Na Slovensku máme mnoho starobylých hradov, zámkov a kaštieľov, ktoré obdivujeme dodnes. Trenčiansky hrad, dominanta mesta Trenčín, patrí medzi národné kultúrne pamiatky, ktoré pútajú pozornosť nielen domácich, ale aj zahraničných návštevníkov.
Trenčiansky hrad. Zdroj: krasneslovensko.eu
V období Veľkej Moravy bolo na mieste dnešného hradu hradisko – správne centrum priľahlého regiónu. Trenčiansky hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť strážiaca dôležité vážske brody a karpatské priesmyky, cez ktoré viedli pradávne obchodné cesty spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy. Dnes sú v jeho starobylých priestoroch umiestnené výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea.
Dolné nádvorie ponúka návštevníkom jedinečné výhľady na mesto Trenčín a priľahlé okolie.
Studňa lásky na Trenčianskom hrade. Zdroj: Wikipedia
Studňa lásky bola vyhĺbená približne v rokoch 1528 – 1570 a je hlboká 79,2 m. K hradnej studni sa viaže povesť o láske tureckého šľachtica Omara ku krásnej Fatime, zajatkyni trenčianskeho hradného pána Štefana Zápoľského. Aby Omar Fatimu vyslobodil, prisľúbil, že vykope studňu v tvrdej skale hradu. Spolu so svojimi druhmi ju kopal tri roky, až skala vydala vodu.
V prvej polovici 16. storočia, v období držby Trenčianskeho hradu magnátskym rodom Zápoľskovcov, bola na hrade vybudovaná kasáreň. Slúžila na ubytovanie mužstva hradnej posádky alebo pridelených jednotiek. Priestory boli využívané aj ako sklad a úložisko vojenského výzbrojného a výstrojného materiálu. Objekt mal tiež zabezpečovať prístupovú cestu z mesta na hrad. Najstaršou časťou kasárne je západný múr, ktorý pôvodne spájal Hodinovú vežu s Horným hradom. Išlo o stavebnú aktivitu Matúša Čáka na prelome 13. a 14. storočia.
Virtuálna prehliadka Trenčianskeho hradu
Trenčiansky hrad. Prejdite sa ním vstupom cez fotografiu. Zdroj foto: krasneslovensko.eu
Juhovýchodnú baštu nazývanú aj Kráľovská veža dal postaviť Žigmund Luxemburský v 15. storočí pôvodne ako vyhliadkovú vežu. Podľa neskoršej tradície začala slúžiť ako hradné väzenie a hladomorňa, čo bol zastrašovací spôsob väzenia. V bašte sa nachádza expozícia s názvom Hladomorňa – Teufelsturm, ktorá je prístupná v rámci prehliadkového okruhu Trenčianskeho hradu. Návštevníci si môžu pozrieť repliky stredovekých mučiacich nástrojov a dozvedieť sa zaujímavé informácie ohľadom tzv. útrpného práva z histórie mesta Trenčín.
Dominantou Trenčianskeho hradu je Matúšova veža. Je to najstaršia stavba obytného a obranného charakteru na hrade, hlavná útočištná veža. Bola postavená koncom 11. storočia v románskom slohu. Okolo roku 1270 ju obstavali tehlovým plášťom a upravili v gotickom duchu. Podľa tradície je na štvrtom poschodí veže pracovňa Matúša Čáka Trenčianskeho. Nachádza sa tam aj neveľká expozícia venovaná tejto kontroverznej postave našich dejín. Na jednotlivých poschodiach sú vystavené terčovnice z 19. storočia a na stenách erby jednotlivých držiteľov a kapitánov Trenčianskeho hradu.
Kasáreň na Trenčianskom hrade bola vybudovaná v 16. storočí. Zdroj: Trenčianske múzeum
Medzi súkromné sakrálne stavby panského sídla patrí kaplnka, ktorej výzdobu tvorili gotické figurálne fresky a krížová klenba. Pod podlahou hlavného oltára sa nachádza menšia krypta.
