Doc. RNDr. Matej Ruttkay, CSc. – špičkový archeológ, riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre bol nominovaný na Krištáľové krídlo za rok 2016 v kategórii Medicína a veda.
V roku 2016 dosiahol viaceré medzinárodne významné vedecké výsledky. Unikátny je jeho objav paláca s masívnou kamennou vežou nájdeného pri výskume starokresťanskej osady zo 7. – 8. storočia na ostrove Failaka v Arabskom zálive. Je to dôkaz, že už v tomto období ľudstvo využívalo dômyselný chladiaci systém.
Matej Ruttkay (1961) pochádza z Prešova. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (1983). V rokoch 1983 – 1986 pracoval vo Vlastivednom múzeu v Nitre. Od roku 1986 pôsobí v Archeologickom ústave SAV v Nitre, od r. 1991 ako vedecký tajomník, od roku 1999 zástupca riaditeľa a 1. 2. 2008 bol vymenovaný za riaditeľa.
Vedeckú hodnosť kandidáta vied získal v SAV v roku 1985 po obhajobe dizertačnej práce na tému Vývoj osídlenia a typy sídlisk v 6. – 13. stor. na západnom Slovensku. Viedol a za Slovensko koordinoval viacero medzinárodných výskumných projektov zameraných na terénny archeologický výskum, ale aj na vytváranie encyklopedických databáz a internetových prezentácií výsledkov. Popri vedeckej a organizačnej práci sa venuje aj pedagogickej činnosti – výchove doktorandov, terénnej praxi študentov, a pravidelne pôsobí na Archeological Summetr School in Nitra. V rokoch 1999 – 2000 bol na študijnom pobyte v Nemecku.
Doc. RNDr. Matej Ruttkay, CSc., je autorom a spoluautoroom monografií, spoluautorom múzejných expozícií, publikuje časopisecky. Získal medzinárodné i domáce ocenenia: American Academy in Rome (2005), Alexander von Humbolt Foundation (1999/2000), Cenu SAV za vedecko-popularizačnú činnosť a ďalšie. Je členom Pamiatkovej rady pri Ministerstve kultúry SR (1999 – 2002 a od 2016), vedeckej rady Univerzity Komenského, vedeckej rady Univerzity Konštantína Filozofa, predseda Rady APVV pre humanitné vedy.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán riaditeľ, v archeologických výskumoch dosahujete mimoriadne významné výsledky. Mohli by ste niektoré z nich spomenúť? A ktoré si najviac ceníte?
M. RUTTKAY: „Z výsledkov v poslednom období ja osobne najviac hodnotím doslova prelom v datovaní včasnostredovekých mocenských centier (hradov – hradísk) na našom území, čo doslova prepísalo našu históriu, resp. poznatky, ktoré sme donedávna mali o hospodárskom a politickom vývoji stredného Podunajska medzi 8. – 11. storočím, a osobitne v dobe veľkomoravskej. Nastali významné posuny v datovaní jednotlivých objektov, niekedy aj o 200 rokov. Tu išlo o dlhodobý projekt s našimi partnermi s J. – W. Goethe univerzity vo Frankfurte nad Mohanom. Veľký význam je aj v tom, že podnietil archeologickú obec intenzívnejšie využívať moderné prírodovedné datovacie metódy.
Veľký ohlas priniesol môj projekt prieskumu vybraných území Slovenska skenovaním z lietadla (tzv. LIDAR). Mohli sme ho uskutočniť vďaka štrukturálnym fondom EÚ a spolupráci s NLC Zvolen. Ide o v zahraničí intenzívnejšie využívanú metódu – u nás sme ju vo väčšom rozmere použili po prvý krát. A výsledky boli ohromujúce. Získali sme nielen kvalitné trojpriestorové dáta z území Tríbča, Považského Inovca, Pohronského Inovca či Strážovských vrchov, ale aj mnoho dokladov po dávnovekých ľudských aktivitách, nové opevnenia, ťažobné zariadenia, priebehy zaniknutých komunikácií a pod. Vďaka tejto metóde máme aj kvalitné plány jednotlivých hradísk. Takže máme znovu úplne nový pohľad na archeologickú minulosť týchto území. Ide tu o extrémne veľké množstvo dát, ktoré sa neustále rôznymi spôsobmi vyhodnocuje a musí sa tiež overovať v teréne.
V roku 2016 ma osobitne potešilo, že sa nám po viacročných rokovaniach podarilo obnoviť výskum v Kuvajte na ostrove Failaka, kde sme naviazali na naše práce z roku 2009. Tu sme odkryli veľkú časť obytného komplexu – možno povedať paláca zo 7. – 8. storočia. Ide o jednu z usadlostí z rozsiahlej dediny s dvomi kostolmi a možno i kláštorným komplexom. Tu sa už na výskumoch podieľali a podieľajú expedície z rôznych krajín sveta. My sme mali to šťastie, že sa nám podarilo odkryť azda najväčšiu obytnú stavbu s hospodárskou časťou. Tá pravdepodobne patrila k prežívajúcej kresťanskej nestoriánskej komunite vo včasnoislamskom období. Ide o vyspelú architektúru, tradične budovanú z nepálených tehál na kamenných murovaných základoch. Azda najzaujímavejším zistením bolo odkrytie spodnej časti kamennej veže so systémom kanálov. Predpokladáme, že by mohlo ísť o dômyselný spôsob ochladzovania interiérov pomocou prúdenia vzduchu, ktorý sa v nedávnej minulosti využíval napríklad v oblasti Iránu či Pakistanu. V tomto prípade by mohlo ísť o jeden z najstarších známych dokladov tejto technickej zručnosti.“
