Ekonomickú historičku z Harvardovej univerzity ocenili za lepšie pochopenie uplatnenia žien na trhu práce.
Claudia Goldinová. Zdroj: Niklas Elmehed © Nobel Prize Outreach
Švédsky Karolínsky inštitút dnes 9. októbra 2023 o 11.45 hodine oznámil, že cenu za ekonómiu pod názvom Cena Sveriges Riksbank za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela 2023 v tomto roku získava Američanka Claudia Goldinová. Laureátku ocenili za jej prehĺbenie znalostí o uplatnení žien na trhu práce. Je len treťou ženou, ktorá toto ocenenie získala. V roku 2009 to bola Američanka Elinor Ostromová a v roku 2019 Francúzka Esther Duflová, ktorá bola zároveň najmladším laureátom.
Ženy na trhu práce
Podľa vyhlásenia švédskej akadémie sedemdesiatsedemročná Goldinová poskytla svetu prvý ucelený opis zárobkov a účasti žien na trhu práce v priebehu storočí. Jej výskum odhalil príčiny zmien aj hlavné zdroje pretrvávajúcich rozdielov medzi mužmi a ženami na trhu práce.
„Pochopenie úlohy žien v pracovnom procese je pre spoločnosť dôležité. Vďaka priekopníckemu výskumu Claudie Goldinovej teraz vieme oveľa viac o základných faktoroch a o tom, ktoré prekážky bude treba v budúcnosti odstrániť,“ vyhlásil predseda výboru pre udelenie ceny Jakob Svensson.
Jej poznatky siahajú ďaleko za hranice USA a podobné vzorce boli pozorované v mnohých ďalších krajinách.
Ženy rôznych kultúr a národností stojace pri sebe. Zdroj: iStockphoto.com
Analýza pracujúcich žien
Goldinová ukázala, že účasť žien na trhu práce nemala počas 200-ročného obdobia stúpajúcu tendenciu, ale namiesto toho vytvára krivku v tvare písmena U. Účasť vydatých žien na trhu práce klesla s prechodom od agrárnej k priemyselnej spoločnosti na začiatku devätnásteho storočia, no potom sa začala zvyšovať s rastom sektora služieb na začiatku dvadsiateho storočia. Goldinová vysvetlila tento model ako výsledok štrukturálnych zmien a vyvíjajúcich sa sociálnych noriem týkajúcich sa zodpovednosti žien za domácnosť a rodinu.
Počas dvadsiateho storočia sa úroveň vzdelania žien neustále zvyšovala a vo väčšine krajín s vysokými príjmami je teraz podstatne vyššia ako u mužov. Goldinová preukázala, že prístup k antikoncepčným tabletkám zohral dôležitú úlohu v urýchlení tejto revolučnej zmeny.
Napriek modernizácii, ekonomickému rastu a zvyšujúcemu sa podielu zamestnaných žien v 20. storočí sa rozdiely v zárobkoch medzi ženami a mužmi nezmazali. Podľa Goldinovej je súčasťou vysvetlenia to, že rozhodnutia o vzdelaní, ktoré ovplyvňujú celoživotné kariérne príležitosti, sa robia v relatívne mladom veku. Ak sú očakávania mladých žien tvorené skúsenosťami predchádzajúcich generácií – napríklad ich matiek, ktoré sa vrátili do práce, až keď deti vyrástli –, vývoj bude pomalý.
Historicky možno veľkú časť rodových rozdielov v zárobkoch vysvetliť rozdielmi vo vzdelaní a výbere povolania. Goldinová však ukázala, že finančné rozdiely pretrvávajú medzi pohlaviami i na rovnakej pozícii.
História Nobelovej ceny
Nobelova cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny určené Alfredom Nobelom v jeho závete z roku 1895. Udeľuje sa od roku 1968 a absolútnu väčšinu nositeľov ocenení tvoria Američania.
Vlani získala cenu trojica amerických vedcov Ben Bernanke, Douglas Diamond a Philip Dybvig za výskum bánk a finančných kríz, ktorý mal praktický význam pri regulácii finančných trhov a riešení finančných kríz.
Nobelova cena vznikla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. V nej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže po prvý raz bola Nobelova cena udelená až päť rokov po jeho smrti, teda v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme.
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier.
Zdroj: Nobelprize, VND
(JM)
