Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

V Medzinárodný deň materinského jazyka oslavujeme pestrofarebnú slovenčinu

VEDA NA DOSAH

Pripomeňte si s nami krásne farby slovenčiny veršami v rôznych nárečiach.

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: AndreaObzerova

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: AndreaObzerova

Slovenčina je pestrá ako dúha. Vlastne je pestrejšia. V dúhe je vari len šesť základných odtieňov farebného spektra, kým v našej materinčine máme okrem kultivovaného spisovného jazyka či nedbanlivejšieho nespisovného jazyka aj mnohoraké záujmové slangy, aj profesionálnu reč, aj tajnú reč (argot) a…  predsa zemepisné nárečia. I obyčajný smrteľník iste pozná príslovie Čo dedina, to reč iná. Pogúľajme na dlani tento diamant, zahľaďme sa na chvíľu na jeho rôzne plôšky. Páčia sa? Nepáčia sa?

Nitrianske nárečie

Začnime, ako sa na poriadneho Slováka patrí, sľubom. (Podľa textu iste nie je ťažké domyslieť si, že Trogár je prezývka Nitrana.)

Slub Trogára
Slubuem Ti Nitra krásna
Že já, Trogár, tento deň
Ťeba budem sreci nosiť
až dokál nezdechňem.

 

Budem navždy Teba chváliť
Ty si mesto keré sťem
A do poví že som Maďar,
tomu žgraňu rozje*em.

Na Záhorí

Prejdime k serióznemu umeniu. Privoňajme k Tajovského Ženskému zákonu (po záhorácky):

DORA: Šecko na svjece pro tebja spravím, enem to jedziné nežádaj!
ANIČKA: Mosím to od vás žádat! To bude za šecky hríchy, co ste narobili…
DORA (vstane): Pánbu ma porád…
ANIČKA: Za to vás nepotresce! Ked vás dovčilka neskerheu, aňi za toto vás neskrúcí do kozího roška…

Pár slov po spišsky

Slováci sú spevavý národ. Žeby sme si zanôtili kúsok pesničky po spišsky?

Kedz ja išla s koscela,
na zadek ja patrela,
či še mi sukňe rozvijaju,
či za mnu chlapci popatraju.

 

Ľen ten jeden popatrjal,
co me včera oblapjal:
Hej Hančuš, Ančuš, jakaš šumna,
hej či ši kuščik počarovna.

Goralské nárečie

Aj toto je po slovensky? Isteže. Takto vravia naši gorali:

Džadek s bapkom spôlu zyľi, xalupke si pôstavili, džadek pijol, babka spala, xalupka še vôzvoľala.

Alebo aj:

Ďžadek s bapkom duobře zyli, xalupke si puostaviľi. Džadek pjerdnol, bapka bždžala, xalupka še puovoľala.

Že tú riekanku poznáte aj v inom nárečí? Prečo nie? Veď sme stále jeden národ. Ja to poznám i v spisovnej slovenčine: Dedko s babkou dobre žili, chalúpku si postavili. Prdol dedko ani strela, chalúpka sa rozletela. Prdla babka ešte viac, vyleteli na mesiac.

Liptov. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Lubos Kovalik

Liptov. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Ľuboš Kovalik

Liptovčina

Aj toto poznáte? Liptovčina je predsa srdce materinskej reči:

Šibeničiek troje, ktorieže sa moje?
Či hornie, či dolnie,
prostrednie sa moje.

Ešte na iný spôsob

Dosť nárečí. Pritvrdíme. Zapadli by ste aj do tejto „prózy” alebo by vás dali „dole” dnešní mladí (napríklad komentujúci vedátorskú storku na Instagrame)?

Práve ja som rozmýšľala, že keď on je akože vedátor alebo sa má venovať vede, že či si je vedomý toho, že jeho kontent budú vidieť ľudia, ktorí sú tiež vzdelaní alebo chcú byť vzdelaní. A tiež si možno myslím, že tu mu to možno clashuje s tou témou horoskopov. Tak to nebolo podľa mňa pre mňa a celkovo pre average proste človeka na instagrame zaujímavé. To bolo úplne clean video jeho na turistike.

A možno sa niekde stretnete i s takouto podobou slovenčiny:

Už dve naše členstvá publikovali v časopise Kapitál. Pozývame Vás na kurz transsexuálneho striptízu (aj pre začiatočníctvo).

Páčilo sa? Nepáčilo sa?

Slovenčina je pestrá ako dúha (alebo viac). Je flexibilná, dynamická a je v plnej forme. Nie všetci rozumejú všetkému a používajú z nej všetko. To nie je chyba. Veď ani najslávnejšie celebrity nenosia šaty od všetkých módnych návrhárov v krajine. Nikto nepozná všetky slovenské piesne, neprečítal všetky slovenské literárne diela. V škole čítame len vybrané literárne texty a učíme sa len spisovný jazyk. Ostatné dary pestrofarebného materinského jazyka sú slobodným výberom. Tak vyberajme, komu sa čo ráči!

Zdroj: TS Prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc.

(LDS)

Vizitka

Filozofická fakulta UK v Bratislave

Prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc. | Filozofická fakulta UK v Bratislave

1981 – 1986 vyštudovala učiteľstvo slovenského a francúzskeho jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. Od roku 1986 pôsobí na Katedre slovenského jazyka a teórie komunikácie FF UK, ktorú od roku 2007 vedie. Napísala monografie Slovensko-francúzske jazykové vzťahy (2002), Galicizmy slovenčine (1998). V roku 2011 spolu s pedagógmi a študentmi z Katedry slovenského jazyka FF UK založila občianske združenie Slovenčina.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup