Egypte dosť unikátne. Priekopa bola dokonca pri severozápadnej bráne do pevnosti čiastočne zdvojená. Nebola to vodná priekopa, slúžila nasucho, ako terénna prekážka. Jej priebeh sa nám podarilo vystopovať aj na severnej a južnej strane pevnosti. Po zániku pevnostnej funkcie zaniesli priekopu na západe a juhu pieskové náveje, avšak na severe, od sezónneho jazera resp. močiara mala humózno-hlinitú výplň, v ktorej sa nachádzali aj nálezy každodenného života.
Druhým prelomovým momentom bol objav bohatého hrobu, ktorý pochádzal z dramatického, turbulentného obdobia medzi Druhým prechodným obdobím a Novou ríšou. V pomerne jednoduchom jamovom hrobe sa nachádzala na chrbte ležiaca neskrčená kostra, ktorá však bola pre záhrobný život vybavená striebornými a ametystovými šperkami. V Egypte bolo striebro vzácnejšie ako zlato. V hrobe sa tiež nachádzalo päť nádob, na ktorých tvaroch a výzdobe sa prejavovala remeselná tradícia tak končiaceho Druhého prechodného obdobia, ako aj začínajúcej Novej ríše. Aj tento nález je v Egypte unikátny.
M. H.: Priekopa aj bohatý hrob budú teraz základom pre ďalšie skúmanie? Očakávate aj „neočakávané“ nálezy a objavy?
J. HUDEC: V nadchádzajúcej sezóne budeme pokračovať vo výskume tej časti tellu, kde sme objavili priekopy a bohatý hrob. Najprv budeme musieť zdokumentovať a odstrániť zvetrané zvyšky hradby faraóna Ramesseho III z 20. dynastie. Pôvodne bola až desať metrov hrubá a postavili ju z nepálených tehál na pieskom zaviatych priekopách 19. dynastie. Potom preskúmame pieskový zásyp a pokračovanie priekop. Zistíme, či pri ich hĺbení ramessovskí robotníci alebo vojaci našli staršie hyksóske hroby z Druhého prechodného obdobia. Budeme napäto sledovať, či bol bohatý hrob z prelomu do Novej ríše ojedinelou epizódou, alebo či na sever od neho nájdeme aj ďalšie. Priestor na výskum máme síce stiesnený, ale očakávania rozhodne nie 🙂
Práce na archeologickom výskume v Tell el-Retábí, Egypt (foto Nadácia Aigyptos)
M. H.: Ako archeológ musíte byť zvyknutý na extrémne podmienky, v ktorých robíte svoj výskum. Chce to obrovské sebazaprenie?
J. HUDEC: Nuž, naši egyptskí priatelia tvrdili, že minulý týždeň bolo na Tell el-Retábí až 44 °C. Našťastie momentálne teploty klesajú. Budeme sa musieť nastaviť na včasné stávanie. Keďže sa chceme vyhnúť denným horúčavám, začíname pracovať o piatej hodine ráno a skončíme o jednej, šesť dní v týždni. Aby sme stihli ranný začiatok, musíme vstávať už o 3:30 – 3:45. Tomu musíme prispôsobiť aj „druhú smenu“, teda popoludňajšie dokumentovanie nálezov na našej základni, aby sme spali aspoň šesť hodín. Okrem toho sa musíme dohodnúť s miestnym podnikateľom, ktorý si nárokuje časť plochy, ktorú chceme skúmať. Nebude to jednoduché, ale na všetko sa dá zvyknúť, ak je vôľa a nadšenie. A oboje nám nechýba.
M. H.: Ako by ste opísali medzinárodnú spoluprácu? Je pre archeológov dôležité pracovať v tíme?
J. HUDEC: S medzinárodnou spoluprácou máme skúsenosti externe aj interne. Na Retábí momentálne robia záchranný výskum naši egyptskí kolegovia, zhodou okolností aj naši inšpektori z predchádzajúcich sezón. Tešíme sa na vzájomné diskusie o nálezoch a hypotézach. Stretávame sa tiež s kolegami z okolitých expedícií. Na tohoročnej sezóne s nami spolupracujú aj kolegyne z Českej republiky. Po ukončení našej časti sezóny nás vystrieda viacčlenná skupina poľských archeológov, s ktorými príde aj britská archeobotanička. Neďaleko nás sa po rokoch obnovil britský výskum na včasnodynastickej lokalite Kafr Hassan Dawúd. Členmi tímu sú aj egyptský kolega Mustafa Nureldín a poľský Dr. Jucha. Sme zvedaví na ich výskum, oni na náš, asi si tiež vymeníme návštevy a nebude to iba zdvorilosť. Vzájomná výmena skúseností medzi archeológmi je výsostne dôležitá, pričom sa neobmedzuje iba na archeológov. V našom tíme budú v tejto sezóne pôsobiť aj stavebný inžinier, antropologička, fotografka a konzervátor. Takže správny interdisciplinárny tím s medzinárodnými rozmermi ako sa patrí 🙂
/Výsledky doterajšie výskumu na lokalite predstavili slovenskí vedci verejnosti aj vo forme 3D animácie, ktorú spracovalo štúdio Dwarf Digital s podporou Nadácie Eset a Nadácie Aigyptos. Nadácia Aigyptos a Geotronics s. r. o. podporujú aj celú nadchádzajúcu výskumnú sezónu slovenských vedcov z Ústavu orientalistiky SAV a Rakúskej akadémie vied, ktorá potrvá do 29. septembra 2019. /
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: Nadácia Aigyptos
Uverejnila: VČ