Jeho tvorbu približujú lingvistka Oľga Orgoňová a policajný odborník z oblasti jazykovej expertízy Martin Dzúr.
Martin Dzúr a Oľga Orgoňová, dvaja zo štyroch autorov Slovníka policajných profesionalizmov, ktorý na fotografii ukazujú. Foto: Galina Lišháková Zdroj: CVTI SR
Na prelome rokov 2021 – 2022 vyšiel Slovník policajných profesionalizmov. Vznikol vďaka spolupráci dvoch lingvistiek Oľgy Orgoňovej a Perly Bartalošovej s Martinom Dzúrom a Martinom Vajsáblom, dvoma príslušníkmi Policajného zboru (PZ). Vysvetľuje vyše 900 slov zo žargónu príslušníkov rôznych policajných zložiek a je voľne dostupný v PDF formáte po kliknutí na odkaz Policajný slovník profesionalizmov.
Keď som ho čítala, pred vnútorným zrakom mi vystupovali obrazy ako z akčných filmov. Videla som policajtov, hrdinov aj záporákov v rozličných situáciách – od dopravného policajta s terčíkom, ktorý riadi cestnú premávku (Vedeli ste, že ten terčík kolegovia označujú palacinkár alebo langošiar?), cez príslušníkov NAKA (nakáčov) pri zatýkaní zločinca až po policajného šéfina – ako sa označuje v slovníku – zavaleného úradnými formulármi. Týmto jeho autorom skladám poklonu, ešte nikdy som pri čítaní slovníka nemala taký hlboký zážitok.
O tom, ako Slovník policajných profesionalizmov vznikal, som sa rozprávala s polovicou tímu jeho autorov – Oľgou Orgoňovou, vedúcou Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, a Martinom Dzúrom, expertom oddelenia písmoznalectva a jazykovej expertízy Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ.
V rozhovore sa dočítate:
- akou náhodou sa Martin Dzúr stal členom tímu autorov slovníka,
- ako dlho trvala fáza zberu slov do slovníka,
- prečo sa v slovnej komunikácii policajtov používa veľa skratiek,
- koho nazývajú príslušníci PZ šmolkom a koho ritierom (s mäkkým i),
- prečo sa niektorí policajní špecialisti v žargóne tejto profesie nazývajú podľa zvierat, napríklad kosatka či puma.
O vzniku slovníka
Ako a komu z vašej autorskej štvorice zišiel na um nápad týkajúci sa Slovníka policajných profesionalizmov? A ako ste sa od neho dopracovali k vášmu tímu?
Orgoňová: Prvé krôčiky sa odohrali na „lingvistickej strane“ a nápad vzišiel z viacerých súvislostí. Ako lingvistka sa profesionalizmom, čiže neformálnym slovám z ústnej komunikácie profesionálov, venujem zo 15 rokov a mám archív s viac ako 10000 výrazmi zozbieranými s pomocou mojich študentov na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zber profesionalizmov si vyžaduje prácu v teréne s dobrovoľnými informátormi. Od „zeleného stola“ by sa slovník nedal vytvoriť. Dobrovoľnícka spolupráca vedca s laikom, to sú znaky tzv. občianskej vedy. Páčila sa mi idea spolupracovať s nelingvistami na lingvistickom diele, ktoré môže byť užitočné aj pre širokú verejnosť.
Tak som iniciovala asi pred piatimi rokmi prvý slovenský slovník tohto druhu – Slovník divadelných profesionalizmov. Dielo sa vydarilo v spolupráci s kolegyňami z VŠMU v Bratislave. Knižne bolo vydané v roku 2019. Kolegyni Perle Bartalošovej sa veľmi páčilo. Netrvalo dlho a prišla s podnetom, či by som spolu s ňou nevytvorila taký slovník so zameraním na policajnú profesiu. Idea bola analogická ako pri voľbe prvého zamerania.
Našli ste medzi týmito takými odlišnými profesiami nejaké spojivo?
