Poznáte satinskovské čučoriedky či opak slova teplomriavky? A viete si predstaviť profil románového lekára, ktorý sa volá doktor Lojkopúň?
Kto by nepoznal knihu Júliusa Satinského Čučoriedkareň s rozkošnými besednicami o mladých dievčatách, „sedemnástkach“ – čučoriedkach?! Pán Pavel Branko, iný milovník slovenčiny so zmyslom pre jazykovú kreáciu, prišiel na viaceré „diery“ v slovenčine, keď sa zamýšľal, prečo k slovám, napríklad zimomriavky, záškodníctvo či sebakritika nejestvujú ich opačné náprotivky teplomriavky, predškodníctvo či tebakritika. Osobitnú kategóriu predstavujú profesionálni jazykoví „umelci“ – spisovatelia či prekladatelia. Medzi nimi je aj legendárny prekladateľ románu G. Chevalliera Zvonodrozdovo Blahoslav Hečko, ktorý stvoril slovenský variant pomenovania nie najšikovnejšieho lekára doktora Lojkopúňa či barónky Horenosovej z Radodajova.
Ľudia sa radi hrajú. Aj so slovíčkami
Slovenčina nemá len „vážnu“ tvár. Isteže, v texte zákonov, zmlúv či politických deklarácií by sme márne hľadali zábavné jazykové kreácie. Verejnému životu prináleží „seriózny“ jazyk. Pravda, v živote sú nielen verejné, ale aj súkromné či neoficiálne situácie a s nimi prirodzene harmonizuje aj naša reč.
Svoje o tom vedeli vyššie spomenutí (už nežijúci) majstri slova. A svoje o tom vie každý, kto má cit pre jazykovú hru. Napríklad hru na tvorenie nových (príležitostných) slov. K takým milovníkom hravej slovenčiny iste patrí prevádzkovateľ facebookovej stránky doslovníčka.sk. Slová sem pribúdajú s podporou sympatizantov operatívne, prakticky okamžite, najmä ak na to vznikne verejne silný podnet. Porovnajte najnovšie „prírastky“ zlotéria – verejná zlosovacia hra, ktorá prinesie viac zla ako dobra či variant loadéria – verejná hra vysielaná s oneskorením, alebo aj popapulista – politik, ktorý si za svoju páčivú politiku zaslúži facku.
Pravda, kreácia nereflektuje len celospoločenské námety, ľudová tvorivosť nemá hranice, ako to signalizujú slová typu: dedináčik – starý otec, dedko, ktorý má jediné vnúča, hejty – oslovenie neznámej osoby v neformálnej situácii či ucpávanka – utíšenie dieťaťa dojčením.
„Cvičme“ v rytme
Takými milovníkmi jazykovej hry sú aj početní „anonymovia“ medzi nami, napríklad študenti (nielen) slovenčiny, v podaní ktorých môže vyzerať ozvláštnenie slovenského textu pre deti takto rytmicky:
Moja obľúbená rozprávková kniha sa volá Vranka Danka/Janka/Tárajka.
A ja mám rada všetky zajačie príbehy: o zajkovi Hrajkovi/Bojkovi/Pobehajkovi, o zajačikovi Ušiačikovi/Strašiačikovi/Neposlušniačikovi aj zajovi Majovi/Hrajovi/Bojovi. Včielka Elka/Jelka/Danielka/Mielka na lúke opeľuje kvietky. Krtko Vrtko/Rudko/Radko stavia v záhrade kopčeky a užovka Slížovka/Plíživka/Dúhovka sa vinie v tráve.
Napokon aj samotné dieťa, školopovinný žiak, dokáže kreatívne vymyslieť pomenovanie napríklad psa ako blchonosiča, mačkolapača či kostižrúta alebo počítač vie „onálepkovať“ výrazmi ako časožráč či zrakokazič.
A čo vy, milí čitatelia? Máte aj vy svoje námety na jazykové hry s novými príležitostnými slovami? Napíšte mi o nich.
Vaša Oľga Orgoňová, olga.orgonova@gmail.com.
Zdroje: FF Univerzity Komenského, juls.savba.sk, OZ Slovenčina