Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Čo sa do kníh (ne)zmestí

VEDA NA DOSAH

Fyzik Juraj Tekel a novinárka Andrea Settey Hajdúchová prezentovali svoje vedecko-popularizačné publikácie v Košiciach.

Záber z besedy Čo sa do kníh nezmestí. Zľava moderátor Miroslav Janák, A. S. Hajdúchová a J. Tekel, D. Kožuchová, J. Tóth, L. Ciglar. Foto: Lucia Kráľovičová Zdroj: CVTI SR

Prezentácia kníh a následná beseda so zanietenými popularizátormi vedy v Kultúrno-vzdelávacom centre Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach. Zľava: Moderátor podujatia M. Janák z CVTI SR, A. S. Hajdúchová, novinárka a autorka knihy 10-10-10, J. Tekel, fyzik a autor knihy Fyzika v slepých uličkách, D. Kožuchová, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, J. Tóth, astronóm z FMFI UK v Bratislave, L. Ciglar, biologička a autorka instagramového profilu @kreslim_vedu. Foto: Lucia Kralovičová. Zdroj: CVTI SR

Juraj Tekel je teoretický fyzik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK) a popularizátor vedy v rámci projektu Vedátor. V minulom roku napísal knihu Fyzika v slepých uličkách, aby priblížil príbehy z fyziky, ktoré ľudstvu pomohli porozumieť prírodným zákonom.

Andrea Settey Hajdúchová, novinárka a laureátka Ceny za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy z roku 2016, vytvorila knihu desiatich rozhovorov s desiatimi vedcami z oblastí, ktoré menia svet. Napokon to symbolizuje aj jej názov: 10-10-10. Vznik oboch publikácií podnietilo a podporilo Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR).

Prečo sa diskutovalo práve v Košiciach

Centrum vedecko-technických informácií SR sa zameriava na posilnenie vnímania dôležitosti vedy v celej spoločnosti vrátane dospievajúcej mládeže, pričom do svojich aktivít zapája aj samotnú vedeckú komunitu.

CVTI SR sídli v Bratislave, ale v najbližšej budúcnosti svoje popularizačné aktivity nasmeruje do všetkých krajov Slovenska. Prostredníctvom Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) v rámci projektu s názvom Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja (PopVaT II) vzniknú centrá vedy v Žiline, Nitre aj Košiciach.

Aj preto sa CVTI SR rozhodlo prvé podujatie v rámci tejto aktivity zorganizovať v Košiciach, a to v podobe prezentácie spomínaných dvoch vedecko-popularizačných publikácií.

Prezentácia kníh a následná beseda so zanietenými popularizátormi vedy sa uskutočnila v Kultúrno-vzdelávacom centre Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach. Na diskusii sa zúčastnili aj ďalší pozvaní hostia, a to Lucia Ciglar z Kreslím vedu, Darina Kožuchová, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, a Juraj Tóth z FMFI UK v Bratislave. Moderoval ju Miroslav Janák z CVTI SR.

A. S. Hajdúchová aj J. Tekel priblížili, ako uvažovali, o čom budú písať a čo si tento tvorivý proces vyžadoval.

Titulka knihy Andrey Settey Hajdúchovej 10-10-10. Zdroj: CVTI SR

Zdroj: CVTI SR

Čo znamená 10-10-10

„Myšlienka na knihu rozhovorov s názvom 10-10-10 vznikla v CVTI SR, ale zhostila som sa jej naozaj rada. Veľmi dlhý čas sme diskutovali najmä so šéfredaktorkou časopisu Quark a jej kolegyňou o tom, komu v nej poskytneme priestor, pretože možnosti boli široké. Keďže sme sa rozhodli ísť cestou rodovej rovnosti, oslovili sme do nej päť dám a päť pánov,“ približuje prvé myšlienky súvisiace s knihou A. S. Hajdúchová.