Tak ako divadlo vstupuje do života širokej verejnosti (a predsa o jeho štruktúre, podobe, fungovaní sa vie málo), tak je to aj s políciou. Hoci je polícia „na očiach“ verejnosti a v duchu policajného sloganu ľuďom pomáha a chráni ich, ľudia o nej veľa nevedia. A nerozumejú jej. Naším úsilím bolo podporiť vzájomné priblíženie policajtov a laikov cez náčrt obrazu polície v mozaike slov z bežnej reči policajtov.
Pravda, pri zbere výrazov od ochotných informátorov z praxe sa nám skoro ukázalo, že ako „nepolicajtky“ si nevystačíme – už pri prvých dvoch stovkách zozbieraných slov sme začali pociťovať neistotu, či sme správne pochopili ich významy na báze vysvetlení od našich informátorov. Bolo treba veľa konzultovať s profesionálmi, krížovo kontrolovať rodiace sa výklady, nechať sa usmerňovať, ako pokračovať ďalej a s kým hľadať nové slová v mene vyváženého zastúpenia rôznych policajných špecializácií v slovníku. Tak kolegyňa Bartalošová prizvala na pomoc pána Vajsábla, ktorý je jej manžel, a ja pána Dzúra.
Dzúr: Táto otázka patrí asi viac pani profesorke ako mne, keďže ja som sa stal členom autorského tímu až v priebehu práce na slovníku. Za pozvanie doň vďačím práve jej. Pôsobím v Policajnom zbore SR už viacero rokov, ale zároveň mám vyštudovaný slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK.
S pani profesorkou som sa stretol na jednom stretnutí, ktoré malo slúžiť ako zdroj ďalších slov z policajného prostredia. V podstate išlo o náhodu, ale myslím si, že sme len oprášili veľmi dobré vzťahy, ktoré sme si vytvorili už počas môjho štúdia na vysokej škole. Som jej za mnohé vďačný a aj preto som bol rád, že som na základe doterajších pracovných skúseností mohol efektívne pomôcť pri úprave dovtedy zozbieraných hesiel. A, samozrejme, pri zbere nových. Tak nejako sa začalo moje participovanie na slovníku, ktoré pokračovalo pozvaním do autorského tímu.
Orgoňová: Tú náhodu vysvetlím. Išla som do Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru za pani Henigerovou, ktorá je tiež moja bývalá študentka a zároveň vedúca oddelenia písmoznalectva a jazykovej expertízy Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ. Martin, ktorý na ňom tiež pôsobí, ma čakal na vrátnici, ale nespoznala som ho, lebo mal rúško. Jemne sa mi pripomenul, pravdaže som si ho pamätala, lebo bol výborný študent. A tak som ho zatiahla do práce na slovníku.
Obálka Slovníka policajných profesionalizmov. Zdroj: ResearchGate
Ako taký slovník vzniká?
Orgoňová: V zahraničí sú rôzne typy slovníkov profesionalizmov vzhľadom na spôsob zberu výrazov. Ak sa zahĺbite do internetu, iste v ňom nájdete elektronické slovníčky rôzneho rozsahu. Väčšinou ide o súpisy v škále od malých „zrkadielok“ s 50 slovami po slovníčky s 300 slovami. Niektoré slovníky tvoria dnes dokonca aj nelingvisti a to tak, že sťahujú výrazy priamo z internetu – z rôznych databáz, článkov, sociálnych sietí a pod.
Pravda, také slovníky nie sú ani tvorené v spolupráci s odborníkmi, ani nie sú odborne revidované a nezaručujú korektný obsah. Iné slovníky sa tvoria na báze rozosielaných dotazníkov – tvorcovia rozošlú napríklad tisíc dotazníkov do vytipovaných profesionálnych inštitúcií a slovník vytvoria následne tak, že využijú odpovede z navrátených dotazníkov. Je to rýchlejšie než osobné rozhovory, ale bez osobného kontaktu sa mnohé papierové vyjadrenia nedajú dovysvetliť či spresniť.
