Spisovateľka a rebelka Hana Gregorová bojovala za práva žien už na začiatku 20. storočia. Jej odkaz je živý aj dnes!
Výstava HANA v Múzeu mesta Bratislavy ponúka komplexný pohľad na osobnosť, tvorbu a život emancipovanej ženy Hany Gregorovej. Zdroj: koláž zh
Pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa žien a Mesiaca knihy si pripomenieme prozaičku, publicistku, novinárku, vášnivú čitateľku a ochrankyňu ženských práv Hanu Gregorovú, od narodenia ktorej uplynulo tento rok 140 rokov.
Článok je zároveň pozvánkou na skvelú výstavu HANA v Múzeu mesta Bratislavy, ktorá je venovaná tejto významnej slovenskej osobnosti. Jej zásluhy v roku 2023 ocenila aj prezidentka Zuzana Čaputová, keď jej udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Hana Gregorová – zástankyňa rozumnej emancipácie
Hana Gregorová bola pokroková žena, ktorá svojimi myšlienkami predstihla svoju dobu. Napriek tomu nie je jej meno až také známe ako meno jej manžela, ktorým nebol nikto iný ako známy slovenský spisovateľ Jozef Gregor Tajovský. Jeho manželka bola pritom mimoriadne všestrannou osobnosťou a plodnou spisovateľkou, ktorá po sebe zanechala zaujímavé dielo.
Bola emancipovanou ženou, ktorá sa už na počiatku 20. storočia výrazne angažovala v otázke ženských práv na Slovensku. Bolo to v časoch, keď nebolo bežné ani vítané, aby dievčatá čítali a vzdelávali sa. Hana poukazovala na nerovnoprávne postavenie žien v spoločnosti a bojovala za ženské práva. Bola tak jednou z prvých slovenských feministiek, rebelkou, ktorá sa búrila proti zaužívaným konvenciám.
Hana Gregorová zozbierala výšivky z rôznych častí Slovenska. Dnes sa nachádzajú v zbierkach slovenských múzeí. Výšivka na obrázku je súčasťou výstavy HANA. Foto: zh
„Hana Gregorová presadzovala myšlienku, že je nevyhnutné bojovať o všeľudské práva ženy, o vnútorný rozvoj jej duševných schopností, o jej sociálne povznesenie, ale aj o právo uplatňovať sa v povinnostiach verejného významu. Zdôrazňovala, že namiesto práv ženy – matky by ženy mali požívať všeobecné ľudské práva,“ uviedla v článku pre portál VEDA NA DOSAH Renáta Bzdilová z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Samotná Hana Gregorová sa pokladala za zástankyňu „rozumnej emancipácie“, ktorá ženy a mužov nestavia proti sebe, ale ženy situuje do pozície pomocníčok pri národnom zápase slovenských mužov.
Je zvrchovaný čas, aby i na Slovensku zjavili sa typy nespokojných žien, aby prestala bojazlivá poslušnosť mužom – pánom. H. Gregorová, Ženy
Svoju nespokojnosť s postavením žien opísala aj vo svojich dielach, napríklad v poviedkovej knihe Ženy (1912), ktorou nahnevala martinských konzervatívcov na čele s Vajanským, či v kulturologickom diele Slovenka pri krbe a knihe (1929), v ktorom vzdala hold všetkým ženám, ktoré sa zasadzovali za práva žien a museli prekonávať väčšie prekážky než ona.
Hana Gregorová nebola v skutočnosti prvou ženou, ktorá venovala pozornosť otázke ženských práv a postaveniu žien v spoločnosti. Cestu jej dláždili predchodkyne ako Elena Maróthy Šoltésová, Terézia Vansová a ďalšie. Práve im venovala knihu Slovenka pri krbe a knihe, v ktorej poukázala na kontinuitu ženského aktivizmu.
Dievča „skazené knihami“
Hana Gregorová sa narodila 30. januára 1885 v turčianskom meste Martin. Keďže pochádzala zo skromnejších pomerov a aj vzhľadom na vtedajší postoj spoločnosti k vzdelaniu dievčat a žien, nebolo jej umožnené študovať. Hana však nechcela sedieť v kúte a vyšívať.
Hoci ukončila len meštiansku a ľudovú školu, život zasvätila samovzdelávaniu. Svoje poznatky čerpala z milovaných kníh. Jej láska k čítaniu sa nestretávala s pochopením okolia. V knihe Spomienky píše, ako ju brat zvykol karhať za to, že si číta. Keď ju pristihol, ako číta a popritom čistí zemiaky, vyčítavo zvolal: „Tááák! Slečinka si bude miesto roboty čítať!“ Načo sa Hana bránila: „Však pritom aj škrabem.“
Do manželstva so starším Tajovským vstúpila aj s vidinou „duševnejšieho“ života. Zdroj: prvezeny.sk, FB Spolok Živena
Knihy jej kazili reputáciu aj u nádejných pytačov, ktorí ju vnímali ako dievča „skazené knihami“. „Prišiel bohatý kupec. Neurobili sme na seba dobrý dojem: on praktický, ja nepraktická, obaja sme to zistili pri prvom spoločnom rozhovore. Začal sa zaujímať o mňa bankový úradník. Potom farár. Ale nepochodili u mňa, nepochodila som u nich: dievča chudobné, a ešte k tomu „skazené knihami“, už to stačilo, aby sa ma nápadníci včas stránili. Nechýbalo veľa, aby sa ma začala zmocňovať beznádej. Nevydám sa! A ak nie vydajom, ako si vyriešim svoju budúcnosť?“ (Slovenka pri knihe, str. 84 – 85).
Potom prišiel Tajovský
K rozšíreniu jej obzorov prispelo zoznámenie so spisovateľom Jozefom Gregorom Tajovským. Ten ju oboznámil s časopisom Hlas, na stránkach ktorého sa tematizovalo aj postavenie žien. Na vtedajšiu dobu revolučné myšlienky poburovali väčšiu časť inteligencie, ktorú tvorili práve muži. Jedným z kritikov Hany Gregorovej bol aj Svetozár Hurban Vajanský. Hana mu bola tŕňom v oku pre svoje spoločenské aktivity aj pre prednášku, ktorú napísala pre spolok Živena v roku 1912. Vajanský ju hanlivo tituloval baba femina a dokonca si údajne aj odpľul, keď ju stretol na ulici. Hanu to však neodradilo a od svojho presvedčenia neupustila.
Vydám sa za Vás, aby som mohla žiť duševnejšie a pri knihách. Teším sa na čítanie kníh vo Vašom domove.
Keď ju neskôr Tajovský požiadal o ruku, prijala jeho ponuku na sobáš aj s vidinou slobody a života pri knihách. „Vydám sa za Vás, aby som mohla žiť duševnejšie a pri knihách. Teším sa na čítanie kníh vo Vašom domove,“ bola jej odpoveď (Slovenka pri knihe, str. 87).
Hana Gregorová a Jozef Gregor Tajovský s dcérou Dagmar. Zdroj: Wikimedia Commons
Predstavy o „duševnejšom“ živote sa však nie celkom naplnili, pretože Tajovský nehľadal len spriaznenú dušu, ale aj gazdinú. I tak tvorili Hana Gregorová a Jozef Gregor Tajovský pár, ktorý sa vzájomne podporoval, a aj napriek určitým názorovým nezhodám žili spolu šťastne.
Bratislava a čulý spoločenský život
Istý čas žili manželia v Martine, neskôr, presnejšie v roku 1920 sa presťahovali do Bratislavy, kde Hana v rodinnom sídle na Tajovského ulici č. 8 viedla literárny salón. Gregorovci sa stretávali s bratislavskými, ale aj so zahraničnými intelektuálmi, umelcami a vzdelancami, a tak bola ich vila miestom stretnutí a medzigeneračného dialógu. Navštívili ju napríklad F. X. Šalda, Marie Majerová či Vladislav Vančura. Do okruhu priateľov Gregorovcov patril aj maliar Janko Alexy, ktorý Hanu s rodinou zvečnil na svojich obrazoch.
Fotografia z výstavy HANA v Múzeu mesta Bratislavy. Ani vo vile v Bratislave nemala Hana vyčlenený vlastný priestor na písanie. Jej svetom bol malý stolík plný kníh a papierov, ktorý si prenášala po celom dome. Autor: zh
Hana a jej manžel mali aj sociálne cítenie a pomáhali ľuďom zo znevýhodneného prostredia, ktorým zvykli dočasne poskytnúť aj útočisko vo svojom dome. Hana Gregorová bola aj predsedníčkou bratislavskej pobočky spolku Solidarita.
