Európska komisia na svojom zasadaní 2. mája 2018 predložila dlhodobý rozpočet na obdobie 2021 až 2027. Reaguje ním na súčasnú realitu, keď sa od Európy očakáva, že bude zohrávať väčšiu úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti a stability v nestabilnom svete, v čase, keď brexit zanechá v rozpočte EÚ značnú dieru.
Návrh zosúlaďuje rozpočet Európskej únie s jej politickými prioritami, ktoré predniesol predseda Jean-Claude Juncker v prejave o stave únie 14. septembra 2016 a ktorý odsúhlasili lídri 27 členských štátov 16. septembra 2016 v Bratislave a 25. marca 2017 v Rímskej deklarácii.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v tejto súvislosti uviedol: „Nový rozpočet je príležitosťou na to, aby sme ako nová a ambiciózna Únia 27 štátov, ktoré spája vzájomná solidarita, rozhodli o podobe svojej budúcnosti. Dnešným návrhom sme predložili pragmatický plán, ako urobiť za menej viac. Hospodársky vietor v našich plachtách nám síce dáva určitý manévrovací priestor, ale nechráni nás pred nevyhnutným šetrením v niektorých oblastiach. Správne finančné riadenie zabezpečíme pomocou historicky prvého mechanizmu právneho štátu. Takto vyzerá zodpovedné zaobchádzanie s peniazmi daňových poplatníkov. Na ťahu sú teraz Parlament a Rada. Som pevne presvedčený, že naším cieľom by malo byť dosiahnuť dohodu ešte pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu.“
Komisár Günther H. Oettinger, ktorý je zodpovedný za rozpočet a ľudské zdroje, zdôraznil: „Tento návrh rozpočtu je naozaj o pridanej hodnote únie. Investujeme ešte viac do oblastí, v ktorých jeden členský štát sám nič nezmôže alebo v ktorých spoločne dosiahneme lepšie výsledky – či už je to výskum, migrácia, kontrola hraníc alebo obrana. Naďalej pritom financujeme tradičné – hoci zmodernizované – politiky, akou je spoločná poľnohospodárska politika a politika súdržnosti, keďže z vysokého štandardu našich poľnohospodárskych produktov a z hospodárskeho napredovania zaostalejších regiónov máme úžitok všetci.“
Rozpočet chce zosúladiť ambície so zdrojmi
Európska únia 27 štátov stanovila svoje politické priority a teraz potrebuje zdroje, ktoré im budú zodpovedať. Komisia celkovo navrhuje dlhodobý rozpočet vo výške 1 135 miliárd eur v záväzkoch (vyjadrené v cenách roku 2018) na obdobie 2021 až 2027, čo zodpovedá 1,11 % hrubého národného dôchodku (HND) štátov EÚ 27. Úroveň záväzkov predstavuje 1 105 miliárd eur (1,08 % HND) v platbách.
Na financovanie nových a naliehavých priorít bude treba zvýšiť súčasnú úroveň finančných prostriedkov. Dnešné investície do oblastí, akými sú výskum a inovácie, mladí ľudia, digitálne hospodárstvo, riadenie hraníc, bezpečnosť a obrana, pomôžu zvýšiť prosperitu, udržateľnosť a bezpečnosť v budúcnosti. Rozpočet programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity sa napríklad zdvojnásobí.
Komisia navrhuje mierne zníženie financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky súdržnosti (približne o 5 %), čím by sa zohľadnila nová realita Únie 27 štátov. Tieto politiky sa zmodernizujú tak, aby naďalej dosahovali výsledky aj za menej peňazí a zároveň slúžili novým prioritám. Politika súdržnosti bude zohrávať dôležitú úlohu napr. pri podpore štrukturálnej reformy a pri dlhodobej integrácii migrantov. Výsledkom týchto zmien bude obnova rovnováhy rozpočtu a väčší dôraz na oblasti, v ktorých môže rozpočet EÚ dosahovať najvýraznejšie výsledky.
Moderný, jednoduchý a flexibilný rozpočet
V porovnaní s veľkosťou európskeho hospodárstva a rozpočtov členských štátov je rozpočet EÚ skromný. Napriek tomu môže priniesť reálne zmeny pre občanov a podniky, ak investície pôjdu do oblastí, v ktorých únia môže mať väčší vplyv ako verejné financovanie na vnútroštátnej úrovni, čiže priniesť skutočnú európsku pridanú hodnotu. Príkladom toho sú aj špičkové výskumné projekty, ktoré spájajú najlepších výskumných pracovníkov z celej Európy, veľké projekty infraštruktúry, projekty zamerané na úspešné zavŕšenie digitálnej transformácie alebo vybavenie únie prostriedkami na obranu a ochranu jej občanov.
V dnešnom rýchlo sa meniacom svete, v ktorom Európa čelí demografickým výzvam, nestabilite v susedných krajinách a mnohým ďalším naliehavým otázkam, ktoré presahujú hranice štátov, ide o nevyhnutné opatrenia.
Rozpočet EÚ a právny štát: správne finančné riadenie
V navrhovanom rozpočte je zásadnou inováciou posilnené prepojenie medzi finančnými prostriedkami EÚ a právnym štátom. Dodržiavanie zásad právneho štátu je nevyhnutným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného využívania finančných prostriedkov EÚ. Komisia navrhuje nový mechanizmus na ochranu rozpočtu EÚ pred finančnými rizikami, ktoré sú spojené so všeobecnými nedostatkami týkajúcimi sa právneho štátu v členských štátoch. Navrhované nové nástroje by EÚ umožnili pozastaviť, znížiť alebo obmedziť prístup k finančným prostriedkom EÚ spôsobom primeraným povahe, závažnosti a rozsahu nedostatkov pri dodržiavaní zásad právneho štátu.
Rozpočet EÚ pre silnejšiu a stabilnejšiu hospodársku a menovú úniu
Stabilná eurozóna je základným predpokladom zamestnanosti, rastu, investícií a sociálnej spravodlivosti v celej únii. V novom viacročnom finančnom rámci sa navrhujú dva nové nástroje, a to Nový program na podporu reforiem s celkovým rozpočtom 25 miliárd eur (poskytne finančnú a technickú podporu všetkým členským štátom pri uskutočňovaní prioritných reforiem) a Európsky nástroj stabilizácie investícií, ktorý pomôže udržiavať úroveň investícií v prípade veľkých asymetrických otrasov. Začne sa formou úverov back-to-back z rozpočtu EÚ až do výšky 30 miliárd eur spolu s finančnou pomocou členským štátom na pokrytie nákladov na úroky.
Moderné zdroje financovania rozpočtu EÚ
Nové priority potrebujú nové investície a preto Komisia navrhuje financovať ich kombinovane, a to z nových peňazí (zhruba 80 %), prerozdelením príjmov a šetrením (zhruba 20 %). Komisia navrhuje zmodernizovať a zjednodušiť súčasný systém financovania – systém „vlastných zdrojov“ – a diverzifikovať zdroje príjmov rozpočtu.
Komisia tiež navrhuje zjednodušiť súčasný vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty (DPH) a zaviesť súbor nových vlastných zdrojov, ktorý je v súlade s politickými prioritami. Navrhovaný súbor zahŕňa 20 % príjmov zo systému obchodovania s emisiami; 3 % sadzbu uplatňovanú na nový spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (ktorý sa má postupne zaviesť po prijatí potrebných právnych predpisov); príspevok členských štátov vypočítaný na základe množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov v každom členskom štáte (0,80 eur za kilogram).
Nové vlastné zdroje budú tvoriť približne 12 % celkového rozpočtu EÚ. Suma, ktorou by prispeli k financovaniu nových priorít by predstavovala až 22 miliárd eur ročne.
Rabaty
V súvislosti s odchodom Veľkej Británie z EÚ sa naskytá príležitosť zamerať sa na komplikovaný systém rabatov, či dokonca „rabatov na rabaty“. Komisia navrhuje odstrániť všetky rabaty a znížiť podiely, ktoré si členské štáty ponechávajú pri výbere colných príjmov do rozpočtu EÚ, a to z 20 % na 10 %. Vďaka týmto opatreniam bude rozpočet EÚ jednoduchší a spravodlivejší. Komisia navrhuje zrušiť súčasné rabaty postupne – v priebehu piatich rokov – aby sa predišlo náhlym a dramatickým zvýšeniam príspevkov pre niektoré členské štáty.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: Tlačová správa Európskej komisie, Brusel, 2. 5. 2018
Zdroj foto: Európska komisia
https://ec.europa.eu/avservices/photo/photoDetails.cfm?sitelang=en&ref=036876#9
