V počte chorých na Covid-19 tvoria malé deti iba malé percento, čo vedcov mätie. Pribúda však množstvo dôkazov, ktoré naznačujú, prečo je tomu tak.
Významný vedecký magazín Nature uverejnil článok, v ktorom na túto tému uvažuje viacero vedcov. Podľa Donny Farber, imunologičky z Kolumbijskej univerzity v New Yorku, majú deti lepšie vybavený imunitný systém ako dospelí, a preto dokážu väčšinou zlikvidovať aj SARS-CoV-2. Aj keď sú ním infikované, s najväčšou pravdepodobnosťou nemajú žiadne alebo len mierne príznaky ochorenia.
Reakcia detí na vírus sa líši od reakcie dospelých. Tento fakt potvrdzuje aj to, že u niektorých detí sa vyvinú príznaky Covid-19 a protilátky špecifické pre SARS-CoV-2, avšak štandardný RT-PCR test pozitivitu naň nepotvrdí.
Melanie Neeland, imunologička z Murdochovho detského výskumného ústavu v austrálskom Melbourne, skúmala rodinu, v ktorej sa trom deťom vo veku do 10 rokov vyvinuli protilátky proti SARS-CoV-2, u dvoch z nich sa dokonca vyskytli mierne príznaky, ale žiadne z nich nemalo pozitívny RT-PCR test. A to aj napriek tomu, že boli po dobu 28 dní v tesnom kontakte s rodičmi, ktorým tento test vyšiel pozitívne, a podstúpili ho11-krát.
Rýchla odozva
Imunitný systém dieťaťa väčšinou vírus zbadá. „A ihneď naň použije veľmi rýchlu a efektívnu obrannú reakciu, ktorá ho vypne skôr, ako by dostal šancu rozmnožiť sa do takej miery, že by ho diagnostický test preukázal,“ vysvetľuje Melanie Neeland.
Negatívne výsledky RT-PCR testov má dokonca aj 50 – 71 percent detí, ktoré na infekciu SARS-CoV-2 reagovali zriedkavým, ale závažným multisystémovým zápalovým syndrómom. Tento syndróm sa podľa portálu Preventívne prejavuje okrem horúčky, bolestí brucha a zdurenia uzlín aj prudkým svrbením dlaní a chodidiel, zápalom pier, ústnej dutiny a hrdla, spôsobuje deformácie ciev a vznik aneuriziem.
Imunologička Donny Farber hovorí, že typy protilátok, ktoré sa u detí vyvinú, vedcom poskytujú indície o tom, čo sa deje. Farber sa podieľala s kolegami na štúdii (uverejnenej v Nature), do ktorej bolo zapojených 32 dospelých a 47 detí vo veku do 18 rokov. Podľa jej výsledkov deti väčšinou produkovali protilátky zamerané na takzvaný spike proteín SARS-CoV-2, ktorý vírus používa na vstup do buniek. Dospelí síce tvorili podobné protilátky, ale tiež si vytvorili protilátky proti nukleokapsidovému proteínu, ktorý je nevyhnutný pre replikáciu vírusu. Farber vysvetľuje, že nukleokapsidový proteín sa vo väčšom množstve uvoľňuje iba vtedy, keď je vírus v tele rozšírený. Keďže deťom chýbali protilátky špecifické pre nukleokapsidy, naznačuje to, že sa u nich infekcia nerozšírila.
Zdá sa, že imunitná odpoveď detí je schopná eliminovať vírus skôr, ako sa replikuje vo veľkom množstve.
Pomáha im naivita T-buniek?
Farber naznačuje, že deti môžu neutralizovať vírus vďaka tomu, že ich T-bunky (T-lymfocyty) sú relatívne naivné. Všeobecne sú T-bunky súčasťou adaptívneho imunitného systému tela, ktorý sa učí rozpoznávať patogény, s ktorými sa stretáva počas celého života. Farber ale naráža na druh T-buniek, ktoré sa naozaj nazývajú naivné, pretože sa ešte nestretli s antigénmi, látkami vyvolávajúcimi imunitu (zjednodušene povedané vznikajú z T-lymfocytov, ktoré sa vyvinuli v kostnej dreni a krvou sa presunuli do týmusu, kde pôsobením rôznych molekúl dozrievajú a potom, už schopné brániť organizmus, cirkulujú v krvi).
Farber hovorí, že detské T-lymfocyty by mohli mať väčšiu schopnosť reagovať na nové vírusy, pretože sú väčšinou netrénované. Ide o fenomén, ktorý sa podrobnejšie študuje.
Ďalšie dôkazy však naznačujú, že situácia nie je taká jednoznačná. Podľa štúdie ľudí s ochorením Covid-19 uverejnenej v magazíne Science, ktorá zahŕňala 65 detí a mladých ľudí do 24 rokov spolu so 60 dospelými, T-bunky dospelých reagovali na spike proteín silnejšie ako T-bunky detí a mladých ľudí.
Farber však tvrdí, že táto štúdia merala skôr reakcie takzvaných pamäťových T-buniek, ktoré sú u detí vyvinuté oveľa menej ako aktivitu takzvaných naivných T-buniek.
Alasdair Munro, ktorý študuje detské infekčné choroby vo fakultnej nemocnici v Southamptone vo Veľkej Británii, hovorí o existencii určitých náznakov toho, že rýchlosť a rozsah vrodenej imunitnej odpovede môže deti chrániť pred spustením infekcie. Dodáva však, že študovať tento efekt je ťažké, a nastoľuje sa otázka, prečo ho nepozorujeme v prípade iných vírusov, ktoré môžu u detí spôsobiť vážne ochorenie.
Ostatné faktory
Deti sú tiež hlavným rezervoárom sezónnych koronavírusov, ktoré spôsobujú nádchu. Niektorí vedci tvrdia, že protilátky proti týmto koronavírusom môžu poskytnúť určitú ochranu proti SARS-CoV-2. Munro sa však odvoláva na štúdie na túto tému uverejnené v Science a v Nature, podľa ktorých sú dôkazy o tom zmiešané.
Existujú aj dôkazy, že keď sú deti vystavené vírusu, dostanú menšiu dávku ako dospelí, pretože ich nosy majú menej receptorov, ktoré používajú vírus na získanie prístupu k bunkám (viac v štúdii v magazíne JAMA). To by tiež podľa vedcov mohlo vysvetliť, prečo je Covid-19 u detí menej rozšírený ako u dospelých. Podľa Munra je nepravdepodobné, že by existoval len jediný dôvod, pre ktorý Covid-19 ovplyvňuje deti menej ako dospelých. „Biológia je zriedka taká priama,“ hovorí.
(GL)
