Malígny melanóm uvey (MU) je najčastejší primárny vnútroočný nádor oka. Hlavnou príčinou mortality je metastatický rozsev, ktorý sa vyskytuje takmer u polovice pacientov. V súčasnosti neexistuje efektívna terapia pre tento typ melanómu a väčšina pacientov prežíva menej ako 12 mesiacov po diagnóze metastáz.
Ako vysvetlila Mgr. Božena Smolková, PhD. z Biomedicínskeho centra SAV, projekt „Metylácia DNA ako cieľ epigenetického editovania a jej využitie pri personalizácii diagnostiky a terapie u melanómu uvey“ je jedným z mnohých projektov, ktorých cieľom je personalizácia liečby. „Znamená to, že každý pacient by dostal liečbu na základe charakteristík jeho ochorenia, jeho agresivity a schopnosti odpovedať na určitý typ terapie. Je to vízia budúcnosti, ku ktorej sa snaží dnešná medicína priblížiť. Niekde pomalšie, inde rýchlejšie. Uveálny melanóm je špecifický tým, že aj keď patrí k najčastejším vnútroočným nádorom, ide o pomerne zriedkavé ochorenie. Práve preto sú terapeutické možnosti pre pacientov s týmto typm nádoru v porovnaní s inými pomerne obmedzené. Existujú však veľké výskumné skupiny v Európe aj Amerike, ktoré sa zaoberajú práve týmto ochorením. Tieto, vďaka spolupráci medzi viacerými pracoviskami, publikovali jedinečné výslekdy celogenómových analýz, uskutočnených na relatívne veľkých súboroch pacientov. Dokázali tak, že melanóm je chorenie, ktoré je podmienené kumuláciou genetických a epigenetických zmien. Významným faktom je, že epigenetické zmeny na rozdiel od genetických sú reverzibilné. Na tento smer výskumu sme sa teda zamerali aj v našom projekte.“
U nádorov obyčajne podľa odborníčky nie je príčinou úmrtia samotný primárny nádor, ale jeho metastatické rozšírenie do organizmu pacienta. „Keďže melanóm uvey na rozdiel od väčšiny ostatných nádorov metastázuje len hematogénnou cestou, teda cez cievny a nie lymfatický systém, je výborným modelom na štúdium tohto procesu. Našim cieľom je nájsť také gény, ktoré sú zmenené prostredníctvom metylácie DNA tak, že sa podieľajú na nádorovom šírení. Predpokladáme totiž, že práve metylácia DNA spolu s inými epigenetickými reguláciami je zodpovedná za reverzibilné a dynamické zmeny nádorových buniek. Vďaka ním sa nádorová bunka stáva nádorovou kmeňovu bunkou, ktorá má schopnosť založiť metastázu.“
Odborníčka pokračuje, že aby sa im podarilo nájsť takéto zmeny, musia njskôr identifikovať pacientov s cirkulujúcimi nádorovými bunkami v krvi. „Nie je to jednoduché. Nádorové bunky sa obyčajne nachádzajú v krvi pacientov v obrovskom množstve normálnych krvných buniek. Okrem toho sú často zmenené a preto klasické markery na ich detekciu nestačia. Preto použijeme niekoľko veľmi senzitívnych metód, aby sme presne určili u ktorých pacientov sú nádorové bunky v krvi prítomné a u ktorých nie. V nádoroch týchto pacientov potom uskutočníme analýzu metylácie génov a pokúsime sa nájsť také gény, ktoré sa u týchto dvoch skupín pacientov líšia a súvisia s metastázovaním. Samozrejme takýto výskum má mnohé úskalia, nádorové tkanivo môže byť heterogéne, úlohu môže zohrávať falošná negativita pri hľadaní nádorových buniek v krvi. Ale všetky tieto riziká sa budeme snažiť minimalizovať presným dizajnom experimentov.“
Po selekcii vhodných génov by vedci chceli dokázať, že naozaj našli tie, ktoré majú vplyv na metastatické šírenie. Pokúsia sa teda tieto gény modifikovať metódami epigenetického editovania a takto zmenenými nádorovými bunkami by chceli vyvolať tumorigenézu u laboratórnych myšiek. „Porovnaním s myškami, u ktorých použijeme nezmenené nádorové bunky na indukciu nádorov zistíme, či sa naše gény naozaj podieľajú na metastázovaní.“
Takýto výsledok by vraj mohlo mať obrovský dopad na diagnostiku aj liečbu ochorenia. „Jednak by sme vedeli v periférnej krvi pacientov monitorovať prítomnosť nádorovo-špecifických fragmentov aj po vybratí primárneho nádoru a zachytiť riziko metastázovania. Okrem toho by bolo možné vyvinúť novú liečbu a zacieliť ju práve na takto objavené gény a signálne dráhy, do ktorých zasahujú svojimi génovými produktami. Tento cieľ je však ešte veľmi ďaleko, vývoj nových liekov trvá obyčajne desaťročia a je veľmi nákladný.“
Projekt reálne začal len koncom minulého roku, pretože pre získavanie vzoriek od pacientov je potrebný súhlas etickej komisie so štúdiou. Jeho trvanie je v období 1. 8. 2018 – 30. 6. 2022. „Začali sme so zberom biologického materiálu, ktorý spracovávame a uskladňujeme pre ďalšie analýzy. Doteraz sme získali nádory od osem pacientov. Okrem toho sme začali zo zavádzaním metodík, predovšetkým na presnú identifikáciu prítomnosti nárorových buniek v periférnej krvi pacientov.“
Ako vysvetlila zodpovedná riešiteľka, stále prebieha nábor pacientov a zber vzoriek, nádorové bunky kultivujeme v laboratórnych podmienkach. „Približne v polovici roka by sme chceli začať s prvými celogenómovými analýzami metylácie DNA. Priebežne budeme pracovať na zavedení metodiky epigenetického editovania, ktorá bude najnáročnejším krokom v celom procese.“
Najvýznamnejším partnerom slovenských vedcov, bez ktorého by tento projekt vôbec neexistoval, je pani profesorka MUDr. Alena Furdová z Kliniky oftalmológie LFUK a UNB, Nemocnice Ružinov. Okrem nej spolupracujú s doc. Zuzanou Dankovou z Lekárskej fakulty v Martine. Toto pracovisko sa podieľa na zavedení metodík pre senzitívnu diagnostiku metylácie DNA v periférnej krvi.
„Naše ciele, ktoré by sme chceli dosiahnuť som už spomenula. Ešte nemôžem zabudnúť dodať, že pre pacientov, ktorí súhlasia s účasťou na projekte, je samotná participácia na projekte prínosom. V rámci projektu budú realizované vyšetrenia, ktoré sa rutinne v rámci klinickej praxe nerobia. Ide napríklad o vyšetrenie prítomnosti monozómie 3 v nádore alebo detekcia cirkulujúcich nádorových buniek, ktoré má pre pacienov značný prognostický význam. Okrem toho by sme sa počas realizácie projektu chceli zapojiť do spolupráce so zahraničnými pracoviskami, napríklad v rámci konzorcia UM Cure 2020. Tento projekt okrem výskumu zameraného na nové liečebné postupy prinesie aj návrh európskych usmernení pre manažment pacientov s UM,“ uzavrela Mgr. Božena Smolková, PhD.
Informácie poskytla: Mgr. Božena Smolková, PhD., Biomedicínske centrum SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Pexels; Free-Photos/
Uverejnila: VČ