Dnes stojí pivo približne jedno euro či dve eurá. Koľko ale stálo pred 50 alebo 500 rokmi? Týmto zamyslením začal svoje vystúpenie na vedecko-popularizačnom podujatí Science Slam Michal Bodík z Fyzikálneho ústavu SAV. Odpovede na tieto, ale i mnohé iné otázky by sme podľa neho mali hľadať vo vede.
„Pred 50 rokmi stálo pivo približne o tretinu viac ako dnes. Keď sa pozrieme ešte ďalej do histórie, zistíme, že pred 500 rokmi stálo jedno pivo asi toľko ako sliepka. A to už je výrazný rozdiel! Kde sa tento cenový rozdiel vzal?“ položil otázku pred prítomným publikom Michal Bodík.
Poďme hľadať odpovede do vedy
Odpoveď by sme podľa mladého fyzika mali hľadať vo vedeckých objavoch. Napríklad základy dnešnej optiky položil Christian Huygens v roku 1678. Vysvetlil lom, dopad a odraz svetla. Huygensov princíp hovorí o tom, že každý bod vlnoplochy, do ktorého sa dostalo vlnenie v istom okamihu, môžeme pokladať za zdroj elementárneho vlnenia, ktoré sa z neho šíri v elementárnych vlnoplochách. Vlnoplocha v ďalšom časovom okamihu je vonkajšia obalová plocha všetkých elementárnych vlnoplôch. „Huygens sa nielen zamyslel nad otázkou, ako sa láme svetlo, on na ňu dokázal aj odpovedať. Vo fyzikálnom ústave SAV si kladieme podobné otázky, ktoré nemusia vždy vyzerať zmyselne a nevyzerajú ani ako najdôležitejšie na svete. Napríklad sa pýtame, prečo si kryštály disulfidu molybdénu, keď kryštál rastie, niekedy líhajú jeden na druhý ako tehly v múre a niekedy stoja vedľa seba ako obilie na poli. Ďalšia otázka je, ako pomocou peroskytových nanočastíc spravíme lepšie solárne články. Prečo je dôležité poznať odpovede na tieto otázky? Keby si pán Huygens pred 400 rokmi nepoložil čudnú otázku o tom, ako funguje svetlo, tak by dnes možno neexistoval mikroskop. Keby neexistoval mikroskop, tak by sme nevedeli špehovať kvasinky „in flagranti“ a nezistili by sme, ako sa rozmnožujú. A rozmnožovanie kvasiniek je veľmi dôležitá vec pri výrobe piva,“ vysvetľoval Michal Bodík.
Aké odpovede hľadajú fyzici zo SAV?
Touto pomerne kľukatou cestou mladý vedec opäť dostal do centra svojej pozornosti pivo. A následne sa dostal naspäť k otázkam, na ktoré hľadajú odpovede fyzici zo SAV.
„Keď budú uhlíkové nanorúrky stáť pekne vedľa seba, niekoľkými krokmi sa dostaneme až k tomu, že v istom momente bol vytvorený tranzistor. Z kopy tranzistorov vzniká procesor alebo počítač, ktorý nám potom môže pomôcť rýchlejšie a efektívnejšie ovládať celý proces výroby piva. Dnes už totiž nikto nevyrába pivo ručne, všetko je plne automatizované, všetko ovládajú nejaké počítače, všade bežia nejaké cykly, sleduje sa tlak či teplota,“ povedal Michal Bodík.
Michal Bodík, Zdroj: Xenia Daniela Poslon
Ako vyrobiť elektrinu oveľa lacnejšie?
Podľa mladého vedca je peroskyt jeden z najúžasnejších materiálov, pretože dokáže veľmi efektívne využívať slnečné svetlo a premieňať ho na elektrinu.
„Peroskytové nanočastice si dokážu prihrávať elektróny efektívnejšie ako kanadskí hokejisti pri útoku na majstrovstvách sveta. Ak by sme teda zistili, ako prinútiť peroskytové nanočastice, aby nám poskladali solárny článok, tak nám zrazu začnú vyrábať elektrinu oveľa lacnejšie a oveľa efektívnejšie. A celá továreň na pivo by fungovala efektívnejšie, lebo čím bude lacnejšia elektrika, tým sa viac ušetrí na nákladoch,“ povedal mladý fyzik.
Inovatívna piváreň
V závere svojho vystúpenia sa Michal Bodík nádeja, že jedného dňa by mohol prísť nejaký človek, ktorý pospája tieto na prvý pohľad nezávislé výsledky vedeckého pozorovania a otvorí si novú inovatívnu piváreň. V nej odrazu ušetrí veľmi veľa na výrobných nákladoch, vďaka čomu bude predávať pivo ešte lacnejšie.
„Snažil som sa povedať, že hoci sa vám môže zdať, že vedci niekedy robia veci, ktoré sa vám javia ako nezmyselné, v konečnom dôsledku robia „k veci“. My tvrdo makáme na tom, aby bolo napríklad aj to pivo lacnejšie,“ uzavrel svoje vystúpenie s úsmevom Michal Bodík.
Monika Hucáková
Zdroj foto: Xenia Daniela Poslon, istockphoto.com