Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Archeológovia objavili v Južnej Afrike najstaršie ľudské stopy na svete

VEDA NA DOSAH

Šľapaje Homo sapiens majú približne 150-tisíc rokov.

Zdroj: Charles Helm

Stopa Homo sapiens. Zdroj: Charles Helm

Vedci objavili najstaršie známe ľudské stopy Homo sapiens. Šľapaje, ktoré sa našli v Južnej Afrike v národnom parku v regióne Garden Route v juhoafrických provinciách Západné Kapsko a Východné Kapsko, majú približne 150-tisíc rokov. Ide o doteraz najstaršie odtlačky nášho druhu Homo sapiens.

Množstvo fosílnych dôkazov ukázalo, že Afrika je kolískou ľudstva, kde sa Homo sapiens po prvýkrát oddelil od svojich predkov asi pred 300-tisíc rokmi. Nie sú to však len kosti, ktoré rozprávajú tento príbeh – nástroje, umenie, potrava a ďalšie stopy môžu pomôcť vyplniť medzery v tom, ako naši predkovia žili a migrovali po celom svete.

Zdroj: doi: 10.1080/10420940.2023.2204231

Zdroj: doi: 10.1080/10420940.2023.2204231

Afrika ako kolíska civilizácie

Medzinárodnému tímu vedcov sa teraz podarilo identifikovať najstarší známy súbor fosílnych stôp Homo sapiens. Miesta obsahujúce fosílne nálezy pozdĺž južného pobrežia v Južnej Afrike datovali približne na 71- až 153-tisíc rokov.

To ukazuje, že južné pobrežie od Kapského mesta vyhovovalo našim predkom a prosperovali v ňom desiatky tisíc rokov, aj keď ich susedia na severe začali migrovať do iných oblastí. Ďalšie dôkazy o stopách ukazujú, že moderní ľudia prišli na Arabský polostrov asi pred 120 000 rokmi a Severnú Ameriku dosiahli asi pred 22 000 rokmi.

Svetlo odhalí vek

Výskumníkom sa v novej štúdii podarilo datovať juhoafrické stopy pomocou metódy známej ako opticky stimulovaná luminiscencia. Vedci v podstate odoberú zrnká kremeňa a iných minerálov zo vzorky a vystavia ich ionizujúcemu žiareniu. Spôsob, akým zrná po tejto expozícii fluoreskujú, môže odhaliť, koľko času uplynulo, odkedy naposledy videli slnečné svetlo alebo, inými slovami, ako dlho boli pod zemou.

Táto metóda je pre šľapaje nájdené v Južnej Afrike úplne ideálna, pretože odtlačky vznikli vo vlhkých pieskových dunách, ktoré sú bohaté na zrnká kremeňa. Následne ich rýchlo pokryl nový nafúkaný piesok, tým sa zakonzervovali.

„Máme podozrenie, že na južnom pobreží Kapského mesta a inde čakajú na objavenie ďalšie stopy,“ uvádza jeden z autorov štúdie, ktorú publikovali v časopise Ichnos. Pátranie je potrebné rozšíriť aj na staršie náleziská v regióne s vekom od 400-tisíc až po viac ako 2 milióny rokov.

Zdroj: The Conversation, New Atlas

(JM)

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky