Podľa správy o vplyve demografických zmien v Európe sa dožívame čoraz vyššieho veku a predlžuje sa tiež obdobie života, ktoré prežijeme v zdraví.
V dlhodobých demografických trendoch v jednotlivých regiónoch Európy sa očakáva dlhší život obyvateľstva, nižšia miera pôrodnosti, starnúce spoločnosti, menšie domácnosti a rastúca urbanizácia. Predpokladaný je aj pokles podielu Európy na svetovej populácii.
Prepuknutie pandémie COVID-19 zmenilo Európu aj celý svet. Tieto zmeny budú mať trvalý vplyv na spôsob života Európanov a spoluprácu krajín v budúcnosti. Pandémia zasiahla Európu v období, keď prechádza zásadnými demografickými a spoločenskými zmenami.
Spoločnosť v čase korony
Európska komisia správu o vplyve demografických zmien v Európe prijala a schválila v júni tohto roku. Týmto aktom odštartovala proces, ktorý by mal pomôcť identifikovať konkrétne opatrenia a riešenia s prihliadnutím na poznatky získané z pandémie COVID-19. Cieľom tohto procesu je podporiť najviac postihnutých ľudí, regióny i komunity a umožniť im, aby sa prispôsobili meniacej sa realite.
„Kríza odhalila mnohé zraniteľné miesta. Niektoré sú spojené s hlbokými demografickými zmenami, ktoré už ovplyvňujú naše spoločnosti a komunity v celej Európe. Z tejto dvojitej výzvy musíme vychádzať, keď budeme meniť spôsob nášho myslenia v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, životnými podmienkami, verejným rozpočtom a verejným životom v nasledujúcich desaťročiach. Musí nám pomôcť riešiť problémy, ako je prístup k službám, komunitná starostlivosť, či dokonca osamelosť. V konečnom dôsledku ide o to, ako spolunažívame. Riešenie demografickej zmeny je kľúčom k vybudovaniu spravodlivejšej a odolnejšej spoločnosti,“ uviedla podpredsedníčka Európskej komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová.
Správa poukazuje okrem iného na veľké regionálne rozdiely v demografických zmenách, ale aj na vplyv týchto zmien na zamestnanosť, zdravie či dlhodobú starostlivosť. Zdôrazňuje tiež prepojenie medzi demografickými štruktúrami a vplyvom súčasnej krízy, ako aj potenciálom jej prekonania.
Grafy z demografickej správy EK. Zdroj: Eurostat
Komisia potvrdila, že za posledných 50 rokov sa u obyvateľov Európy zvýšila ich stredná dĺžka života takmer o 10 rokov. V roku 2018 sa zvýšila približne na 78 rokov u Európanov (u Slovákov to bolo 73,9 rokov) a na takmer 84 rokov u európskych žien (u Sloveniek to bolo 80,8 rokov).
Predpokladá sa, že v budúcnosti bude stredná dĺžka života v Európe u mužov narodených v roku 2070 dosahovať 86 rokov a u žien až 90 rokov. Z toho vyplýva, že za ďalších 50 rokov by sa mohol predĺžiť život mužov priemerne o 8 rokov a život žien o 6 rokov. Na Slovensku prežijú ženy v zdraví priemerne vyše 56 rokov a muži vyše 55 rokov.
Počet obyvateľov v Európskej únii klesne
Populácia Európskej únie predstavovala v roku 2019 takmer 447 miliónov obyvateľov. Do roku 2070 by mala klesnúť na 424 miliónov. Z celkového počtu obyvateľov EÚ27 tvoria Slováci 1,2 percent. Počet obyvateľov Slovenskej republiky k 1. januáru 2019 bol 5,5 milióna. Hustota obyvateľstva v roku 2018 v SR bola 112 osôb/km2.
V slovenskej populácii sú najviac zastúpení občania vo veku 30 až 39 rokov. Do roku 2070 by sa mal výrazne zvyšovať podiel občanov starších ako 80 rokov.
Očakáva sa, že budeme žiť dlhšie o niekoľko rokov, avšak podiel Európanov na svetovej populácii klesne. Do roku 2070 by mali Európania predstavovať menej ako 4 percentá celosvetového obyvateľstva, čo ovplyvní aj postavenie Európy vo svete. Bude preto dôležité, aby bola Európa v budúcnosti jednotná, silnejšia a strategickejšia vo všetkých oblastiach.
Trend je jasný: menej detí a viac starých ľudí
V roku 2018 dosiahla priemerná pôrodnosť na ženu skóre 1,55 (Slovensko tiež dosiahlo hodnotu nad 1,5) a medián veku žien prvorodičiek sa pohyboval na úrovni niečo vyše 31 rokov. V roku 2001 bola v Európe pôrodnosť na hodnote 1,43 a vek prvorodičiek bol v priemere 29 rokov.
Zatiaľ čo počet domácností v Európe stúpa, ich veľkosť sa zmenšuje. Pribúdajú domácnosti s jedným rodičom alebo bezdetné páry. Takmer jedna tretina všetkých domácností v Európe pozostáva z jednej osoby. Spôsobuje to aj fakt, že Európa starne a pribúda počet starších ľudí, ktorí bývajú v domácnosti sami. Týka sa to častejšie žien.
Predpokladá sa, že do roku 2070 bude 30,3 percent populácie patriť do vekovej skupiny 65 rokov alebo viac (v porovnaní s 20,3 percent v roku 2019) a 13,2 percent do vekovej skupiny nad 80 rokov (v porovnaní s 5,8 percent v roku 2019).
Podľa výpočtov bude počet obyvateľov v produktívnom veku v Európe klesať. Znamená to, že už teraz treba intenzívne hľadať spôsoby, ako udržať hospodársky rast prostredníctvom zamestnávania väčšieho počtu ľudí a zvyšovania produktivity.
Narastaniu starnúcej populácie v Európe sa budú musieť výraznejšie prispôsobiť aj európske systémy sociálnej a zdravotnej starostlivosti. So starnutím obyvateľstva budú súvisieť aj vyššie verejné výdavky.
Výzvy budúcnosti budú vyžadovať plán
Medzi jednotlivými európskymi štátmi, ale aj medzi regiónmi vo vnútri štátov je demografický vývoj odlišný. V niektorých regiónoch môžeme očakávať rýchly pohyb obyvateľstva, čo povedie k novým príležitostiam a výzvam (od investícií do infraštruktúry až po zabezpečenie prístupu k službám). Hľadanie nových riešení na podporu obyvateľstva počas týchto zmien bude mať kľúčový význam.
S nárastom priemerného veku a počtu seniorov narastie tiež hodnota indexu ekonomického zaťaženia. Starnutie populácie najväčších miest je v podstate nezvratné, a to aj napriek imigrácii mladších obyvateľov.
Demografické zmeny a navzájom súvisiaca ekologická i digitálna transformácia sa často vzájomne ovplyvňujú, podporujú alebo urýchľujú – strategické predvídanie bude kľúčovým nástrojom predpokladu a prípravy politík na riešenie týchto otázok.
Správa, ktorú prerokovala a schválila Európska komisia 17. júna 2020, je prvým krokom komisie v oblasti štúdia vplyvov demografických zmien. Pomôže posúdiť, ako čo najlepšie podporiť ľudí, regióny a komunity, ktorých sa zmeny dotýkajú najviac. Poskytne základ pre nadchádzajúcu zelenú knihu o starnutí a dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti.
Marta Bartošovičová
Zdroj: Európska komisia