Letná veža a jej obytné priestory mali drevený obklad. Cez 1. poschodie bola prepojená s letnou terasou, umiestnenou pred kaplnkou a palácom rodiny Zápoľskej.
V prvých dekádach 16. storočia bola k hradbovému múru postavená prístavba. Ide o dvojpodlažnú stavbu, ktorá má dnes rozmery 36 x 10 – 17 m. Prízemie bolo prístupné portálom na severnej fasáde. Stavba bola zastrešená celistvou valbovou strechou. V tretej fáze, ktorá je označovaná ako neskorogotická II., bolo nadstavané tretie podlažie. Prestavba bola realizovaná pravdepodobne v období rokov 1534 – 1550, po ničivom obliehaní hradu v roku 1528. Štvrtá stavebná fáza bola renesančná, na celkovej stavbe sa však prejavila skôr v detailoch.
Na hradnej akropole sa nachádza gotický Ľudovítov palác, ktorý dal v druhej polovici 14. storočia postaviť kráľ Ľudovít Veľký. Do súčasnej podoby bol upravený v druhej polovici 20. storočia. Na 1. poschodí je novozriadená expozícia historického dobového nábytku z obdobia 17. až 19. storočia s názvom Reminiscencie.
Okolo roku 1430 dal cisár Žigmund Luxemburský pristaviť k Ľudovítovnmu palácu Barborin palác pre svoju druhú manželku Barboru Celskú. Rytierska sieň, ktorá sa v nej nachádza, je najväčšou miestnosťou na hrade. Sála mala v 16. storočí lunetovú klenbu, po ktorej sa zachovali už len stopy. Ďalšie miestnosti slúžili ako obytné priestory.
Lapidárium je podzemie Barborinho paláca s expozíciou fragmentov kamenných článkov.
Trenčianska Rotunda má ojedinelý štvorlístkový (štvorapsidový) pôdorys, čím sa odlišuje od všetkých doteraz známych centrálnych stavieb na Slovensku. Hrobovými nálezmi je Rotunda doložená do konca 11. storočia. Pripúšťa sa možnosť, že ide o veľkomoravskú architektúru. Takmer totožný pôdorys je v moravských Mikulčiciach, kde je veľkomoravský horizont nesporný.
Medzi Barboriným palácom, Matúšovou vežou a Piatou bránou boli pri archeologickom výskume v rokoch 1972 – 1975 objavené základy predrománskej Rotundy. Tento nález nielen posunul datovanie počiatkov Trenčianskeho hradu, ale zaradil sa medzi najstaršie sakrálne objekty na našom území.
V súčasnosti sa na výstavy využívajú priestory prízemia a druhého poschodia budovy kasárne. Na prvom poschodí je inštalovaná stála expozícia Nedobytý, ktorá pozostáva z dvoch častí. Historickú časť tvoria stredoveké i novoveké strelné a palné zbrane. Archeologická časť je venovaná výsledkom archeologického výskumu kasárne. Trenčiansky hrad spravuje Trenčianske múzeum v Trenčíne. Podrobné informácie pre návštevníkov: www.muzeumtn.sk/trenciansky-hrad.html.
Marta Bartošovičová
Zdroj: www.muzeumtn.sk/trenciansky-hrad.html?page_id=297
Virtuálna prehliadka: http://www.slovakia3d.sk/details.aspx?oid=35&viewtype=list
Video: https://www.youtube.com/watch?v=-K12DCK9Fwg
Zdroj foto:
https://www.krasneslovensko.eu/imgtemp/f9827b6430547fd3f2c94fabf299fb97.jpg
https://www.krasneslovensko.eu/imgtemp/f7c8597c91f88b9fe130a79cf4c370e2.jpg
http://www.muzeumtn.sk/trenciansky-hrad/kasaren.html?page_id=1291&month=5