Relácia VEDA.SK na Rádiu Slovensko dáva každú tretiu sobotu priestor vedcom a zaujímavým témam z oblasti prírodných aj spoločenských vied. Najnovšie vydanie sa zameralo na predpovede a prognózy, ako bude naša krajina vyzerať najbližšie desaťročia a ako môže jej tvár ovplyvniť každý z nás. Hosťom relácie bola doktorka Martina Lubyová, bývalá riaditeľka Prognostického ústavu SAV, členka predsedníctva SAV a docent Ľuboš Jurík z Katedry krajinného inžinierstva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. V úvode relácie hľadali hostia odpoveď na základnú otázku, či sa máme na Slovensku dobre, alebo zle. Zhodli sa na tom, že záleží s kým sa porovnávame.
„Keď sa pozeráme na EÚ, tak samozrejme zaostávame za parametrami, nachádzame sa niekde väčšinou v priemere, alebo pod priemerom, ale keď sa obzrieme na iné krajiny, na rozvojový svet, tak samozrejme sme na tom výborne. Sú medzinárodné indikátory kvality života, ktoré sa snažia zmerať to. Jedným z nich je index, ktorý vypracúva OECD ´Better life index´, akoby index lepšieho života. V rámci tohto indexu Slovensko zaberá stredné priečky. V roku 2015 sme boli v tomto rebríčku na 24. mieste a organizácia má 36 krajín. Potom je niečo, čo sa nazýva index ľudského rozvoja, to je globálny index, ktorý sa robí na celý svet. Robí ho OSN a tam sa zo 188 krajín nachádzame okolo 30. priečky,“ tvrdí JUDr. Mgr. Martina Lubyová, PhD., prognostička SAV.
„Ja si myslím, že všetko, čo je zobrazené v týchto štatistických výsledkoch sa deje v krajine. Hospodársky rast je založený na nejakom území, kde žijú ľudia, kde vytvárajú svoje ekonomické aktivity a kde je časť územia, ktorú tí ľudia vnímajú – buď cez svoje voľnočasové aktivity, alebo cez svoje ekonomické aktivity. A tá krajina im poskytuje možnosti na to, aby tam mohli bývať, aby tam mohli pracovať, aby mohli cestovať a podľa toho, ako tá krajina vyzerá, sa tieto možnosti zdajú dobré alebo zlé,“ tvrdí doc. Ing. Ľuboš Jurík, PhD. z Katedry krajinného inžinierstva.
Kým sa krajinné inžinierstvo odohráva v priestore, prognostika naopak v čase, takže štvordimenzionálny priestor dokážeme zachytiť práve kombináciou krajinára a prognostika.
Martina Lubyová ďalej vyzdvihla aj fakt, že ľudí od nepamäti fascinovali predpovede a vždy ich lákalo poznanie, čo sa raz stane a ako sa do budúcna správne rozhodovať. Vedkyňa pôsobila niekoľko rokov v Indii a v Moskve, kde sa zaoberala projektmi rozvoja zamestnanosti. O svojich bohatých zahraničných pracovných skúsenostiach rozprával aj docent Jurík. Vytváral projekt priehrady v Mezopotámii v Iraku, pričom hľadal spolu so svojím tímom vhodné miesto na rieke veľkosti Dunaja, ktorá je prítokom Tigrisu.
„Bolo to v oblasti, kde žijú Kurdi a tá krajina je nesmierne ovplyvnená subtropickým podnebím. Kvapka vody tam znamená nesmiernu hodnotu pre ľudí, ktorí tam žijú. Úrodnosť tam bola taká, že jeden farmár mi povedal, že keď zaseje jedno zrnko a narastie mu 11, to sú podmienky, ktoré si my ani nevieme predstaviť, a tak sme sa snažili nájsť vhodné miesto na priehradu. Pre tých ľudí by znamenala určitú stabilitu a možnosť obývať územie, ktoré bolo nesmierne postihované suchom. Rok po tom, čo sme dokončili projekt, bolo také veľké sucho v oblasti Iraku, že sa z priemerných úrod urodilo iba 20 % potravín,“ povedal Ľuboš Jurík.
Prognózy hovoria o tom, že Slovensko bude v najbližších desaťročiach čeliť najmä poklesu počtu populácie a starnutiu, čo ovplyvní kvalitu života obyvateľov zásadným spôsobom.
„Podľa demografickej prognózy, ktorú sme vypracovali na Prognostickom ústave SAV, v spolupráci s partnermi, počet obyvateľov Slovenska zatiaľ ešte rastie a bude rásť, a to asi tak, že sa vyšplhá na 5,55 milióna. Teraz nás je okolo 5,42 milióna, a ten počet bude kulminovať medzi rokmi 2025 a 2030. Potom však začne klesať a niekoľko storočí už bude len klesať. V roku 2060 by nás malo byť už len tesne okolo 5 miliónov. K starnutiu to tiež nevyzerá dobre – v súčasnosti máme priemerný vek okolo 40 rokov, v roku 2060 to bude 50 rokov. Čaká nás veľmi intenzívne starnutie, sme na tom takmer najhoršie z celej EÚ, lebo z takmer najmladšej krajiny, ktorou sme teraz, sme tretí po Írsku a Cypre, sa staneme takmer najstaršou. Za nami by malo byť už len Portugalsko,“ povedala Martina Lubyová.
Krajinný inžinier však vidí pozitívum v atraktívnosti našej krajiny, a práve tá by mohla tieto predpovede do budúcna pozitívne ovplyvniť.
„Slovensko má určitý potenciál, ktorý nie je možné vidieť v tých demografických modeloch hodnotenia, a to je atraktívnosť krajiny. Na Slovensko sa začínajú sťahovať niektorí ľudia z krajín, ktoré sú ohrozené – napríklad z pobrežných oblastí Anglicka a majú záujem si tu zakúpiť dom, nehnuteľnosť. Ide o to, aby sme si našu krajinu udržali aspoň v takom stave, ako je dnes,“ dodal Ľuboš Jurík.
Celú reláciu na tému Ako bude Slovensko vyzerať o 20 – 30 rokov si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