Antifašistický odboj
S nastupujúcim nacizmom sa nad naplneným a spoločensky aktívnym životom v Bratislave začali postupne sťahovať mračná. Hana a jej muž boli verní ideálom T. G. Masaryka a v žiadnom prípade sa nestotožňovali s hitlerovskou ideológiou.
Ako je možné, že jeden jediný človek stačil strhnúť so sebou do priepasti milióny sfanatizovaných ľudí (…)?
„Ako je možné, že jeden jediný človek stačil strhnúť so sebou do priepasti milióny sfanatizovaných ľudí, rozdupať za krátky čas všetky dobré úsilia a tak preťať vývoj, ktorý bol sotený ďaleko späť? To strašné zlo – vojna – zasiahlo celý svet. Vzíde z toho aspoň pre celý svet ponaučenie?“ opísala Hana Gregorová svoje pocity týkajúce sa 2. svetovej vojny (Slovenka pri knihe, str. 159).
Po smrti manžela začala Hana Gregorová písať Spomienky. Kniha vyšla až v roku 1979 a edične ju pripravila jej dcéra Dagmar Prášilová.
Keď v roku 1940 zomrel Jozef Gregor Tajovský, opustila Hana Bratislavu a presťahovala sa do Prahy k svojej jedinej dcére Dagmar a jej rodine. Na tvorbu v tých časoch nemala priestor ani čas, pretože sa aktívne zapájala do ilegálneho protinacistického odboja po boku predstaviteľov domáceho českého odboja.
Jej odkaz žije ďalej
Posledné roky života prežila Hana Gregorová v Prahe, kde sa vrúcne starala o svoje štyri vnúčatá, z ktorých mala veľkú radosť. Po druhej svetovej vojne bola predsedníčkou Zväzu slovenských žien a prednášala na Svetovom kongrese žien v Paríži. Zomrela v Prahe 11. decembra 1958, pochovaná je na cintoríne v Tajove po boku svojho manžela.
Hoci za zrovnoprávnenie žien bojovala ešte na začiatku 20. storočia, jej odkaz je aktuálny aj dnes. Za jeho oživenie vďačíme okrem iného i organizácii ASPEKT, prvej feministickej a vzdelávacej publikačnej organizácii na Slovensku po roku 1989, ktorá vydávala aj časopis s rovnomenným názvom.
V roku 1996 ASPEKT založil tiež knižnú edíciu. Dodnes v nej vyšlo viac ako 140 titulov, medzi nimi aj čítanka z diela Hany Gregorovej s názvom Slovenka pri knihe, ktorú editorsky spracovali Jana Cviková a Jana Juráňová. Slovenka pri knihe „sprítomňuje písanie žien z dôb minulých a zároveň poukazuje na mnohotvárnosť tradičnej ženskej roly na Slovensku. Napokon – aj nezakríknutá Hana Gregorová je súčasťou našej tradície“, píše sa na zadnej strane knihy.
Knižné tipy redakcie o tvorbe a živote Hany Gregorovej. Autor: koláž zh
Ak sa chcete dozvedieť viac o diele a živote Hany Gregorovej, môžete siahnuť po spomínanom titule Slovenka pri knihe. Deťom vo veku 5 až 10 rokov je určená ilustrovaná knižka doplnená textom Ja som Hana (Snowball, 2022), ktorá ich pútavou formou oboznámi so životom Hany Gregorovej. Aj v inšpiratívnej knihe Kvapky na kameni (Albatros, 2019) o významných Slovenkách a Češkách nájdeme príbeh Hany Gregorovej.
Spisovateľke Hane Gregorovej je venovaný aj jeden diel z cyklu Prvá o prvých ženách v rôznych oblastiach od vedy až po umenie, ktorý vznikol v koprodukcii RTVS.
Zdroj: aspekt.sk, prvezeny.sk, VND
Cviková, Jana – Juráňová, Jana (ed.): Hana Gregorová – Slovenka pri knihe. Čítanka. Bratislava: ASPEKT 2007.
(zh)