Ako ste postupovali vy? Oslovovali ste viacerých policajtov, pátrali ste po slovách v rôznych kútoch Slovenska a podobne? Ako dlho vám trvalo ich zozbierať?
Orgoňová: My sme pri práci na našom slovníku preferovali osobné stretania s tridsiatkou policajtov rôznych špecializácií (dopravákov, poriadkarov, kriminalistov, železničiarov, colníkov atď.). Tí potom komunikovali so svojimi ďalšími kolegami a cestou akýchsi priateľských „brainstormingov“ nachádzali ďalšie a ďalšie slová. Na stretnutiach v rôznych častiach Slovenska s informátormi vo veku 30 – 70 rokov sme si robili zápisky s výkladmi nových slov, prípadne sme sa nimi snažili overovať niektoré už zaregistrované slová. Tí, ktorí s nami boli ochotní komunikovať opakovane, posielali nové nápady aj mailom. Počas covidu sme mali tiež virtuálne „stretnutia“ cez internet.
Hlavná fáza zberu trvala vyše roka, pričom priebežne sme tvorili a zjednocovali výklady v slovníku podľa mojej koncepcie. Držali sme sa zásady, že výklady v slovníku musia byť jednoduchšie a kratšie než výklady v terminologických slovníkoch, aby im rozumeli bežní čitatelia. Nad touto lingvistickou „popularizátorskou“ prácou bdeli spolupracovníci z rezortu polície, naši Martinovia. Dozerali na to, aby v dôsledku zjednodušovania nedošlo k posunom či nepresnostiam vo výkladoch. Výsledné dielo uzrelo svetlo sveta po dvoch rokoch práce.
Pán Dzúr, v čom spočívala vaša časť práce na slovníku?
Dzúr: U mňa to spočívalo skôr v prehrabávaní vlastnej pamäti a v kontaktovaní kolegov. Oni sa potom pýtali ďalších kolegov na svojich útvaroch. Mnohé z profesionalizmov som ani ja sám nepoznal. Nielen preto, že pochádzali z oblasti Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá je tiež v slovníku obsiahnutá, ale práve kvôli tomu, že obsah slovníka nie je diferencovaný len profesijne po rôznych odbornostiach polície, ale aj teritoriálne – priestorovo po celom území Slovenska. Zároveň to však dokumentuje, že pri zbere sa nám podarilo osloviť ľudí naprieč celým zborom a celou republikou. Kolegyňa Bartalošová potom vytvorila ešte malý dotazník, ktorý overoval platnosť niektorých profesionalizmov. Jeho umiestnenie na sociálne siete navyše znamenalo aj prísun ďalších slov od kolegov, ku ktorým sa naša iniciatíva predtým nedostala. Moja dôležitá úloha v autorskom tíme spočívala tiež v tom, že som dokázal posúdiť vhodnosť výkladov množstva profesionalizmov nielen vzhľadom na ich znalosť z pracovnej činnosti, ale aj z dôvodu, že sa týkali oblastí predpisov a trestného práva, ktoré neboli doménou dvoch jazykovedkýň v autorskom tíme.
O množstve skratiek v policajnej komunikácii
Ako prvé ma vo vašom slovníku zaujalo, že v slovnej komunikácii policajtov sa používa veľa slov, ktoré vznikli skracovaním. Niektoré označujú druh zločinu, napríklad ozézé (OZZ) – obzvlášť závažný zločin. Ďalšie sú názvami policajných zložiek, napríklad enpéjéčka – národná protidrogová jednotka (z iniciálovej skratky NPJ) –, alebo rôznych druhov formulárov, napríklad FTČ – formulár trestného činu. Napadlo mi, že to možno vychádza z množstva policajnej práce, ktorej príslušníci PZ hovoria pakáreň, a potreby ju urýchliť. Ako to vnímate vy?
