Sortiment potravinárskych výrobkov a podmienky ich skladovania na zámkoch severovýchodnej časti Hornej Tisy. To je téma, ktorú počas 49. medzinárodnej Konferencie archeológie stredoveku prezentoval archeológ Igor Prokhnenko.
„Severovýchodná časť Hornej Tisy bola vďaka svojim klimatickým podmienkam a špecifikám terénu a tiež pomerne slabému osídleniu jedným z tých mikroregiónov, ktoré sa medzi poslednými včlenili do organizačnej štruktúry Uhorskej monarchie,“ uviedol. Boli tu vytvorené „lesné komitáty“, v ktorých sa osobitná pozornosť venovala poľovníctvu a rybolovu. „Táto tendencia sa zachovala aj v rannej etape vývoja stredovekej kamennej opevňovacej architektúry kraja, čo sa odrazilo aj v písomných zdrojoch a osteologických materiáloch pamiatok. Významný podiel divých druhov zveri (diviak, srna, jeleň) a vtákov (bažant) poukazuje na úlohu poľovačiek v živote vrchnosti feudálnej spoločnosti. Výrazne menej stretávame kosti rýb, avšak údaje v písomných zdrojoch a umiestnenie pamiatok v zónach vodných plôch svedčia aj o významnom zastúpení rýb v sortimente jedálnička obyvateľov zámkov.“
Osteologické výskumy vraj dokazujú, že v neskorých etapách existencie zámkov dominovali v stravovaní ich obyvateľov druhy domácich zvierat ako ošípané a hovädzí dobytok, súčasne je v stravovacom sortimente len minimálne zaznamenaná prítomnosť drobného dobytka. Odborník pokračoval, že stratigrafické pozorovania dokazujú, že po požití mäsa zvierat a rýb sa kosti hromadne zahadzovali priamo na podlahu, čo viedlo k nehygienickým podmienkam (hromady kostí gastronomických zvierat vo výške podlahy boli často sprevádzané kosťami potkanov). „Jednou z osobitostí mikroregiónu Hornej Tisy bol proces spracovania Solotvinských ložísk soli. Splavovanie soli za účelom jej predaja sa realizovalo po rieke Tisa (hlavnej vodnej tepne) a kontrolovalo sa z kontrolných stanovíšť, postavených v jej údolí a v miestach ťažby soli (Solotvino, Vyškovo, Chust). Dôležitou súčasťou sortimentu potravín obyvateľov zámkov na uvedenom území bolo víno miestnej výroby.“
Igor Prokhnenko ešte povedal, že koncom 13. a v prvej polovici 14. storočia sa pre uskladnenie zásob potravín na pozorovateľniach, strážnych stanovištiach (Broňka, Vyškovo) využívali pivnice, vyhĺbené do skaly o niečo nižšie, v porovnaní s pozorovateľňou, a v období 15. – 17. storočia s rozvojom zámockej architektúry sa za týmto účelom začali používať priestranné pivničné priestory, nachádzajúce sa pod obytnými miestnosťami (Užhorod, Mukačevo, Chust) alebo neveľké pivnice v podobe malých izbičiek, do ktorých viedol úzky vchod (Koroľovo, Kvasovo).
Zhodnotiť rastlinné makrozvyšky (len semená) získané z rôznych typov archeologických uloženín lokalít Mikulčice a Kopčany bolo úlohou príspevku Michaely Látkovej z Archeologického ústavu Brno s názvom: Archeobotanika Mikulčíc. Zásobovanie potravinami včasnostredovekého hradiska.
Výsledky analýz rastlinného materiálu majú podľa nej prispieť do diskusie, ktorá sa týka organizácie poľnohospodárstva, subsistencie včasnostredovekej spoločnosti a ekonomických vzťahov centrálneho sídla s osadami v jeho zázemí. „Zámerom je rekonštrukcia subsistenčnej stratégie centra, ktorá je založená na identifikovaní postupov pestovania a spracovania plodín a spôsobu využívania krajiny v hospodárskom zázemí. Rastlinný materiál je testovaný sériou rôznych mnohorozmerných štatistických analýz, tafonomických, ekonomických a ekologických metód. Výsledky týchto analýz sú následne konfrontované s archeologickými teóriami, ktoré interpretujú poľnohospodárke praktiky na základe archeologických nálezov a objektov.“ Celkovo možno konštatovať, že táto štúdia prináša poznatky z iného uhla pohľadu ako tomu býva v tradične zameraných archeologických či archeobotanických prácach, uviedla odborníčka.
Kolektív autorov Michaela Látková, Mária Hajnalová, Laurent Bouby, Pavol Eliáš (jun.), Miroslav Havlík, Jana Mihályová, Jana Hlavatá sa venoval otázke pôvodu a pestovania viniča na území Čiech, Moravy a Slovenska.
Semená vínnej révy patria podľa nich v archeobotanickom materiáli k najčastejším dokladom ovocia pestovaného v historických dobách na území Moravy, Čiech a Slovenska. „Preto patrí stanovenie pôvodu – t. j. planý druh verzus domestikovaný kultivar – k jedným zo základných predmetov archeobotanického výskumu. Z hľadiska počtu archeobotanických nálezov kôstok vínnej révy patrí zatiaľ stále prvenstvo lokalite Mikulčice, kde sa našli v širokej škále sídliskových kontextov. Práve vysoká koncentrácia nálezov, potvrdené datovanie do včasného stredoveku (Barta et al. 2014) a charakter archeologických kontextov, v ktorých sa našli, nabáda k interpretácii, že v tejto osade bola konzumácia vína – plodov či alkoholického nápoja – rozšírená,“ uviedli. V prezentácii sa zamerali na riešenie otázky či mikulčické nálezy kôstok predstavujú plody planého viniča (a predstavujú tak doklad výskytu lesného viniča v lužných lesoch rieky Moravy v rannom stredoveku) alebo pestovaný kultivar (a sú najstarším dokladom lokálneho pestovania hrozna u nás). Predstavili výsledky dvoch metrických metód, ktoré na základe meraní viacerých častí kôstok a následným výpočtom indexov odlišujú plané formy od pestovaných a ktoré aplikujú nielen na materiál mikulčický, ale na všetky dostupné a dostatočne zachované archeobotanické nálezy vínnych kôstok z rôznych časových úsekov z územia našich krajín.
*********************************************
Aj takéto témy odzneli počas 49. medzinárodnej Konferencie archeológie stredoveku, ktorá sa uskutočnila koncom septembra vo Zvolene. Zorganizovalo ju spoločne viacero inštitúcií: Archeologický ústav SAV v Nitre v spolupráci s mestom Zvolen, tiež Katedra plánovania a tvorby krajiny Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Zdroj: konferencia
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