V článku sa dozviete, ako sa prejavuje jadrový výbuch v rôznych vzdialenostiach od dopadu a čo rozhoduje o šanci na prežitie.
Výbuch by mal ďalekosiahle negatívne účinky na zdravie a život človeka i na planétu. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: vadimrysev, Outrider.org
Dnes 6. augusta si pripomíname 80. výročie zničujúcich jadrových útokov na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Do konca roka zomrelo po priamych následkoch výbuchov viac ako 200 000 ľudí, pričom mnohí preživší mali dlhodobé zdravotné následky. Doteraz ide o jediné prípady použitia jadrových zbraní vo vojenskom konflikte, no začiatkom roka 2025 zostalo na svete niečo vyše 12 200 jadrových hlavíc.
Ako by bomba zasiahla vaše mesto?
Netreba panikáriť, ide len o hypotetickú situáciu. Vo videu nižšie tím z AsapSCIENCE rozoberá vedecké poznatky o jadrových bombách, aby predpovedal, aká je pravdepodobnosť prežitia.
Neexistuje jednoznačný spôsob, ako odhadnúť dopad jednej jadrovej bomby, pretože to závisí od mnohých faktorov vrátane počasia v deň jej zhodenia, denného času, času detonácie, geografického rozloženia miesta dopadu a toho, či exploduje na zemi alebo vo vzduchu. Vo všeobecnosti však existujú určité predvídateľné fázy výbuchu jadrovej bomby, ktoré môžu ovplyvniť pravdepodobnosť prežitia. Na portáli Outrider si môžete pozrieť mrazivú interaktívnu prezentáciu a zistiť, ako by sa jadrový výbuch zbraní rôznych síl šíril oblasťou, kde žijete.
Potenciálne zasiahnuté územie po výbuchu bomby Tsar v Bratislave. Zdroj: Outrider.org
Čo sa stane po jadrovom výbuchu
Ako vysvetľuje nižšie uvedené video, približne 35 percent energie jadrového výbuchu sa uvoľní vo forme tepelného žiarenia.
Keďže tepelné žiarenie sa šíri približne rýchlosťou svetla, prvá vec, ktorá vás zasiahne, je záblesk oslepujúceho svetla a tepla. Samotné svetlo stačí na to, aby spôsobilo bleskovú slepotu, zvyčajne dočasnú stratu zraku, ktorá môže trvať niekoľko minút. Video AsapSCIENCE sa zaoberá bombou s výkonom jednej megatony, ktorá je 80-krát väčšia ako bomba odpálená nad Hirošimou, ale oveľa menšia ako mnohé moderné jadrové zbrane.
Pri bombe tejto veľkosti by ľudia žijúci vo vzdialenosti 21 kilometrov za jasného dňa oslepli vinou jej záblesku a ľudia žijúci vo vzdialenosti 85 kilometrov by dočasne oslepli za jasnej noci. Teplo by bolo najväčším problémom pre tých, ktorí by sa nachádzali bližšie k výbuchu.
Popáleniny tretieho stupňa, ktoré spôsobujú pľuzgiere na koži, by mohli postihnúť kohokoľvek do vzdialenosti 8 kilometrov. Popáleniny tretieho stupňa, ktoré pokrývajú viac ako 24 percent tela, by boli pravdepodobne smrteľné, ak by ľudia okamžite nedostali lekársku pomoc. Ľahké popáleniny prvého stupňa sa môžu vyskytnúť až do vzdialenosti 11 kilometrov.
Video: Čo keby nastala jadrová vojna? Zdroj: Youtube/AsapSCIENCE
Epicentrum vs. širšie okolie
Tieto vzdialenosti sú variabilné a závisia nielen od počasia, ale aj od toho, čo máte na sebe: biele oblečenie môže odrážať časť energie výbuchu, zatiaľ čo tmavšie oblečenie ju absorbuje. Je však nepravdepodobné, že by to malo veľký význam pre ľudí, ktorí sú v blízkosti výbuchu.
Odhaduje sa, že jadro výbuchu bomby s výkonom jednej megatony môže v zlomku sekundy dosiahnuť teplotu až niekoľko desiatok miliónov stupňov Celzia, teda výrazne viac, než je teplota v jadre Slnka, ktorá dosahuje približne 15 miliónov stupňov Celzia.
To by bolo viac než dosť na to, aby sa ľudské telo okamžite rozložilo na najzákladnejšie prvky, ako je uhlík. Ďalej od centra výbuchu ľudí ohrozujú okrem tepla aj iné závažné účinky.
Explózia tlačí vzduch od miesta výbuchu, čím vytvára náhle zmeny tlaku vzduchu, ktoré môžu rozdrviť predmety a zbúrať budovy. V okruhu 6 kilometrov od bomby s výkonom jednej megatony by tlakové vlny pôsobili na steny všetkých dvojposchodových budov silou 180 metrických ton a rýchlosťou vetra 255 kilometrov za hodinu. V okruhu jedného kilometra je maximálny tlak štvornásobkom tejto hodnoty a rýchlosť vetra môže dosiahnuť 756 kilometrov za hodinu. Technicky vzaté, aj keby ľudia takémuto tlaku dokázali odolať, väčšina by zomrela pod padajúcimi troskami.
Jadrová zima
Ak by ste to všetko nejako prežili, ohrozovali by vás dôsledky ožiarenia. Bomby, ktoré zdevastovali Hirošimu a Nagasaki, vybuchli vo vzduchu, pričom každá explózia sa odohrala stovky metrov nad mestami.
Ak bomba exploduje vo vzduchu, kontaminovaný materiál zo zeme nie je vymrštený do výšky, a preto sa vytvorí menej rádioaktívneho spadu než pri výbuchu na zemi. Po výbuchoch v Hirošime a Nagasaki obyvatelia zaznamenali aj takzvaný čierny dážď, čo je rádioaktívny zrážkový spad zmiešaný s popolom, so sadzami a s prachom, ktorý padal z oblohy krátko po explózii. AsapSCIENCE sa vo videu vyššie dotýka dôsledkov jadrového spadu, ale prebiehajúce účinky na planétu trvajú dlhšie.
Napríklad simulačná štúdia publikovaná v roku 2019 zistila, že jadrová vojna medzi Spojenými štátmi a Ruskom by Zem v priebehu niekoľkých dní uvrhla do jadrovej zimy pre množstvo dymu a sadzí uvoľnených do atmosféry. Vieme, že rádioaktívne častice sa môžu dostať pozoruhodne ďaleko; nedávna štúdia zistila, že zvyšky rádioaktívneho uhlíka z testov jadrových bômb počas studenej vojny sa našli až v Mariánskej priekope, najhlbšom bode svetových oceánov.
Platí, že tieto úvahy sú hypotetické. Existujú medzinárodné zmluvy na zastavenie šírenia a používania jadrových zbraní, tak dúfame, že k podobnej katastrofe v skutočnosti nedôjde.
Ak sa však chcete dozvedieť viac o súčasnom stave jadrových zbraní vo svete vrátane rozsahu bômb, môžete navštíviť Jadrový zápisník v Bulletine atómových vedcov.
Zdroj: Science Alert, OutRider, AsapScience, ICAN
(LDS)