Orgoňová: Ako jazykárke sa mi ukazuje, že isté skupiny profesií majú svoje preferované spôsoby tvorenia neformálnych výrazov v ústnej reči. Napríklad v bezpečnostných profesiách policajtov či vojakov, ale aj v profesiách súvisiacich s exaktnými vedami (ako sú technické či prírodovedné odbory – povedzme strojárstvo či chémia) je v obľube naozaj veľa skratiek. Vysvetľujem si to tak, že ide o odbory, v ktorých sa teší obľube racionalita inklinujúca k neuvedomenému využívaniu sklonu k stručnosti a pritom jednoznačnosti.
Totiž ak sa pracuje s niekoľkopísmenkovými skratkami, ktoré zastupujú všetkým zasväteným používateľom známe viacslovné názvy, komunikácia pomocou takýchto výrazov je veľmi efektívna. Tak ako v bežnom živote nemáme problém používať výrazy ako MHD, BHS, MDD či iniciály názvov politických strán (SaS, KDH…), tak sa suverénne narába v policajnom kontexte so skratkami označujúcimi reálie z policajného prostredia. Naproti tomu v slovníku divadelných profesionalizmov dominovali zasa obrazné metaforické výrazy ako odraz myslenia ľudí spätých s kreatívnou, neexaktnou prácou. To ale neznamená, že policajti nemyslia aj obrazne a že umelci sa nevyjadrujú aj v skratkách.
Dzúr: Myslím si, že to nie je špecifikum našej profesie, ale charakteristický znak dynamiky slovnej zásoby. Človek sa prirodzene snaží veci zjednodušovať, vytvárať si cestičky, ktoré sú jazykovo ekonomickejšie, a to najmä vtedy, keď niečo používa často a v dlhej podobe mu to jednoducho nevyhovuje. Zároveň je aj v rámci polície pravdepodobnejšie, že skratku ozézé využíva skôr vyšetrovateľ na NAKA ako radový policajt obvodného oddelenia, hoci aj ten s touto právnou kvalifikáciou prichádza pri výkone služby do styku.
O policajnom humore
Niektoré policajné profesionalizmy svedčia o tom, že aj napriek množstvu vážnej práce, policajtom nechýba humor. Napríklad samopal vzor 58 označujú koktavé železo alebo jednému druhu terča hovoria svokra. Rozosmiali vás, keď ste ich prvýkrát počuli, alebo ste museli hádať, čo môžu znamenať? Aký je podľa vás humor policajtov?
Orgoňová: Policajti sú rovnako humorní ako iní ľudia. Ľudský mozog má isté univerzálne dispozície a tie sa uplatňujú aj pri tvorení slov. Dispozíciu plnohodnotne zaobchádzať s materinským jazykom napríklad pri tvorení slov majú všetci mentálne zdraví ľudia bez rozdielu profesie. Pri práci na slovníku sme spoznali my nepolicajtky viaceré „veselé“ výrazy ako dupačky (policajná kombinéza), šmolko (mestský policajt), rybársky lístok (potvrdenie o služobnom preukaze), dychovka (dychová skúška na prítomnosť alkoholu v dychu) atď. Sú ukážkou dôvtipu, zmyslu pre šibalstvo. Keď som natrafila na takéto slovká, zažívala som pocit pobavenia aj pocit uvoľnenia.
Popri tých početných „prísnych“ skratkách typu ÚVV (Ústav na výkon väzby) či ÚVTOS (Ústav na výkon trestu odňatia slobody), ktoré boli pre mňa beznádejne netransparentné, pri týchto slovách som sa „chytala“, viac-menej som dokázala odhadnúť význam. To ma povzbudzovalo, že „aspoň niečomu“ rozumiem, že nie som v tom materiáli úplne stratená ako v cudzom jazyku, ktorý neovládam.
