Presný deň ani mesiac jeho narodenia je neznámy, ale vedci zistili, že dátum 1. sviatku vianočného môže súvisieť s dvoma inými, charakterom podobnými sviatkami, ktoré ľudia oslavovali už pred vznikom kultu Ježiša Krista.
Kulturológ PhDr. Lukáš Šutor, PhD. z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach približuje, že prvá teória vychádza z teologickej konštrukcie prirovnania Krista k prvému človeku – Adamovi. „Na základe časových paralel bolo počatie (zvestovanie) Krista stotožnené s momentom pripomínania si biblického stvorenia sveta, ktorým je podľa cirkevnej tradície 25. marec. Pridaním deviatich mesiacov sa ustálil dnešný dátum Vianoc.“
Vianoce za svoju podobu vďačia aj pohanským zvykom starých Rimanov.
Znovuzrodený slnečný boh
Dodáva však, že veda nám ponúka aj iné vysvetlenie: „Prvé Vianoce sa slávili už v starovekom Ríme v polovici 4. storočia,“ a dodáva, že v tejto epoche formovania sa oficiálneho kresťanstva bol 25. december tradičným dňom boha slnka Sol Invictus (v preklade Neporaziteľné slnko). „Na tento dátum pripadla aj oslava rozšíreného, pôvodne perzského slnečného boha Mithru, asimilovaného rímskou duchovnou kultúrou, ako aj sviatky ďalších slnečných bohov a hrdinov. Všetky tieto solárne kulty majú svoj prírodný predobraz v zimnom slnovrate (21./22. december). Krízový okamih najdlhšej noci a najkratšieho dňa v roku, symbolicky prežívaný ako smrť slnečného boha, bol sprevádzaný rituálmi na privolanie svetla. Na tretí deň od slnovratu, keď už bolo zjavné, že sa dni predlžujú a svetlo zvíťazilo nad temnotou, oslavoval sa znovuzrodený slnečný boh.“
Prispôsobili sa
Lukáš Šutor zdôrazňuje, že priliehajúca kultúrna štruktúra poskytla kresťanským ideám dostatočnú oporu, aby došlo k ich prekrytiu v celom západnom kresťanskom svete a že vo východných cirkvách – odhliadnuc od problematiky odlišného kalendára – sa rímsky koncept udomácňoval len postupne. Dodnes sa v arménskej cirkvi slávi Kristovo narodenie 6. januára.
Dnešné Vianoce však prešli ešte jednou podstatnou kultúrnou zmenou – prispôsobili sa totiž sekulárnym požiadavkám časti spoločnosti (tej, ktorá náboženstvo nevyznáva – poz.red), čo im dovolilo preniknúť za hranice kresťanskej praxe a stali sa tak jedným z najoslavovanejších sviatkov vôbec.
Autor: PhDr. Marián Gladiš, PhD.
Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Foto: pixabay.com
Spracovala: GC