M. B.: Zažili ste pri svojich bádaniach aj sklamanie?
M. RUTTKAY: „Sklamanie asi nie je to pravé slovo. Archeológ musí počítať s tým, že veľa výskumov je negatívnych, resp. prinesú nie veľmi výrazné výsledky. Niekedy sa ich význam ukáže až s odstupom – v súvislosti s riešením iných otázok. A niekedy je prvotné sklamanie nahradené radosťou. Napríklad, keď sme išli datovať drevo nájdené v jednom z múrov na nitrianskom hrade, všetko nasvedčovalo, že by to mohol byť veľkomoravský múr. Datovanie nakoniec bolo mladšie – z polovice 10. storočia, čo nás v tom momente zarmútilo. Vzápätí sme si uvedomili, že je to výborný dôkaz toho, že po páde Veľkej Moravy nezaniká cirkevný život, ale dokonca sa budujú, respektíve opravujú kresťanské chrámy.“
M. B.: Máte už vo výhľade ďalší výskum?
M. RUTTKAY: „Práve v týchto dňoch sme podpísali dohodu našich ďalších výskumoch na Failake v rokoch 2017 a 2018. Jedna časť tímu ukončí výskum vyššie spomínanej stavby a druhá časť sa znovu vráti k výskumu lokality z doby bronzovej. Na Slovensku moja skupina intenzívne pracuje na dokumentácii a výskume včasnostredovekých hradísk. Snažíme sa tiež získať štrukturálne fondy na interdisciplinárne výskumy, ktoré by nám mohli objasniť stav prírodného prostredia v rôznych dobách ľudskej minulosti a pozitívne i negatívne zásahy človeka do neho, ale tiež identifikovať potravinovú základňu našich predkov.“
M. B.: V súčasnosti sa často spomína využívanie moderných digitálnych technológií v archeológii. O čo konkrétne ide?
M. RUTTKAY: „Extrémne rýchly rozvoj technológií významne ovplyvňuje archeológiu. To, čo bolo doslova ešte pred pár rokmi utópiou, je dnes každodennou realitou. Máme prístroje, ktoré nám umožňujú rýchlu a presnú analýzu materiálov (potrebné nielen pre reštaurátorov, ale aj pre sledovanie surovinových zdrojov a podobne). Súčasťou našej každodennej práce sa stalo využitie kvalitných mikroskopov, skenovanie, respektíve fotogrametria odkrytých terénnych situácií. Tým vzniká unikátna trojpriestorová dokumentácia odkrytých objektov či hrobov, teda súborov, ktoré sa spravidla výskumom a následnou výstavbou aj ničia. Takto ostáva odborníkom, ale aj širokej verejnosti aspoň virtuálna kópia terénu. Veľmi dôležité je skenovanie a rekonštrukcia archeologických nálezov. To na jednej strane chráni samotný predmet – pokiaľ to nie je nevyhnutné, pracuje sa s virtuálnou kópiou a samotný predmet netreba ani pohnúť. Na strane druhej je to kvalitná dokumentácia a nakoniec práve touto formou vieme predmet poľahky priblížiť celému svetu. Fantastické výsledky dosahujeme pri nedeštruktívnom hľadaní archeologických objektov pod zemou geofyzikálnymi prístrojmi. Veľmi žiadané sú naše digitálne vizualizácie a rekonštrukcie archeologických objektov a nálezov. Obrovskou výhodou je aj 3D tlač artefaktov od drobných šperkov po rekonštrukcie kostolov či hradov.“
M. B.: Čo by ste najradšej skúmali, ak by ste neboli nikým a ničím obmedzovaný?
M. RUTTKAY: „Veľmi dobrá otázka, ale ťažká odpoveď. Tých tém je množstvo. V prvom rade musím dotiahnuť projekt o hradiskách (do roku 2019). Osobne ma to teraz ťahá k environmentálnym témam vo vzťahu k minulosti, kde práve interdisciplinárny výskum dáva veľké možnosti. Spolu s rakúskymi kolegami sa snažíme objasniť dávnoveké migrácie na základe analýzy stopových prvkov v kostrách, respektíve zuboch. Archeológia je tímová a finančne náročná práca a aj môj okruh spolupracovníkov pripravil projekty práve v tejto oblasti. Ja si myslím, že určité obmedzenia, respektíve stanovenie mantinelov vo forme prípravy projektov je potrebné. Skôr vidím problém v tom, že nám chýbajú dlhodobejšie projektové výzvy, ktoré by mohli navodiť situáciu, že sa bádatelia môžu venovať práci na projekte skutočne na 100 percent. Závidíme napríklad našim nemeckým kolegom, ktorí získavajú viac ako 10-ročné projekty a dúfame, že aj na Slovensku sa viac zdrojov pridelí do projektového financovania výskumu.“
M. B.: Ďakujem za rozhovor.
Finálové nominácie v kategórii Medicína a veda: Matej Ruttkay, Michal Mego, Milan Profant. Mená laureátov 20. ročníka Krištáľového krídla sa dozvieme v nedeľu 29. januára 2017 o 20.25 hod. v priamom prenose z galavečera na Jednotke.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Krištáľové krídlo a Archeologický ústav SAV