Na základe aktuálnych zistení archeologického výskumu vedci predpokladajú, že kostol vznikol najneskôr v posledných desaťročiach 13. storočia.
Archeológovia skúmali zaniknutý stredoveký a novoveký kostol v Ostrej Lúke. Zdroj: SAV
Od začiatku augusta 2024 realizovali vedci Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v lokalite Kostola zjavenia Pána v areáli cintorína v obci Ostrá Lúka výskum, v rámci ktorého skúmali zaniknutý stredoveký a novoveký kostol.
Výskum sa robil plošnou formou a archeológovia kostol kompletne odkryli. Nadviazali tak na svoju prácu z marca 2024, keď v lokalite vykopali niekoľko rezov. Podklady pre výskum získali vďaka geofyzikálnemu výskumu, ktorý naznačil základnú pôdorysnú dispozíciu kostola.
Archeologický výskum
Archeológovia skúmali kostol sektorovou metódou s ponechanými kontrolnými blokmi. Kompletne sa im podarilo odkryť pôdorys kostola s obdĺžnikovou loďou a pravouhlým presbytériom, ku ktorému bola sekundárne pristavaná sakristia. Jeho celkový rozmer je 17 m x 7,3 – 8,7 m. Hrúbka muriva lode, presbytéria a sakristie je 0,9 m. Zachoval sa i vstup do kostola zo západnej strany so šírkou 1,7 m (samotný vstup 0,9 m) aj s deštruovanými osteniami portálu. V západnej stene lode je sekundárne zamurovaný vstup so šírkou 1,5 m a v južnej stene je identifikovateľný ďalší zamurovaný so šírkou 1,5 m. Vstup do sakristie z presbytéria má šírku 0,95 m.
Pod východnou štvrtinou lode kostola sa objavila zachovaná krypta s kvalitnou valenou klenbou a so schodiskom z južnej strany. Celkový pôdorys krypty je 2,7 x 2,9 m a výška je 1,65 m. V poslednej etape kostola bola v lodi umiestnená podlaha z tehál. V sakristii a presbytériu sa nachádzala liata maltová podlaha. Zrejme zo statických dôvodov bola prestavaná západná časť lode kostola a k jej vonkajšej južnej stene primurovali oporný pilier.
Pohľad z výšky. Nálezisko odfotografované pomocou dronu. Zdroj: SAV. Autor: Peter Pastucha
Kostol zjavenia Pána v Ostrej Lúke
Zaniknutý Kostol zjavenia Pána v Ostrej Lúke sa prvý raz spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337. Počas reformácie prešiel do rúk protestantov a v roku 1681 bol uznaný za takzvaný artikulárny kostol pre Zvolenskú župu. Počas povstania Františka II. Rákociho v roku 1709 kostolík spolu s kryptou rodiny Ostrolúckych vyplienili. V roku 1742 v blízkosti kaštieľa vystavali nový kostol a pôvodný začal postupne chátrať. Následne v roku 1745 zhorela drevená fara a kostol zanikol.
Podľa zápisov z Primaskeho archívu v Ostrihome bol dobovo kostol fília (pobočka) zvolenskej rímskokatolíckej farnosti. Ešte podľa vizitácie v prvej tretine 18. storočia bol kostol funkčný. Podľa revízie z roku 1713 mal plochý drevený strop (rámový) v lodi a zaklenuté sanktuárium a zrejme aj sakristiu. V interiéri sa mali podľa opisu nachádzať tri drevené maľované empory (chóry), murovaná (kamenná) kazateľnica, lavice a jeden oltár Sv. Trojice. Interiér bol upravovaný v ranom novoveku, keď kostol využívali evanjelici. V blízkosti kostola sa nachádzala katolíkom patriaca drevená zvonica s tromi zvonmi a farská budova školy.
Kostol vznikol najneskôr koncom 13. storočia
Na základe aktuálnych zistení archeologického výskumu vedci predpokladajú, že kostol vznikol najneskôr v posledných desaťročiach 13. storočia. V prvej etape bola vybudovaná loď s pravouhlým presbytériom, ku ktorému bola v 14. storočí pristavaná sakristia. Ešte v stredoveku bola vybudovaná aj krypta pod východnou časťou lode.
V období raného novoveku postavili múr opevnenia, ktorý mal hrúbku 0,9 m. Kostol a cintorín obkolesoval na ploche zhruba 0,1 ha.
Zaujímavým nálezom je náhrobná platňa objavená pri vonkajšom juhozápadnom nároží kostola a spodná časť stredovekej kamennej krstiteľnice, ktorá bola zachytená v sekundárnej polohe pri vstupe do krypty. Známa je zrejme i jej horná časť, ktorá bola objavená už dávnejšie a nachádza sa v expozícii v priestoroch kaštieľa.
Gotická kamenná krstiteľnica. Zdroj: SAV
Rekonštrukcia objektu pre verejnosť
Zaniknutý Kostol zjavenia Pána bude po doskúmaní a pamiatkovej prezentácii ďalším atraktívnym miestom na turistických trasách, ktoré prechádzajú Ostrou Lúkou, vrátane známej Barborskej cesty, ktorá pokračuje na hrad Peťuša a Pustý hrad vo Zvolene s odbočkou aj na hradisko Gunda.
Archeológovia zo SAV pri tomto výskume ocenili unikátnu spoluprácu miestnej a regionálnej samosprávy s univerzitným a akademickým prostredím, ktorú podporil súkromný podnikateľ. Ten zabezpečil aj rekonštrukciu objektu pre širokú verejnosť.
Výskum realizoval Archeologický ústav SAV, v. v. i., v spolupráci s Katedrou archeológie UKF v Nitre, Katedrou archeológie stredoveku Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti a obcou Ostrá Lúka pod vedením Petra Debnára, Jána Beljaka, Maxima Mordovina a Alberta Loydla. Financoval ho majiteľ kaštieľa Ostrolúckych Róbert Dičér a projekt letnej školy archeológie podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
Zdroj: TS SAV
Text: Ján Beljak, Archeologický ústav SAV, v. v. i.
Foto: Ján Beljak, Peter Debnár, Albert Loydl, Mária Putško, z dronu Peter Pastucha
(zh)