Podľa slov autorky bolo výsledkom debát rozhodnutie predstaviť špičkových vedcov a špičkové vedkyne na Slovensku, ale s posolstvom navyše, ktoré priblíži, akým vedeckým výzvam čelia vo svojej oblasti nielen oni ako odborníci, ale aj ľudská spoločnosť. „Snažila som sa napríklad o to, aby bol v knihe aj zástupca témy spoločenských vied aj kvôli tomu, akú turbulentnú dobu teraz žijeme, ako je spoločnosť rozdelená a ako narážame možno aj na nedôveru,“ vysvetlila A. S. Hajdúchová.

Trendy umelej inteligencie a rýchlej vedy

Prvý rozhovor do publikácie 10-10-10 vznikol už v ére covidu v januári 2021 s astronómom Jurajom Tóthom, ktorý sa podieľa na budovaní celosvetového monitorovacieho systému schopného identifikovať objekty menšie ako 1 milimeter vstupujúce do atmosféry. „Rozprávali sme sa o tomto monitorovacom systéme aj o populárnych témach, ako je osídľovanie Mesiaca či Marsu, ale napríklad aj o vstupe komerčného výskumu do vesmíru,“ priblížila autorka knihy.

Na tému umelej inteligencie viedla rozhovor s Martinom Takáčom, vedcom, ktorý sa zameriava i na jej aplikácie vo viacerých oblastiach. Skúma napríklad to, ako sa umelá inteligencia učí vyvíjať digitálnych avatarov. „Martin Takáč hovorí, že keby umelú inteligenciu vyvíjali iba technici, bola by to chyba, keďže práve tieto technické riešenia dnes ovplyvňujú veľmi výrazne celú spoločnosť. Preto sme sa rozprávali aj o odborníkoch na etiku v tomto odvetví,“ vysvetlila A. S. Hajdúchová.

V ďalšom rozhovore s virologičkou Silviou Pastorekovou, riaditeľkou Biomedicínskeho centra SAV, debatovali o viacerých medicínskych témach, ale aj o trende „rýchlej vedy“ a reprodukovateľnosti vedeckých výsledkov. V knihe sa tiež môžete dočítať: „Aktuálny trend je mať čo najskôr čo najviac publikácií a citácií. To spôsobuje, že spoľahlivosť výsledkov je nižšia.“

Ako čeliť dezinformáciám

V knihe 10-10-10 nájdete aj rozhovor s Vladimírou Kurincovou Čavojovou z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, ktorá sa vo svojej vedeckej práci zameriava na výskum vedeckého myslenia, kognitívnych omylov a nepodložených presvedčení. Autorka s ňou hovorila o histórii konšpirácií, o tom, ako sa odlišujú od dezinformácií, ale aj o tom, kde je hranica medzi zhubnými teóriami o dianí vo svete a zdravými pochybnosťami, ktoré môžu pomôcť odhaliť napríklad podvody.

„Sama som sa pri príprave knihy veľmi veľa naučila. Na každý rozhovor bolo potrebné zorientovať sa v téme do hĺbky, aby otázky diskusiu naozaj niekam posúvali,“ zdôraznila autorka knihy 10-10-10.

Banner k publikácii Fyzika v slepých uličkách - Juraj Tekel

Zdroj: CVTI SR

Prečo sa kniha volá Fyzika v slepých uličkách

J. Tekel začal prezentáciu svojej knihy Fyzika v slepých uličkách tým, že objasnil jej názov. „V kapitolách tejto knihy rozprávam o tom, ako fyzici a fyzičky prichádzali na svoje objavy, že nie vždy sa im to darilo tak hladko, ako by sa to mohlo zdať na hodinách fyziky, na ktorých zvyknú pedagógovia hovoriť: ,V tom a tom roku prišiel ten a ten vedec na toto.´“ V skutočnosti totiž objavovanie nebýva až také priamočiare. „Vedci na veci prichádzajú postupne a občas sa mýlia. No ľudia, ktorí na ich omyl prídu a opravia ich, sú aj tak zase vedci, takže je to prirodzený proces,“ vysvetlil autor knihy.

Upozornil, že okrem histórie fyziky sa mu do knihy podarilo prepašovať aj fyziku ako takú, pretože je súčasťou mnohých dejov, ktorými sa denne zaoberáme. „Napríklad keď sa pozrieme na to, aké teploty, tlaky a rýchlosti vzduchu ukazujú meteorologické stanice, aby sme zistili, či bude v sobotu pršať,“ priblížil J. Tekel.

