Dnes si pripomíname 70. výročie úmrtia Alberta Einsteina, jedného z najvýznamnejších vedcov všetkých čias. Jeho rovnice zmenili chápanie vesmíru, nenosil ponožky a osobný život nemal ideálny.
Albert Einstein na známke. Zdroj: iStock/ TonyBaggett, francescoch
Albert Einstein zomrel 18. apríla 1955 vo veku 76 rokov. Narodil sa v Nemecku, no jeho práca, myšlienky a výstupy ovplyvnili celý svet. Pre jedných bol symbolom geniality, pre iných výstredný pacifista s neposlušnými vlasmi a nenapodobiteľným úsmevom. Poďme si pripomenúť niekoľko zaujímavostí z Einsteinovho života, ktoré poukazujú nielen na jeho intelekt, ale aj na jeho osobnosť.
Vedecké príspevky a objavy Alberta Einsteina
Albert Einstein bol teoretickým fyzikom, ktorého objavy zásadne ovplyvnili modernú fyziku.
Teória relativity: Einstein vyvinul špeciálnu (1905) a všeobecnú (1915) teóriu relativity, ktoré zmenili naše chápanie času, priestoru a gravitácie.
Rovnica E = mc²: V rámci špeciálnej teórie relativity formuloval rovnicu E = mc², ktorá vyjadruje vzťah medzi energiou (E) a hmotnosťou (m), pričom c je rýchlosť svetla. Táto rovnica naznačuje, že hmota a energia sú zameniteľné a že malé množstvo hmoty môže byť premenené na veľké množstvo energie.
Fotoelektrický efekt: V roku 1905 objasnil fotoelektrický efekt, čo bolo kľúčové pre rozvoj kvantovej mechaniky. Za tento objav získal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1921.
Boseho-Einsteinov kondenzát: Spolu s indickým fyzikom Šatendranáthom Bosem predpovedal existenciu stavu hmoty pri extrémne nízkych teplotách – Boseho-Einsteinov kondenzát.
Avogadrovo číslo: Einsteinov výskum Brownovho pohybu prispel k presnejšiemu určeniu Avogadrovho čísla, ktoré udáva počet častíc v jednotkovom látkovom množstve (v mole).
Teória fotoelektrického javu: Jeho práca na fotoelektrickom efekte viedla k lepšiemu pochopeniu kvantovej povahy svetla.
Einsteinov-Podolského-Rosenov paradox: V roku 1935 spolu s kolegami navrhol myšlienkový experiment na testovanie úplnosti kvantovej mechaniky, známy ako EPR paradox.
Einsteinova rovnica stavby vesmíru: Pri formulovaní všeobecnej teórie relativity zaviedol kozmologickú konštantu, aby dosiahol statický model vesmíru, čo neskôr označil za svoju „najväčšiu chybu”.
Pozrite si
Hovoril neskoro, ale myslel skoro
Einstein vraj nezačal hovoriť, kým nemal takmer štyri roky. Jeho rodičia sa obávali, že niečo nie je v poriadku. Neskôr sa ukázalo, že jeho myšlienky predbehli jazyk.
Podľa známok v škole vynikal v matematike a fyzike, ale zlyhával vo francúzštine, v chémii a biológii.
Einstein nenávidel nosenie ponožiek, a tak ich jednoducho prestal nosiť. Nezáležalo mu na móde ani na spoločenských konvenciách, a to ani keď žil v Princetone a bol svetovo známou osobnosťou.
Svetoznámy fyzik bol nielen vedecký génius, ale aj vášnivý huslista. Na husliach začal hrať vo veku 6 rokov a pokračoval v tom celý život.
Einsteinovo náboženské presvedčenie bolo predmetom mnohých špekulácií. Aj keď odmietal tradičné náboženské dogmy, vyjadroval hlboký pocit úžasu nad tajomstvami vesmíru.
Vedľajšie produkty geniality
V roku 1952 odmietol pozíciu prezidenta Izraela, ktorú mu ponúkli, hoci bol Žid a sionista. Tvrdil, že na to nemá potrebné schopnosti. Povedal: „Spravodlivosť a pravda sú dôležitejšie než politika.“
Bol pacifista, ale v roku 1939 podpísal slávny list prezidentovi Rooseveltovi, v ktorom na podnet maďarského fyzika Lea Szilarda varoval pred možným vývojom atómových bômb nacistickým Nemeckom, pod vplyvom čoho USA urýchlili výskum uránu a neskôr zhodili atómové bomby na japonské územie. Aj keď sa na vývoji samotnej bomby nepodieľal, neskôr svoje rozhodnutie ľutoval, pretože sa ukázalo, že Nemecko atómové zbrane nevyvíjalo.
Jeho mozog bol po smrti tajne vyňatý patológom, ktorý ho uchovával v nádeji, že odhalí tajomstvo geniality. Napokon ho skúmali celé desaťročia.
Portrét Alberta Einsteina na poštovej známke. Zdroj: iStock/TonyBaggett
Komplikovaný osobný život
Einstein mal dve manželky a nejasný vzťah k ženám – okrem svojej prvotnej múzy Milevy Marićovej udržiaval aj množstvo románikov.
Niektoré listy adresované Mileve naznačujú, že jej význam mohol byť pre jeho ranú prácu väčší, než sa oficiálne uznáva.
Svoje deti roky nevídal a vzťah s nimi bol chladný. Jeho osobný život bol ďaleko od ideálu, ktorý by si niekto predstavoval u filozoficky zmýšľajúceho vedca.
Matematické a fyzikálne vzorce.
Dedičstvo, ktoré stále žije
Einstein zanechal po sebe viac než len teórie. Zanechal princíp zvedavosti, odvážnych otázok a presvedčenie, že „fantázia je dôležitejšia než vedomosti“.
Bez jeho práce by sme dnes nemali ani GPS (systém, ktorý vyžaduje korekcie relativity), ani taký hlboký pohľad do fungovania vesmíru, ako máme dnes.
„Boh nehrá kocky.”
Einstein bol známy aj svojimi hlbokými filozofickými výrokmi. Jedným z najznámejších je: „Boh nehrá kocky.“ Vyjadruje v ňom skepsu voči kvantovej náhode. Hoci s kvantovou fyzikou nesúhlasil úplne, jeho diskusie s Nielsom Bohrom zostanú v dejinách vedy navždy legendárnymi.
70 rokov po jeho smrti je jeho odkaz živší než kedykoľvek predtým. Albert Einstein nebol len vedec. Bol to mysliteľ, rebel, filozof a symbol toho, čo môže dokázať ľudská myseľ, keď sa prestane báť ísť proti prúdu.
Zdroj: The Fact File, James Webb Discovery, Britannica
(LDS)
