Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede si dnes pripomíname po ôsmy raz. Jeho cieľom je podporiť rodovú rovnosť v oblasti vedy a techniky.
Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede je celosvetovou oslavou žien, ktoré celú svoju energiu a všetok svoj čas venujú vede a prispievajú k prehlbovaniu vedeckých poznatkov. V tomto roku si význam žien a dievčat vo vede pripomíname po ôsmy raz.
Organizácie OSN a UNESCO, ktoré sa pričinili o vznik tohto dňa, spolupracujú s vládami jednotlivých krajín po celom svete a vedú dialóg s korporáciami a univerzitami s cieľom podporiť informovanosť verejnosti o prínose žien vo vede a povzbudiť mladé ženy a dievčatá v rozhodnutí budovať si kariéru práve v tejto oblasti.
Aj ženy môžu predsa vo vede niečo dokázať.
Prečo je tento deň taký dôležitý?
Hoci mnohé ženy už dosiahli pozoruhodný pokrok v oblasti vedy či techniky, vo všeobecnosti stále dostávajú menšie výskumné granty ako ich mužskí kolegovia. V odmenách mužov a žien vo vede stále prevládajú výrazné rozdiely. Ženy majú zvyčajne i kratšiu kariéru a nezvyknú sa v takej miere uplatňovať v oblastiach, ako sú umelá inteligencia, inžinierstvo, matematika či informatika. Tento deň je preto dobrou príležitosťou na to, aby sme upriamili pozornosť na jednotlivé rozdiely a podporili rodovú rovnosť v oblasti vedy a techniky.
Vo svete aj na Slovensku
Presadiť sa v na prvý pohľad mužských odvetviach vedy sa podarilo mnohým ženám po celom svete a verte či nie, veľa je ich aj u nás na Slovensku. Rozumejú informatike a umelej inteligencii, sú oddané fyzike či matematike alebo sa ich životom stala chémia. Zoznámte sa s niekoľkými z nich.
Priekopníčky v oblasti umelej inteligencie
V zahraničí sa v oblasti umelej inteligencie uplatnila napríklad profesorka informatiky Fei-Fei Li zo Stanfordskej univerzity v Kalifornii, ktorá vynašla špeciálny počítačový program s názvom ImagineNet na rozpoznávanie obrázkov.
Na Slovensku je dnes priekopníčkou umelej inteligencie jednoznačne profesorka Mária Bieliková, ktorá v uplynulom roku získala dokonca prestížne ocenenie Vedec roka SR 2022 v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce. Mária Bieliková je zakladateľkou Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT), poprednej slovenskej organizácie zameranej na základný a aplikovaný výskum inteligentných technológií, ktorá prepája akademický svet so svetom priemyslu.
Umelá inteligencia a robotika nadchla aj informatičku Ruženu Bajcsyovú, ktorá okrem iného prišla napríklad s myšlienkou aktívneho zberu vnemov za pomoci inteligentného riadenia a rozhodovania.
Učarovala im fyzika
Vo svete fyziky sa v zahraničí presadila napríklad Donna Stricklandová z kanadskej University of Waterloo, ktorá v roku 1918 získala dokonca Nobelovu cenu za jeden zo svojich vynálezov využívajúci špeciálne vysokovýkonné lasery. Jej práca s lasermi pomohla vytvoriť nástroje nápomocné v rôznych sférach, napríklad pri laserovej operácii očí.
Na Slovensku sa v oblasti fyziky angažujú rovno dve ženy, a to Mária Zentková z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach a Ľubomíra Valovičová z Fakulty prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Obe odborníčky získali v minulosti v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku ocenenia za prínos v oblasti popularizácie vedy.
Mária Zentková stála pri zrode popularizačných projektov, napríklad Pastelková fyzika, Krotitelia myšlienok či Vedecký brloh. Okrem toho sa venuje i príprave a charakterizácii magnetických oxidov a molekulárnych magnetov vo forme polykryštalických práškov aj nanočastíc.
Ľubomíra Valovičová sa zasa dlhodobo zaoberá neformálnym prírodovedným vzdelávaním, organizuje viacero fyzikálnych táborov a zastrešuje na fyziku zamerané projekty pre deti ako VEDET, Vedecký jarmok, Fyzikálny kufor či Hráme sa na Einsteina.
Oddané číslam a matematickým modelom
Ďalšia Kanaďanka Cohl Fureyová je zasa vo svete známa svojou prácou na oktoniónoch. Ide o komplikovaný číselný systém, ktorý pomohol pochopiť čierne diery a to, ako sa vytvára svet okolo nás.
Zo slovenských vedkýň sa matematickými výpočtami zaoberá napríklad Hana Šmitala Mizerová, ocenená v roku 2022 v rámci programu L´Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede. Táto žena sa zaoberá matematickými modelmi prúdenia tekutín, kvapalín a plynov, ktoré sa vyskytujú v mnohých prírodných javoch a inžinierskych aplikáciách. Cieľom jej výskumu sú návrh a analýza numerických metód, ktoré sa používajú na výpočet riešenia a počítačovú simuláciu prúdenia týchto tekutín.
Matematické modely vo svojej práci využíva aj Olga Vyviurska z Ústavu analytickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Viacfaktorové modely jej pomáhajú znížiť pri analýze komplikovaných chemických vzoriek počet jednotlivých meraní, čím dokáže zjednodušiť celý proces spracovania vzoriek.
Našli sa v chémii
Afroamerická chemička Alice Ballová bola napríklad už začiatkom 20. storočia priekopníčkou takzvanej Ballovej metódy, najúčinnejšieho spôsobu liečby takzvanej Hansenovej choroby alebo malomocenstva.
Na Slovensku sa v oblasti chémie presadila doktorka Akansha Mehta, pôvodom z Indie. Od roku 2020 pôsobí na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne, kde v rámci svojho ekologického projektu premieňa odpadové farmaceutické sklo na vysokoporézne fotokatalytické keramické membrány, určené na čistenie odpadových vôd za pomoci slnečného žiarenia.
Fascinujú technické a prírodné vedy aj vás? Viete o mladej žene, ktorú by ich štúdium mohlo nadchnúť? Neváhajte a podporte ju, nech sa o svoj vysnený odbor naďalej zaujíma. Veda predsa potrebuje aj ženy.
Zdroj: United Nations, twinkl, UNESCO, VEDA NA DOSAH