Súčasná demografická situácia prináša zvýšený podiel ľudí v staršom veku a potrebu venovať pozornosť kvalite ich života. Z psychologického hľadiska možno proces starnutia charakterizovať ako adaptáciu na involučné zmeny (psychologické, sociálne, fyzické) a zmeny v spoločenských rolách. Tieto zmeny výrazným spôsobom zasahujú do fungovania jednotlivca a ovplyvňujú kvalitu jeho života. K najvýznamnejším zmenám v spoločenských rolách vo veku staršej dospelosti patrí prechod z pracovného prostredia do dôchodku.
„Prechod do dôchodku zaraďujeme k tzv. tranzitným životným udalostiam, kam patria očakávané štandardné vývinové zmeny, ako napr. začiatok pracovného procesu, narodenie detí a pod., ale aj náhle a neočakávané udalosti, ako napr. choroba či životná strata. Dôležitou charakteristikou tranzitných životných situácií je to, že prinášajú do života jedinca výrazné zmeny, na ktoré sa nutne musí adaptovať, a spôsob, ako sa daný človek vyrovná s týmito zmenami má významný vplyv na jeho ďalšie psychologické fungovanie. Podľa doterajších výskumných zistení ide niekedy pri prechode do dôchodku o náročnú životnú situáciu s možným negatívnym dopadom na psychologické fungovanie človeka,“ uvádza Peter Halama, vedúci riešiteľ projektu Psychologické aspekty adaptácie na dôchodok, riešiteľské pracovisko: Ústav experimentálnej psychológie, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV.
Projekt sa zameriava na skúmanie psychologických súvislostí prechodu do dôchodku a snaží sa lepšie porozumieť faktorom, ktoré napomáhajú či blokujú optimálne vyrovnanie sa s touto udalosťou. Väčšina doterajších modelov adaptácie na dôchodok vznikla na základe teoretického uvažovania. V tomto projekte sa vedci zameriavajú na hlbšie porozumenie procesu adaptácie na dôchodok využitím možností kvalitatívneho výskumu s účastníkmi, ktorí žijú svoj život už v dôchodku. Keďže po odchode do dôchodku je potrebné urobiť viacero rozhodnutí vo viacerých oblastiach života, cenné tu môžu byť nielen pohľady expertov, ale aj tých, ktorí takéto rozhodnutia už urobili, t. j. dôchodcov samých.
Doposiaľ riešiteľský tím realizoval kvalitatívny výskum prostredníctvom rozhovorov s ľuďmi, ktorí v nedávnej dobe prešli tranzitným obdobím adaptácie na dôchodok, so zameraním na ich prežívanie tohto prechodu, podporné a rizikové faktory v ich adaptácii, ako aj pozitívne i negatívne zmeny po prechode na dôchodok.
„Väčšina jednotlivcov popisovala úľavu a oslobodenie od povinností a stresu po nástupe na dôchodok, negatívne prežívali nudu, ktorá prišla po istom čase či chýbanie práce a pracovného kolektívu. Ako rizikové vnímali situácie ako strata partnera či závažné ochorenie partnera, s ktorými sa museli vyrovnať. V prechode na dôchodok im pomáhalo udržiavanie sociálnych vzťahov, pre mnohých to bola najmä starostlivosť o vnúčatá či trávenie viac času so svojim partnerom, ale aj angažovanie sa v rôznych voľno-časových aktivitách, ako sú rôzne športy, čítanie kníh, lúštenie krížoviek či práca okolo domu a v záhrade.“
Daní jednotlivci tiež dokázali prechod na dôchodok lepšie zvládnuť, keď zaujali pozitívny, optimistický postoj, kedy sa zameriavali najmä na pozitíva dôchodku a s vďačnosťou a pokorou prijímali možnosti, ktoré im ich vek a zdravie dovoľovali.
V nasledujúcej dobe riešenia projektu budú vedci pokračovať v zbere dát a ich analýze. V rámci výskumu týkajúceho sa sociálnych aspektov adaptácie na dôchodok sa zameriavajú na odpustenie, ako adaptívnu stratégiu zvládania, vo vzťahu k adaptácii na dôchodok a spokojnosti na dôchodku, kde spolupracujú s profesorom Robertom Enrightom z University of Wisconsin-Madison, ktorý je vedúcim svetovým výskumníkom v tejto problematike.
Výsledky práce na projekte môžu využiť samotní jednotlivci, ktorí v blízkej dobe očakávajú prechod na dôchodok, aby sa na dôchodok čo najlepšie pripravili.
„Výsledky môžu tiež prispieť k vytvoreniu edukačných a intervenčných programov prípravy na dôchodok so zameraním sa na tie premenné, ktoré sa ukážu ako dôležité pre optimálnu adaptáciu na dôchodok. Z výsledkov môže čerpať aj dôchodková politika, ktorá by nemala mať podobu ´rovnaká veľkosť pre všetkých´, ale umožniť diferencovanie podľa životnej histórie a konceptu dôchodku (napr. flexibilný vek a spôsob odchodu do dôchodku). Skúmanie konceptov dôchodku umožní tiež predpovedať štýl adaptácie jednotlivca už pred odchodom do dôchodku, a tým vytvoriť individuálnejší prístup k plánovaniu dôchodku a poradenstvu spojeného s tranzíciou o dôchodku, ktoré – vzhľadom na demografický vývoj na Slovensku – bude nadobúdať čoraz väčšiu dôležitosť,“ uzatvára Peter Halama.
Informácie poskytol: Peter Halama
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /RitaE; sabinevanerp/
Uverejnila: VČ