Aká je exspiračná doba ľudského mozgu? To je názov prednášky profesora Norberta Žilku, ktorú si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR už 23. apríla 2020.
Prečítajte si viac o vedcovi
Spoločenská situácia teraz nedovoľuje zaplniť priestor Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky (NCP VaT), v ktorom sa každý mesiac v rámci Vedeckej kaviarne stretávate so zaujímavými vedcami. 23. apríla si ju ale budete môcť pozrieť z pohodlia domova a nepripravíme vás ani o možnosť diskusie s naším prednášajúcim.
Otázky súvisiace s témou aprílovej Vedeckej kaviarne môžete klásť v diskusii pod udalosťou na Facebooku do 15. apríla. Aby sa vám ľahšie pripravovali, v nasledujúcom texte sa dočítate, o čom bude Norbet Žilka vo svojej prednáške hovoriť.
O čom bude aprílová Vedecká kaviareň
V súčasnosti sme si zvykli na to, že všetko má svoju exspiračnú dobu. Keď materiálne veci prestanú z akéhokoľvek dôvodu slúžiť svojmu účelu, je to jednoduché, nahradíme ich. Avšak oveľa horšie je, keď stopercentný výkon prestane podávať naše telo. V aprílovej Vedeckej kaviarni bude profesor Norbert Žilka hovoriť o odvrátenej tvári starnutia. Pozrieme sa na ľudský mozog a na to, ako spozorovať prvotné príznaky, že niečo v našom tele prestáva fungovať.
Mozog nebolí, ale starne tiež
Keďže mozog nebolí, pacienti s poruchami spoznávania prichádzajú k lekárovi príliš neskoro. „Ľudský mozog je jeden z najzraniteľnejších orgánov nášho tela a keďže necítime jeho problémy v podobe bolesti, často ho zanedbávame. Exspiračný čas je vpísaný do nášho genetického kódu, ale mnoho vecí dokážeme zmeniť, zmierniť alebo spomaliť. Len približne 5 percent zo všetkých ľudských neurodegeneračných ochorení je spôsobených drobným preklepom v genóme, inými slovami, veľká časť populácie dokáže oddialiť alebo naopak urýchliť neurodegeneračné procesy,“ vysvetlil profesor Žilka.
Zmeny v mozgu sa dejú najmä na úrovni bielkovín. „Niektoré fyziologické bielkoviny, ktoré sa aktívne podieľajú na fungovaní ľudského mozgu, menia svoju štruktúru, čiže priestorové usporiadanie a vďaka tomu aj funkciu. Zmenené bielkoviny majú tendenciu sa zhlukovať či už priamo v bunkách, alebo za ich bránami a vytvárať fascinujúce útvary, ktoré poškodzujú bunky mozgu.
Molekulová príčina jednotlivých demencií býva rôzna, závisí to od konkrétnej bielkoviny, ktorá zmení svoje správanie. Zo slušného a svedomitého pracovníka sa stáva delikvent a násilník, ktorý pustoší nervové bunky. Chorobou zmenené bielkoviny dokážu cestovať naprieč mozgom a poľahky meniť svojich fyziologických kolegov na zločincov. Každá demencia začína v špecifickej oblasti mozgu a má svoj vlastný profil šírenia. Vďaka tomu majú jednotlivé demencie rôzne klinické príznaky.“
Chyba v programe?
Za chybu v programe mozgu je považovaná aj demencia. Jej príčinu poznáme len čiastočne, ale máme čoraz viac informácií o potenciálnych páchateľoch. „Všetko dôležité sa odohráva na úrovni bielkovín. Príčina ich radikálnej zmeny nie je zatiaľ dostatočne vedecky uchopená, poznáme veľa faktorov, ktoré celý proces urýchľujú, ale chýba nám informácia o prvej iskre, ktorá spôsobí veľký požiar,“ opísal profesor Žilka.
Ani mozog by sme nemali zanedbávať
Vedec však zdôraznil, že rovnako ako aj o iné orgány, aj o náš mozog sa môžeme starať. „Existuje mnoho receptov na dlhý a spokojný život. Je možné ich zbaliť do dvoch veľkých balíkov. V prvom je ukrytý aktívny prístup k životu, neustála fyzická a mentálna aktivita, v druhom sa nachádzajú naše stravovacie návyky. Ľudský mozog je popretkávaný krvnými kapilárami, ktoré vytvárajú 650 km dlhú sieť. Práve cievny systém je častým terčom našich zlých návykov a nebezpečných zlozvykov. Mozog je veľmi citlivý na príjem dostatočného množstva živín a kyslíka, poškodené cievy blokujú transport a obmedzujú prevádzku v jednotlivých častiach mozgu. Na zozname protektívnych faktorov, ktoré slúžia ako prevencia demencie, sa celkom očakávane objavuje diéta, pohyb a pozitívne sociálne interakcie.“
Kto je Norbert Žilka
Prof. MVDr. Norbert Žilka pôsobí v Neuroimunologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Výskumu ľudského mozgu sa venuje už viac ako 20 rokov. Prednáša, publikuje a podieľa sa na výskume nových liekov a diagnostických nástrojov pre Alzheimerovu chorobu.
Čo je Vedecká kaviareň
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE pravidelne raz do mesiaca organizuje pre širokú verejnosť Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Ak sa chcete dozvedieť viac, v neformálnej a priateľskej atmosfére pri káve sa môžete do diskusie zapojiť aj Vy. Vedecká kaviareň Veda v CENTRE sa za normálnych okolností koná v budove CVTI SR na Lamačskej ceste 8/A, na Patrónke, v súčasnosti však prednášky kvôli mimoriadnej situácii prebiehajú online.
(DK)