Dzúr: Poviem pravdu, že označenie svokra plynie tak trochu z toho, že pri nácviku streľby niekedy končia zásahy aj v rukojemníkovi a pre policajtov je jednoduchšie si týmto pomenovaním ospravedlniť neúspešný výsledok. Takže áno, určite je to jeden z príkladov na policajný humor, ale ani ten v podstate nebude veľmi odlišný od toho, čím sa dokážu zabaviť ľudia v iných profesiách. Vtipy s témou svokry sú predsa súčasťou života každého z nás.
Martin Dzúr a Oľga Orgoňová. Foto: Galina Lišháková Zdroj: CVTI SR
V slovníku som našla aj výrazy, ktoré mi znejú ako z iného jazyka, napríklad čamčukovať, čiže potichu sa rozprávať, aby nebolo počuť obsah rozhovoru, alebo feleše, vysušené vylúhované lístky čaju, ktoré chudobní väzni používajú ako fajčivo. Netušíte, z akých slov ich mohli ľudia odvodiť alebo s čím súvisí ich podoba?
Orgoňová: Veru netuším. To sú výrazy, ktoré sa v škále profesionalizmov ocitajú kdesi na priesečníku s argotom, teda s tajnou rečou. V tomto prípade ide o výrazy z reči väzňov. Rovnako neviem odkryť motívy tvorby slov ako koňovať (robiť ilegálny výmenný obchod so zakázanými tovarmi medzi väzňami) či páskovať (pašovať do väzenia zakázané veci, napríklad lieky, v konečníku). Príslušníci „spravodlivosti“ tie slová nevytvorili, oni ich len poznajú z reči osôb, ktoré sú pod ich dozorom. Ale zasa niektoré výrazy z reči väzňov sú vtipné a ich motívy zrozumiteľné. Iste nikomu netreba vysvetľovať, do akej sociálnej menšiny patrí väznená osoba označovaná slovom ritier.
Dzúr: Tieto výrazy nie sú mojím prínosom do slovníka, ale sám som pri výkone služby pôsobil v národnostne zmiešanom prostredí a určite by sa našli jedinečné výrazy, ktoré sme v práci používali. Obávam sa však, že boli také jedinečné lokalitou, prípadne pomenovaniami, ktoré sa viazali na náš služobný obvod, že na iných útvaroch by ich nikto nepoznal a v širšej policajnej komunikácii by nefungovali.
Pozrite si
O policajtoch – „zvieratách”
Zaujalo ma tiež, že niektorí policajní špecialisti sa v žargóne tejto profesie nazývajú podľa zvierat symbolizujúcich istú silu aj rýchlosť: príslušník krajského operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (z iniciálovej skratky KOS) je kosatka. PUMA je príslušník špeciálneho dopravného oddelenia a sup je príslušník pohotovostnej motorizovanej jednotky. Ak vynechám kosatku vychádzajúcu zo skracovania, čomu pripísať vznik ostatných dvoch názvov?
Orgoňová: Tu sa s plnou dôverou obraciam na Martina, aby to vysvetlil.
Dzúr: Tak ako má v nemeckom seriáli z diaľničného prostredia policajné oddelenie príznačný názov Kobra 11, na Slovensku je to označenie PUMA, pričom toto zviera charakterizuje premyslený lov, rýchlosť a účinnosť útoku. To všetko potrebujú aj príslušníci špeciálneho dopravného oddelenia a, samozrejme, nielen to. Ide teda o pomenovanie, ktoré vystihuje daný útvar.
Označenie sup pre príslušníka pohotovostnej motorizovanej jednotky je možno z iného súdka, keďže by som v ňom videl skôr hanlivé zameranie. Pohotovostných motorizovaných jednotiek je na Slovensku veľa, sú lokalizované podľa miestnej príslušnosti. Viaceré útvary, ktoré sa rozlišujú svojou územnou alebo vecnou príslušnosťou, siahli po autoidentifikačných prvkoch a u príslušníkov, ktorí sú profesionálne hrdí, že k nim patria, sú neraz tieto symboly viditeľné či dokonca sú v znaku celého útvaru.