Hľadajte aj medzi riadkami

Zároveň zdôraznil, že ani najhlbšie znalosti fyziky neobjasnia všetko. „Pád jablka zo stromu popisuje fyzika celkom pekne, avšak ak chceme pochopiť, prečo začne potom hniť, potrebujeme sa vyznať aj v chémii. No na to, aby sme vedeli nájsť súvislosti medzi pádom jablka a chemickými reakciami, ktoré v ňom následne začnú prebiehať, potrebujeme nejakú univerzálnu teóriu, ktorú zatiaľ nemáme. Keď teda budete čítať túto knižku, skúste rozmýšľať nad tým, čo čítate z hľadiska časovej osi. Aby ste vedeli, či k tomu, čo opisujem, potrebujete modernú fyziku alebo nie, alebo či dokonca opisujem niečo, čomu ešte až tak veľmi nerozumieme. To sú veci, ktoré sa do knižky priamo nezmestili, ale možno ich v nej nájdete niekde medzi riadkami,“ uzatvoril J. Tekel.

Veda búra mýty

Veľa zaujímavých otázok a úvah priniesla aj následná viac ako hodinová diskusia s publikom, ktorú moderovala A. S. Hajdúchová. Okrem autorov prezentovaných kníh sa do nej tiež zapojili spomínaní hostia.

Darina Kožuchová, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, hovorila, že knihovníctvo vníma predovšetkým ako službu. Knihy boli napokon prvým široko dostupným médiom, ktoré pomáhalo popularizovať vedu: „Mnohé veci, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, v minulosti ľudia vnímali ako mystické. Len vďaka tomu, že sa vedecké poznatky rozšírili medzi ľudí, zbúrali o nich predsudky. Ľudstvo stojí pred rôznymi výzvami a bez vedy a technológií nebudú žiadne odpovede.“

Ako sa popularizuje veda na Instagrame

V súčasnosti sa už ľudia dostávajú k informáciám nielen prostredníctvom kníh, ale aj rôznych platforiem sociálnych médií. Biologička Lucia Ciglar popularizuje vedu na svojom instagramovom profile @kreslim_vedu, fyzik J. Tekel aj formou videí na Youtube. V ďalšej otázke preto moderátorku zaujímalo, aké publikum prostredníctvom spomenutých platforiem oslovujú a prečo im táto forma prezentácie vyhovuje.

L. Ciglar priznala, že keď profil @kreslim_vedu zakladala, veľmi sa nad týmito otázkami nezamýšľala. „Až spätne si uvedomujem všetky výhody, ktoré popularizácia vedy na sociálnych sieťach prináša. Vyhovuje mi napríklad pocit blízkosti, ktorý ponúkajú vďaka tomu, že v rámci nich funguje spätná väzba a komunikácia s cieľovým publikom. Páči sa mi tiež to, že moje publikum tvoria ľudia s podobným zameraním, takže ma sledujú študenti, učitelia aj vedci,“ priblížila L. Ciglar. Dodala, že ju zároveň baví tieto informácie, ktoré sa môžu niekomu zdať zložité, tlmočiť do reči bežných ľudí. „Myslím, že Albert Einstein povedal, že pokiaľ neviete niečo vysvetliť dostatočne jednoducho, tak tomu nerozumiete,“ vysvetľuje, prečo ju fascinuje práve tento proces.

Juraj Tekel prezentuje svoju knihu Fyzika v slepých uličkách pred košických publikom. Foto: M. Janák Zdroj: CVTI SR

Juraj Tekel prezentuje svoju knihu Fyzika v slepých uličkách pred košickým publikom. Foto: M. Janák Zdroj: CVTI SR

Iná forma vedeckého poznávania

J. Tekel má rád sprostredkovanie vedeckých informácií formou videí aj preto, že v nich dokáže veľa vecí názorne ukázať, čo je neraz efektívnejšie ako písané slovo. Podobne ako pre L. Ciglar, aj preňho je výzvou možnosť podať zložité deje, o ktorých prednáša ľuďom rôzneho veku a profesií. Napríklad dôchodcom, ktorí možno doháňajú to, na čo nemali čas, keď sa venovali práci a rodine. Ale aj maličkým deťom, ktoré nemajú poňatie o význame pojmu fyzika.

