Veľká mohyla na nálezisku popri rieke Waal v Holandsku bola podľa archeológov posvätným miestom a slúžila ako slnečný kalendár.
Vizualizácia mohyly. Podľa archeológov slúžila ako slnečný kalendár. Zdroj: Mesto Tiel
Holanďania narazili na výnimočný nález. V meste Tiel, nachádzajúcom sa v strednej časti krajiny asi 50 kilometrov juhovýchodne od Utrechtu, objavili mohyly, ktoré slúžili na obradné rituály. Ich vek archeológovia odhadujú na 4 000 rokov.
Archeológovia hovoria „o veľkolepom náleze pre Holandsko“. Ide vôbec o prvý nález tohto druhu v krajine. Výskum lokality, ktorá sa nachádza v priemyselnej oblasti, prebieha už od roku 2017.
Objavenie troch mohýl
Medzi najnovšie nálezy z tejto lokality patria tri mohyly, ktoré sa archeológom podarilo lokalizovať vďaka odlišnému sfarbeniu zeme a vyvýšeninám v pôde. Preskúmali plochu s rozlohou asi 22 hektárov. Podľa Ilse Schuuringovej, mestskej archeologičky mesta Tiel, ide na holandské pomery o nezvyčajne veľkú plochu, na ktorej archeologický výskum prebiehal.
Slnečný kalendár
Na mieste objavili okrem dvoch menších mohýl aj veľkú mohylu s priemerom asi 20 metrov. Okolo nej sa nachádzala plytká priekopa s viacerými priechodmi, cez ktoré priamo prenikali lúče slnka. Z pohľadu archeológov zohrával najdlhší a najkratší deň v roku najvýznamnejšiu úlohu. V hrobovej komore sa našli pozostatky asi 60 ľudí: mužov, žien aj detí.
Výskumníci predpokladajú, že najväčšia mohyla slúžila na sakrálne účely ako slnečný kalendár. Ten mal slúžiť na určovanie dôležitých udalostí, ako sú oslavy a dni, keď sa zbierala úroda. Svojím účelom tak toto miesto pripomína legendárny britský Stonehenge. Podľa Stijna Arnoldussena z archeologického inštitútu Univerzity v Groningene ide o zaujímavý objav: „Je známe, že poľnohospodári sledovali polohu slnka už od doby kamennej.“
Stonehenge a Newgrange
Práve pre súvislosť so slnkom dostala mohyla v Tiele prezývku holandský Stonehenge. Prvá kamenná architektúra v Stonehengei siaha do obdobia 2500 rokov pred n. l. Štyri pieskovcové kamene vyznačovali strany štvoruholníka s astronomickou orientáciou. Definovali miesto východu slnka v deň letného slnovratu 21. júna a miesto západu slnka v čase zimného slnovratu 21. decembra. Na rozdiel od britského Stonehengea sa mohyla v Tiele nestane turistickou atrakciou. Nezachovali sa tu žiadne megality. Jej podobu si vieme predstaviť len vďaka grafickej vizualizácii.
Hrobka Newgrange v Írsku. V deň zimného slnovratu prenikne slnko do komory hlboko v mohyle a naplní ju svetlom. Zdroj: iStockphoto.com
Okrem Stonehengea v Spojenom kráľovstve, ktorý sa spája s letným a so zimným slnovratom, existujú aj staršie pamiatky svedčiace o úzkom prepojení ľudí so slnkom. V írskom grófstve Meath sa nachádza významné centrum neolitickej kultúry a jedna z najikonickejších írskych archeologických pamiatok, komorová hrobka Newgrange. Ide o jednu z troch megalitických hrobiek na prehistorickom pohrebisku Brú na Bóinne, ktorá má 4 000 rokov.
Pozrite si
Mohyla má priemer 85 metrov. Dlhá chodba vedie do komory s krížovým pôdorysom, ktorá je zastrešená klenbou. Aj v prípade hrobky Newgrange pozorujeme prepojenie so slnkom. Postavená bola tak, aby lúče slnka v deň zimného slnovratu prenikli do komory hlboko v mohyle cez otvor nad vstupom a naplnili komoru slnečným svetlom.
Sklenený korálik z Mezopotámie
Okrem spomínaných mohýl našli archeológovia na lokalite približne milión predmetov. Medzi nimi bol aj mimoriadny nález v tejto oblasti, sklenený korálik. Našiel sa v jednej z hrobiek na pozostatkoch ženy. Ide o najstarší sklenený korálik nájdený v Holandsku. Vedúci výskumu Christian van der Linde považuje nález skleneného korálika za mimoriadny, lebo podobné koráliky sa v tom čase v Holandsku nevyrábali.
Vedci podrobili korálik chemickej analýze v holandskom centre Naturalis, ktoré sa špecializuje na molekulárny, morfologický a geologický výskum. Analýzou zistili, že korálik pochádzal až z Mezopotámie, vzdialenej 5 000 kilometrov, ktorá sa kedysi rozprestierala na území dnešného Iraku a Sýrie. Vedúci archeologického výskumu poukázal na fakt, že korálik pred 4 000 rokmi prekonal obrovskú vzdialenosť.
Na základe tohto nálezu vedci usudzujú, že existovali kontakty medzi obyvateľmi oboch oblastí. To, či sa korálik dostal do Holandska priamo z Mezopotámie, alebo sa do oblasti dostal prostredníctvom výmenného obchodu, nie je známe. Ďalšou záhadou tohto nálezu zostáva, kto bol jeho nositeľom.
Zdroj: NOS, Gemeente Tiel, Science Alert, National Museum of Ireland
(zh)
