Slovenská akadémia vied sa už po druhý raz pustila do odvážneho projektu, ktorý nesie názov Science Slam. Ide o medzinárodné podujatie, počas ktorého sa z vedcov stanú herci a publikum sa nielen baví, ale i vzdeláva.
Šesť vedcov a vedkýň mohlo aj tento rok v Novej Cvernovke prostredníctvom pár minútových „slamov“ (z anglického slam poetry, slam: buchnúť, tresnúť, poetry: poetika, ide o špecifický štýl prednesu, ktorý je charakteristický rytmikou a zapojením básnických prvkov, pripomína rap bez hudobnej zložky, pozn. red.) predstaviť zložité výskumné projekty, na ktorých pracujú. Víťazom druhého ročníka Science Slam sa stal Róbert Sabo z Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied, ktorý si na svoje predstavenie priniesol aj hovoriacu hlavu, robota Furhata.
„V našom ústave učíme počítače rozprávať a používame pri tom fonetickú transkripciu. To znamená, že niečo počítaču napíšeme a potom chceme, aby to prečítal. Dôležitou podmienkou fungovania je to, že musíme počítaču zadať určité pravidlá. Tie sa dnes niektoré počítače vedia naučiť aj samé. Chceme docieliť, aby počítač vyslovoval hlásky, slová a vety so všetkým, čo k reči patrí, napríklad aj so spodobovaním,“ vysvetlil Róbert Sabo.
Vedci z Ústavu informatiky vyvinuli pre verejnosť prístroj pre nevidiacich, ktorý je dnes osadený na autobusovej stanici v Spišskej Novej Vsi. Nevidiaci príde, prostredníctvom prístroja sa dostane do elektronickej tabule, kde sú zobrazené odchody autobusov. Syntetický hlas mu vyselektuje informáciu, kedy odchádza zo stanice autobus, ktorý potrebuje stihnúť.
Publikum reaguje na otázky rečníkov a rečníčok. Zdroj: Xenia Daniela Poslon
„Keď sa chceme porozprávať s počítačom, nevyhnutne potrebujeme aj rozpoznávanie reči, čiže počítač naučíme porozumieť ľudskej reči. Keď mu niečo povieme, dokáže to následne napísať. Praktické využitie môžeme vidieť na súdoch. Sudcovia si diktujú rozhodnutia i zápisnice a počítač im daný text prepisuje,“ objasnil mladý vedec.
UI je všade okolo nás
Ľudská reč však nie je len mechanická. Obsahuje aj emócie a pred vedcami stojí výzva, či je možné počítače naučiť aj to, aby boli emotívne. „V medziľudskej komunikácii je toho veľa, napríklad emócie a my ich potrebujeme syntetizovať. Je to „vec“, ktorou sa aktuálne intenzívne zaoberáme, rovnako ako aj rozpoznávaním emócií,“ povedal informatik.
Róbert Sabo síce pracuje na Ústave informatiky, no svoj doktorát si robil na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Na otázku, čo robí jazykovedec na Ústave informatiky, s úsmevom odpovedá, že bojuje s technikou. Je členom riešiteľského kolektívu, ktorý získal v roku 2012 Cenu ministra školstva pre vedecko-technický tím roka.
S umelou inteligenciou sa vedec stretáva každý deň vo svojej práci, no tvrdí, že týmto fenoménom sme obklopení všetci. Podľa neho sa nemusíme obávať, že by nás raz umelá inteligencia úplne nahradila. Rozhodnutie je na každom jednotlivcovi, do akej miery technológie vpustí do svojho života.
Organizátorka Science Slamu 2020 Simona Oľhová (vľavo), všetci rečníci a všetky rečníčky. Zdroj: Xenia Daniela Poslon
„Ľudia si často predstavujú umelú inteligenciu ako roboty z Terminátora alebo z Matrixu. V skutočnosti je ale umelá inteligencia už teraz v našich životoch prítomná a každý deň nás prenasleduje. Napríklad vtedy, keď nám cinkne správa na sociálnej sieti. Deti chytajú „absťáky“, ak nemôžu mať mobily v rukách. Pri písaní dávame „smajlíky“. Keď my vedci niečo vyvinieme, je len na nás, aby to plnilo svoj účel, napríklad ako v prípade nevidiacich, ktorým prístroj zistí odchod autobusu. Hovoriaci počítač by mohol pomôcť človeku, ktorý má problém komunikovať. Podobne by mohol pomôcť ľuďom s rôznymi diagnózami, ako napríklad Downov syndróm alebo autizmus,“ povedal Róbert Sabo.
Science Slam: ťažké témy ľahkým jazykom
Okrem informatika sa na slame predstavila aj Paulína Kanovičová z Centra biovied SAV, ktorá odpovedala na otázku: „Ako ti tuky pomôžu zabehnúť maratón?“ Michal Bodik z Fyzikálneho ústavu SAV sa zamyslel nad tým, či bude pivo lacnejšie vďaka fyzike. Michal Blaho z Elektrotechnického ústavu SAV si pripravil vystúpenie o konci doby kremíkovej. Veronika Bugárová z Ústavu molekulárnej biológie SAV vysvetlila, ako chápať medové reči modernej medicíny a Mirka Galasová zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV vystúpila s témou A inak… Ako sa má váš lekár?
Minuloročným víťazom Science Slamu sa stal Filip Květoň z Chemického ústavu SAV, ktorý sa venuje téme použitia sacharidov v diagnostike ochorení. S touto témou zvíťazil pred slovenským publikom, čo ho posunulo do európskeho finále, ktoré sa konalo vo Viedni. Aj aktuálny víťaz Róbert Sabo bude Slovensko už onedlho reprezentovať na medzinárodnej súťaži.