Takto je známy napríklad Útvar osobitného určenia Prezídia policajného zboru, známy tiež pod názvom Lynx Commando, s rysom vo svojom znaku. Symbol, ktorý si daný útvar volí, v sebe zväčša nesie charakteristické znaky, ktorými by sa mal ten-ktorý útvar vyznačovať. Nie som si však istý, či práve toto je prípad označenia sup, pretože ako vieme, toto zviera sa priživuje na koristi ulovenej inými zvieratami. Možno v nejakej lokalite išlo skôr o skúsenosť pri riešení prípadov, na ktorých spolupracovali viaceré zložky a postup príslušníkov PMJ bol inými zložkami takto vnímaný. Osobne však môžem povedať, že s kolegami z PMJ sa mi vždy spolupracovalo na jednotku a chalani z tohto útvaru nám neraz pomohli v ťažkej situácii pri služobných zákrokoch.
Komu slovník slúži
Aká bola spolupráca jazykovedcov s príslušníkmi polície?
Dzúr: Bola veľmi priateľská, vôbec nemala úradnícky charakter a ani sme sa nehádali. V lete sme dokonca dávali čítať rukopis na všetkých osem či desať katedier Akadémie Policajného zboru, čo nám veľmi pomohlo. Prelúskali rukopis slovíčko za slovíčkom a asi dvadsať z nich sme aj vypustili, pretože boli na hranici bezpečnostnej politiky. No aj to nám povedali veľmi korektne, že nám ich neodporúčajú zverejniť.
Akú má slovník odozvu v Policajnom zbore? Nejavia oň záujem aj ľudia z iných profesií, ktorí s policajtmi spolupracujú? A ako ho oceňujú jazykovedci?
Orgoňová: Slovníky profesionalizmov donedávna na Slovensku nejestvovali. Jazykovedci si pomaly začínajú zvykať, že vzniká aj táto kategória slovníkov. Majú trochu inú koncepciu stavby hesla (pri vykladanom slove sa napríklad neuvádzajú gramatické informácie o skloňovaní či časovaní, resp. rode ako v bežných výkladových slovníkoch spisovnej slovenčiny; také údaje by totiž neboli veľmi potrebné pre bežných čitateľov z radov laikov).
Osobitne ho oceňujú tlmočníci a prekladatelia, najmä tí súdnoznaleckí. Pri súdnych prekladoch či tlmočení v cépezetke (cele policajného zaistenia) sa im totiž taká pomôcka veľmi zíde. Naším prianím je, aby slovník slúžil viac širokej verejnosti než neveľkej komunite jazykovedcov. Aj preto je bezplatne v plnom znení dostupný elektronicky na webstránke Akadémie PZ či na platforme Research Gate.
Dzúr: Budem hovoriť za odozvu v PZ, ktorá je veľmi pozitívna. Výtlačok slovníka sa cestou mojich priamych nadriadených dostal až k vedeniu polície a spätná väzba bola skvelá. Slovník podľa môjho názoru výborne reprezentuje políciu aj navonok, približuje ju k verejnosti a to je v dnešnej dobe na nezaplatenie. Funguje to oveľa efektívnejšie ako akákoľvek interakcia na sociálnych sieťach. Je to nenútené, slovník pozýva akéhokoľvek čitateľa bližšie k životu príslušníkov PZ a ľudia pochopia, že policajti sú rovnakí ľudia ako oni. Len skrz policajný jazyk, o to viac je to fascinujúce. Pozitívne reakcie vnímam aj u kolegov, ktorí sa na slovníku svojím priložením ruky k dielu podieľali. Dnes je už zrejmé, že mnohí pri čítaní jednotlivých hesiel dostali ďalšie nápady, čo v slovníku ešte chýba, a možno práve toto bude impulz pre jeho druhé, rozšírené, vydanie.
Publikácia Slovník policajných profesionalizmov vznikla s podporou projektu APVV 18-0176 Sociálna inklúzia kultiváciou používania jazyka.