Vedec priblížil, ako prednášal o vede v škôlke. „Robil som prezentáciu pre päťročné deti. Ukázal som im len prvý obrázok a už sa začali hlásiť. Chceli mi povedať, čo videli, čo počuli, o čom im čítali dospelí. Páčilo sa mi ich nadšenie.“

„Popularizácia vedy je istým spôsobom naozaj služba verejnosti. Vede sa venujem, lebo chcem spoznávať svet okolo seba a chcem mu rozumieť. Popularizácia tohto poznania je iba iná forma toho istého procesu,“ zhrnul.

Prečo nám všetci vedci nepribližujú, čo skúmajú

Z publika dostal J. Tekel otázku, či je pre vedcov popularizovanie vedy plusom pri žiadostiach o grant na výskum, čo by ich, prirodzene, mohlo k tejto činnosti motivovať. „Je to skôr až demotivujúce. Dnes som mal robiť vedu, ale keďže som tu, budem možno meškať s nejakým výsledkom,“ priznal fyzik. Dodal však, že existujú inštitúcie, kde to nadriadení chápu a akceptujú, napríklad fakulta, na ktorej pôsobí. Neplatí to však celoplošne. „No pravda je, že atmosféra sa v tomto smere zlepšuje. Takáto všeobecne prospešná aktivita sa môže dokonca zohľadniť aj na osobnom ohodnotení.“

Na Slovensku ešte nie je úplne zaužívané, aby priznanie vedeckých grantov bolo podmieňované aj tým, že vedec výsledky svojho bádania prezentuje verejnosti. No v zahraničí je to bežné. „Je tomu tak preto, aby ľudia rozumeli, čo vedci skúmajú a prečo je to dôležité. V konečnom dôsledku je náš výskum hradený z peňazí daňových poplatníkov. Už sa to však začína rozbiehať aj u nás, napríklad formou popularizácie vedeckých výsledkov na stredných školách,“ uviedol.

Z publika zaznelo aj vyjadrenie od Šimona Mackovjaka z iniciatívy SPACE::LAB v Košiciach. „V SPACE::LAB-e pravidelne približujeme výskum, ktorému sa venujeme na oddelení kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied. Každý mesiac organizujeme prednášky pre verejnosť, aby nás ľudia mali možnosť spoznať. Počas pandémie sme mali pauzu, no budeme v tom pokračovať hneď, ako to situácia dovolí. Touto cestou k nám prišli viacerí šikovní ľudia, s ktorými sme nadviazali spolupráce, takže to má výrazný prínos aj pre vedu ako takú. Je dôležité, aby si vedci uvedomili, že popularizáciou svojej práce nielen dávajú, ale vedia toho aj veľa získať,“ zdôraznil.

J. Tóth sa taktiež vyjadril k téme popularizácie a propagácie vedy verejnosti. „Propagačné oddelenie máme, samozrejme, aj u nás na fakulte a tiež sa snaží navštevovať školy alebo ponúkať vedecko-popularizačné videá. Youtube kanál FMFI UK je veľmi úspešný. Myslím si, že práve v oblasti popularizácie pripravuje veľmi dobrú pôdu CVTI SR. Sprostredkováva informácie a vytvára priestor, napríklad vo vedeckých kaviarňach, Vedeckých cukrárňach alebo prostredníctvom filmov, ktoré sú voľne prístupné. Vydáva časopis Quark, ktorý je tiež výborným nástrojom.“

Takáto stratégia súvisí so stratégiou Európskej únie o takzvanej otvorenej vede. Uvedený pojem znamená, že všetko, čo je výsledkom vedeckej alebo publikačnej činnosti financovanej z verejných zdrojov, musí byť prístupné verejnosti.

Rovnako ako vedecko-popularizačné publikácie Fyzika v slepých uličkách10-10-10, ktoré sú voľne dostupné online a môžete si ich stiahnuť do mobilného telefónu či počítača.

Zdroj: TS CVTI SR
(GL)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky