Nobelovu cenu za ekonómiu získala trojica laureátov za svoj výskum osvetľujúci pochopenie rozdielov v prosperite medzi národmi.
Daron Acemoglu, Simon Johnson a James Robinson. Zdroj: Niklas Elmehed © Nobel Prize Outreach
Švédsky Karolínsky inštitút dnes 14. októbra 2024 o 11.45 hod. oznámil, že cenu za ekonómiu pod názvom Cena Sveriges Riksbank za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získava trojica lauereátov Daron Acemoglu a Simon Johnson, obaja z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) v USA, a James A. Robinson z Chicagskej univerzity v USA.
Tohtoroční laureáti v oblasti ekonomických vied sú pioniermi nových prístupov, empirických aj teoretických, v nazeraní na prosperitu krajín. Daron Acemoglu, Simon Johnson a James Robinson preukázali, že veľký význam v oblasti prosperity krajiny zohrávajú spoločenské inštitúcie. Krajiny so slabým právnym štátom a s inštitúciami, ktoré vykorisťujú obyvateľstvo, neprispievajú k rastu a neprinášajú ani zmenu k lepšiemu.
„Zníženie obrovských rozdielov v príjmoch medzi krajinami je jednou z najväčších výziev našej doby. Laureáti preukázali význam spoločenských inštitúcií na dosiahnutie tohto cieľa.“ Jakob Svensson, predseda výboru pre cenu za ekonomické vedy
Jan Teorell, profesor politológie a člen výboru pre udeľovanie cien, v prednáške pri príležitosti udeľovania tohtoročnej Nobelovej ceny za ekonómiu uviedol: „V súčasnosti je 20 percent najbohatších krajín sveta približne 30-krát bohatších ako 20 percent najchudobnejších. Tento rozdiel v príjmoch je pomerne trvalý. Hoci sa chudobnejšie krajiny stávajú bohatšími, rozdiel sa nezmenšuje.“ Výskum laureátov podľa komisie pomáha pochopiť, prečo je to tak.
Korene problému siahajú do čias kolonizácie
Práca tohtoročných laureátov ukázala, že jedným z vysvetlení rozdielov v prosperite krajín sú inštitúcie, ktoré boli zavedené ešte v období kolonizácie. V časoch, keď Európania kolonizovali veľké časti sveta, dochádzalo v kolonizovaných spoločnostiach k veľkým zmenám. Menili sa nielen vládcovia, ale tiež inštitúcie. Niekedy išlo o dramatické zmeny, ktoré nie všade prebiehali rovnako. Na niektorých miestach sa vo veľkom vykorisťovalo obyvateľstvo a ťažili sa zdroje v prospech kolonizátorov.
Inde vytvorili kolonizátori inkluzívne politické a ekonomické systémy. Tie priniesli dlhodobé výhody pre všetkých, kým inštitúcie zamerané len na elity a zisky mocných, nepriniesli pokrok. Toto predstavuje významný faktor, prečo sú bývalé kolónie, ktoré boli kedysi bohaté, dnes chudobné a naopak.
Nefunkčné inštitúcie vedú k chudobe
V krajinách, ktoré boli v čase kolonizácie chudobné, boli často zavedené takzvané inkluzívne inštitúcie, ktoré viedli k zvýšeniu blahobytu krajiny a obyvateľstva. Niektoré krajiny sa, naopak, ocitli v pasci tým, že sa pri moci nachádzali inštitúcie zamerané len na profit malej skupiny mocných.
Pokiaľ politický systém zaručuje, že zostanú pri moci skupiny, ktoré sa obohacujú na úkor štátu a obyvateľov, nebude panovať dôvera v ich sľuby o budúcich hospodárskych reformách. Podľa laureátov preto nedochádza k žiadnemu zlepšeniu, pokroku a zvyšovaniu blahobytu obyvateľstva a krajiny. Možnosť zmeny vidia autori v odovzdaní moci a nastolení demokracie.
História Nobelovej ceny za ekonómiu
Nobelova cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny určené Alfredom Nobelom v jeho závete z roku 1895. Udeľuje sa od roku 1968 a absolútnu väčšinu nositeľov ocenení tvoria Američania.
Vlani získala cenu Američanka Claudia Goldinová za jej prehĺbenie znalostí o uplatnení žien na trhu práce. Je len treťou ženou, ktorá toto ocenenie získala. V roku 2009 to bola Američanka Elinor Ostromová a v roku 2019 Francúzka Esther Duflová, ktorá bola zároveň najmladším laureátom.
V roku 2022 išlo o trojicu laureátov. Americkí vedci Ben Bernanke, Douglas Diamond a Philip Dybvig získali Nobelovu cenu za ekonómiu za výskum bánk a finančných kríz, ktorý mal praktický význam pri regulácii finančných trhov a riešení finančných kríz.
Pozrite si
Nobelova cena
Nobelova cena vznikla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. V nej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže po prvý raz bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, teda v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme. Záznam z vyhlasovania Nobelovej ceny za ekonómiu 2024 si môžete pozrieť nižšie:
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
Zdroj: NobelPrize.org, VND
(zh)
