Štátna školská inšpekcia potvrdzuje, že niektoré školy hľadajú cestičky, ako zoficiálnieť segregáciu.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Nedávno medializovaný prípad troch rómskych detí z Hermanoviec, ktoré v miestnej škole nezákonne vzdelávali v špeciálnych triedach pre deti s ľahkým mentálnym znevýhodneným, možno zmení diagnostický systém, podľa ktorého sa hodnotí mentálna kapacita detí.
Aktuálny výrok súdu, ktorý po prvý raz rozhodol, že rómske deti boli nezákonne zaraďované do špeciálnych tried, poukazuje na pravdivosť a závažnosť dlhoročných zistení Štátnej školskej inšpekcie (ŠSI) o problémoch s diagnostikou detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP).
Pozrite si
Až štyridsať percent výsledkov možno spochybniť
Analýza dokumentácie z diagnostických vyšetrení potvrdila, že až 40 percent diagnostiky možno spochybniť a iba 16 percent diagnostických správ bolo bez chýb, čiže posudky boli vypracované odborne správne. Dve z piatich už raz diagnostikovaných detí bolo treba diagnostikovať znovu.
Štátna školská inšpekcia kontrolovala aj za posledné tri roky pred pandémiou (2017 – 2020) poradenské zariadenia, v prípade ktorých boli zistené pochybnosti o správnosti diagnostiky. Väčšinou tieto pochybenia nastali v súkromných poradenských zariadeniach.
Chybne určili ako mentálne postihnutých až päťdesiat žiakov
Alarmujúci je príklad jednej zo škôl na východe Slovenska, kde po diagnostickom vyšetrení v súkromnom Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) vzdelávali v špeciálnych triedach až 62 žiakov na základe stanovenej diagnózy mentálne postihnutie.
Školskí inšpektori nariadili opakovane vykonať diagnostické vyšetrenie žiakov, pretože sa im nezdalo, že špeciálne potreby majú celé triedy bez výnimky. Kontrolné vyšetrenia robili nezávislé CPPPaP a tie zistili, že mentálne postihnutie bolo možné spoľahlivo potvrdiť len u 6 žiakov (10 percent), mentálne postihnutie spoľahlivo vylúčili v prípade 6 žiakov (10 percent) a ďalším 50 žiakom (80 percent) sa mentálne postihnutie spoľahlivo potvrdiť nedalo.
„Takýto postup organizácie vyučovania niesol znaky segregácie, čo je v rozpore s princípmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona. Odporúčali sme, aby sa k tejto skupine žiakov pristupovalo ako k žiakom bez mentálneho postihnutia,“ skonštatovala hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
Nejde o náhodu, ale o zámer
Psychológovia zistili, že prvotné psychologické vyšetrenia sa robili postupmi a metódami, ktoré neboli vhodné pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (napríklad boli pre nich jazykovo nezrozumiteľné). „Horšie však je, že podľa nezávislých psychológov vyšetrenia žiakov, ktoré negatívne ovplyvňujú presnosť a spoľahlivosť takto získaných výsledkov, nemožno považovať za náhodné, ale systematické. Takéto deti to nemajú jednoduché a nesprávnou diagnostikou a nesprávnym vzdelávaním im berieme množstvo šancí na lepší život,“ konštatuje hlavná školská inšpektorka. A dodáva: „Nesprávna diagnostika znamená aj neefektívne narábanie so štátnymi zdrojmi financovania škôl a školských zariadení.“
Riešením, ako deti nesprávnou diagnostikou neodsudzovať k neúspechu, by mohlo byť štandardizovať diagnostický proces pri posudzovaní mentálneho postihnutia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a z marginalizovanej rómskej komunity tak, aby diagnostika smerovala skôr k nastaveniu podporných opatrení než k odčleneniu žiakov.
Viac sa dozviete v príspevku Nesprávna diagnostika vedie k neoprávnenému vyčleňovaniu žiakov do prúdu špeciálneho školstva.
Štátna školská inšpekcia je nezávislý orgán štátnej správy. Plní funkciu kontroly nad úrovňou pedagogického riadenia, výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok v školách a v školských zariadeniach.
Zdroj: TS ŠŠI
(GL)
