V múzeách po celom svete je viacero kníh viazaných v ľudskej koži. Harvardova univerzita sa rozhodla eticky sporný exemplár vyradiť zo svojej zbierky.
Kniha Des destinées de l'âme viazaná v ľudskej koži. Zdroj: Geni, CC BY-SA 4.0
Houghtonova knižnica Harvardovej univerzity vyradila zo svojej zbierky knihu viazanú v ľudskej koži. Urobila tak po odporúčaniach, ktoré poukazovali na problematiku uchovávania ľudských pozostatkov v akademických zbierkach.
Ako informoval portál IFL Science, Harvardova knižnica uvádza, že „eticky náročná povaha“ pôvodu a histórie knihy ju robí nevhodnou pre správu v knižnici a je v procese určovania konečného úctivého nakladania s ľudskou pokožkou.
Koža zo zosnulej pacientky
Kniha viazaná v ľudskej koži bola kópiou knihy Arsèna Houssayeho Des destinées de l’âme (O osudoch duše). Rukopis vlastnil francúzsky lekár a bibliofil Dr. Ludovic Bouland (1839 – 1933), ktorého zjavná láska ku knihám viedla k morálne spornému rozhodnutiu zviazať svoj výtlačok do ľudskej kože.
Koža pochádzala z tela zosnulej pacientky z nemocnice, kde Bouland pracoval. Vzal si ju bez súhlasu, identita pacientky nie je známa. Kniha bola v zbierkach Harvardovej knižnice uložená od roku 1934.
„Boulandova ručne písaná poznámka vložená do zväzku uvádza, že ‚kniha o ľudskej duši si zaslúži mať ľudský obal’,“ uviedol Tom Hyry, univerzitný knihovník pre archívy a špeciálne zbierky Houghtonovej knižnice.
„Dôkazy naznačujú, že Bouland zviazal knihu kožou odobratou zo ženy, ktorú získal ako študent medicíny. Správa Johna Stetsona sprevádzajúca knihu, ktorá sa medzičasom stratila, nám povedala, že Bouland vzal túto kožu z tela neznámej zosnulej pacientky z francúzskej psychiatrickej liečebne,“ dodal detaily Hyry.
V ľudskej koži bolo viazaných viacero kníh
Antropodermická bibliopégia je názov procesu viazania kníh do ľudskej kože. V múzeách po celom svete existuje niekoľko takýchto exemplárov. K jednotlivým väzbám sa poväčšine viaže podivný príbeh o ich vzniku a pôvode. Napríklad obálka knihy s názvom Autentická a verná história záhadnej vraždy Márie Martenovej je údajne vyrobená z kože vrahov.
Práva týkajúce sa ľudských pozostatkov sa dostali do popredia v roku 2004, keď zákon o ľudských tkanivách stanovil pevné usmernenia vzťahujúce sa dôkazu súhlasu potrebného na vystavenie ľudských pozostatkov, ako je výstava Body Worlds. Neskôr v roku 2022 boli v správe riadiaceho výboru predložené ďalšie predpisy súvisiace s ľudskými pozostatkami v múzejných zbierkach.
„Musíme začať konfrontovať realitu minulosti, v ktorej akademická zvedavosť a príležitosti premohli ľudstvo,“ uviedol v správe Lawrence Bacow, prezident Harvardovej univerzity.
Keď sa v roku 2014 potvrdilo, že obal na knihe je skutočne ľudská pokožka, Houghtonova knižnica zverejnila niekoľko blogových príspevkov, v ktorých sa vyjadrila, že v prezentácii tejto knihy nekorektne „využívali senzačný, morbídny a humorný tón“. „Harvardova knižnica uznáva minulé zlyhania pri správe knihy, ktoré ešte viac objektivizovali a kompromitovali dôstojnosť ľudskej bytosti, ktorej pozostatky boli použité na jej viazanie. Ospravedlňujeme sa tým, ktorých tieto činy nepriaznivo ovplyvnili,“ uviedla knižnica.
Študenti medicíny skúmajúci ľudské telo. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: nd3000
Neetické narábanie s ľudskými pozostatkami
Existuje bohatá história ľudských pozostatkov vystavených eticky pochybnými spôsobmi od výstavnej siene La Morgue v Paríži z roku 1860 až po Body Worlds v modernej dobe. Ako povedal Bacow, akademická obec zohrala významnú úlohu pri získavaní ľudských pozostatkov neetickými prostriedkami, ako je napríklad 130-ročná pitva ľudského nervového systému, o ktorom sa predpokladá, že bol odobratý z tela Harriet Coleovej.
Zdroj: IFL Science, Harvard University, Harvad University Report
(LDS)
