Zhodli sa na tom rektori najväčších slovenských univerzít, predseda Učenej spoločnosti Slovenska a predseda Slovenskej akadémie vied. Na spoločnej tlačovej konferencii, ktorú organizovala Slovenská technická univerzita, prezentovali najakútnejšie problémy, ktoré pociťujú na svojich pracoviskách. Dotkli sa aj vízií spoločnosti a krajiny, ktoré sú v mnohých ohľadoch alarmujúce, pokiaľ sa v oblasti vzdelávania a vedy nič nezlepší.
„Keď hovoríme o probléme internacionalizácie, Slovensko výrazne zaostáva za ostatnými krajinami Európskej únie v integrácii do svetového a európskeho výskumného priestoru. Prejavuje sa to aj tým, že z tohto priestoru nedostávame toľko peňazí, koľko by sme mohli. V mnohých oblastiach sme pre svet prakticky neviditeľní. Jednou z dominantných čŕt vedy, výskumu a vzdelávania na Slovensku je predstieranie medzinárodnej kvality. Na väčšine univerzít neexistuje zdravo konkurenčné a motivujúce prostredie. Na chodbách prakticky nepočuť angličtinu. Kvalita doktorandského štúdia na Slovensku je v priemere nízka a vedecký incest v niekoľkých podobách je bežnou praxou slovenskej vedy, výskumu a vzdelávania. Tieto problémy je ale možné do výraznej miery zredukovať internacionalizáciou,“ povedal prof. Peter Moczo, predseda Učenej spoločnosti Slovenska, ktorá pôsobí pri Slovenskej akadémii vied.
Peter Moczo uviedol niekoľko príkladov, ako sa dá internacionalizácia v tejto oblasti zlepšiť – zahraniční vedci by na Slovensku mohli viesť dizertačné práce, mohli by byť menovaní do odborných rád doktorandského štúdia, mohli by byť pozývaní do obhajobných komisií, figurovať ako oponenti.
Rektor Univerzity Komenského konkretizoval problematiku odlivu mozgov do zahraničia. „Vnímam obrovský problém reputácie slovenských vysokých škôl a odlivu mozgov, ktorý s tým súvisí. Je to alarmujúci stav, ktorý nesmieme podceňovať, pretože to číslo osciluje okolo 20 % slovenských vysokoškolákov, ktorí študujú v zahraničí. Oproti priemeru OECD, ktorý je niekde na úrovni 2 % študentov, je to obrovské číslo. Treba sa zamyslieť, čo s tým môžeme urobiť. Tá reputácia slovenských vysokých škôl sa musí zlepšiť jednak smerom dovnútra univerzít a aj navonok. Dnes stačí, že sa niečo objaví na internete a pre mnohých je to ako Sväté písmo. V tejto dobe musí hlas vedcov z týchto špičkových inštitúcií zaznievať oveľa hlasnejšie, pretože ten je zárukou racionality, humanizmu a tradície,“ povedal prof. Marek Števček, rektor Univerzity Komenského v Bratislave.
Zľava: prof. RNDr. Pavol Sovák, CSc, prof. JUDr. Marek Števček, PhD, prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., prof. Ing. Miroslav Fikar, DrSc., prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., Dr.h.c. prof. Ing. Stanislav Kmeť, CSc.
Podľa rektora Slovenskej technickej univerzity by sa mali univerzity stratifikovať a diverzifikovať.
„Je to 30 rokov od Nežnej revolúcie a jedným z hesiel študentov bolo, že chceme školy pre všetkých. Dnes máme na Slovensku viac ako 30 vysokých škôl, ale všetky robia podobnú činnosť. Potrebovali by sme ich rozdeliť medzi výskumné, medzi také, ktoré sú regionálne, ktoré poskytujú napríklad len technickú podporu. Už 12 rokov máme v zákone rozdelenie, ale to sa nikdy prakticky nezrealizovalo. Verím, že keď sa toto podarí, pomôže nám to vo zvýšení kvality,“ povedal prof. Miroslav Fikar, rektor Slovenskej technickej univerzity.
„Financovanie vysokoškolského vzdelávania, vedy a výskumu by nemalo byť plošné, ale dedikované, podľa schopnosti inštitúcií využiť zdroje, ktoré prúdia na danú inštitúciu, aby boli využité v záujme Slovensk alebo európskeho výskumného priestoru. My si veľmi želáme, aby sme boli konkurencieschopní, aby sme boli partnermi, ktorí sú očakávaní a nie tými, ktorí sa musia prosiť o partnerstvá,“ povedal k problematike financovania prof. Pavol Sovák, rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Práve v Košiciach sa darí prepájať univerzity s firmami a túto pozitívnu spoluprácu vyzdvihol rektor Technickej univerzity v Košiciach. „My sa nekonfigurujeme ako nejaké nedobytné bašty vedy. Sme za každodenný dialóg s priemyslom. V Košiciach už dlhodobo a veľmi efektívne pôsobí IT valley, ktoré združuje všetky subjekty, ktoré majú niečo spoločné s informačnými technológiami a chcú spolupracovať, čiže my každodenne komunikujeme s priemyslom,“ povedal prof. Stanislav Kmeť, rektor Technickej univerzity v Košiciach.
„Slovensko čelí fenoménom, ako priemysel 4.0, rúti sa na nás umelá inteligencia a my nie sme pripravení na to, aby sme boli schopní tejto výzve čeliť. Čeliť jej môžeme z môjho pohľadu iba tým, že potrebujeme zlepšiť a dostať na vyššiu úroveň školstvo všeobecne a aj vedu a výskum. Toto je podľa môjho názoru možné iba vtedy, keď tieto témy prestanú byť iba témami nás, čo tu sedíme, ale to musia byť témy, ktoré majú silnú podporu v politickom zázemí. Pokiaľ to tak nebude, my tu môžeme hovoriť veľmi veľa, ale len málo s tým vieme spraviť,“ povedal prof. Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied.
Spracovala: Monika Hucáková pre Vedu na dosah
Foto: Monika Hucáková
Uverejnila: ZH