Slovenská akadémia vied sa pri príležitosti 70. výročia predstavila širokej verejnosti.
70. výročie SAV. Zdroj: JM
Slovenská akadémia vied (SAV) sa pri príležitosti 70. výročia predstavila širokej verejnosti na podujatí Víkend so SAV. Jedinečná akcia sa konala v piatok 23. a v sobotu 24. júna 2023 na Námestí M. R. Štefánika v Bratislave. Prezentovalo sa na nej až 45 pracovísk z celého Slovenska.
Kráľovstvo vedy
Predseda SAV Pavol Šajgalík a člen predsedníctva Marek Radvanský slávnostne otvorili v piatok ráno pomocou chemického pokusu brány nadšencom vedy, výskumu a poznania. „Verím, že všetky stánky budú pre návštevníkov interesantné. Prajem nám, aby nám toto výročie vyšlo a aby záujem o SAV po podujatí ešte stúpol, rovnako aj dôveryhodnosť tejto inštitúcie,“ povedal na úvod Šajgalík.
Návštevníci mohli interaktívnym spôsobom nahliadnuť do bádania vedcov, spoznať výskumné témy a výsledky vedeckých tímov SAV priamo na vlastné oči. „Myslím si, že rozumieť vede, vedieť ju vysvetliť, vedieť ju predať spoločnosti je rovnako dôležité, ako sedieť za počítačmi či mikroskopmi a robiť mravčiu prácu, ktorú máme rovnako radi,“ uviedol Radvanský.
Prvú otváraciu prednášku s názvom Čo je to sladká chémia? predstavil z pódia širokej verejnosti doktor Filip Květoň z Chemického ústavu SAV. V ústave sa zaoberajú diagnostikou rakoviny a skúmaním sacharidov na povrchu buniek. „Na Slovensku je najrozšírenejšia rakovina hrubého čreva. Prečo je to tak? Jednoducho máme radi mastné a spracované potraviny, ako sú klobásy a salámy,“ vysvetlil Květoň. Návštevníci sa mohli dozvedieť, ako práve sacharidy pomáhajú vedcom určiť, či je človek chorý alebo zdravý.
Brožúra z Centra biovied SAV. Zdroj: JM, Centrum biovied SAV
Prepelice nielen vo vesmíre, ale aj ako model ciev
Vďaka SAV vieme ovplyvniť budúcnosť nášho národa a dostať odpovede na otázky zo sveta prírody aj spoločenských vied. Centrum biovied SAV, ktorého súčasťou bol Ústav biochémie a genetiky živočíchov, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky a Ústav fyziológie hospodárskych živočíchov, pripravil pre návštevníkov bohaté stánky, kde mohli nahliadnuť do zázračného sveta buniek – od molekúl po organizmus.
Jedinečným modelovým organizmom, ktorý vedci v centre využívajú, je prepelica japonská. „Jej vajíčka sú najmenšie z bežne predávaných vajec, no to neznamená, že nám nemajú čo ponúknuť. U nás vo výskume používame chorioalantoickú membránu embrya,“ približuje Mariana Máčajová z Centra biovied SAV. Membrána je husto prekrvená a svojimi vlastnosťami sa podobá sliznici pľúc alebo močového mechúra, preto je vhodným modelom na štúdium rastu ciev, testovania liečiv či kozmetiky. Využíva sa tiež pri fotodynamickej diagnostike a terapii nádorových ochorení.
„Mnohí ani netušia, že naše slovenské prepelice boli vo vesmíre,“ uvádza Máčajová. Od 70. rokov 20. storočia bol Ústav biochémie a genetiky živočíchov partnerom v programe Interkozmos. Vedci šľachtili niekoľko generácií prepelíc v simulovanej nulovej gravitácii a vajíčka najodolnejších jedincov leteli v roku 1999 spolu s naším kozmonautom Ivanom Bellom do vesmíru.
Supravodivosť je skvelá vlastnosť
Elektrotechnický ústav SAV predstavil na podujatí témy mikročipov, elektriny, supravodivosť a vákua. Verejnosť si mohla hravou formou vyskúšať fyzikálny jav supravodičov, špeciálneho materiálu, ktorý má, keď sa podchladí na veľmi nízku teplotu (mínus 200 stupňov Celzia), mnoho zaujímavých vlastností. „Jednou z nich je magnetizmus a tento náš pokus demonštruje takzvané uviaznutie magnetického poľa,“ vysvetlil pracovník z oddelenia supravodičov.
Na pracovisku sa snažia okrem toho využiť nulové straty elektrického prúdu a vyrobiť magnety, ktoré dokážu indukovať vysoké magnetické pole, napríklad v magnetickej rezonancii alebo kábloch, ktoré bez strát prenášajú elektrický prúd. „Jednou z aplikácií je aj ochrana alebo špeciálny istič siete, kde využívame ohrev supravodičov, keď stratia supravodivú vlastnosť a nadobudnú vysoký elektrický odpor, a tým dokážu ochrániť sieť proti nadprúdom,“ vysvetľuje pracovník z oddelenia supravodičov.
Stánok Elektrotechnického ústavu SAV. Zdroj: JM
Sladké tajomstvo vzniku chorôb
Pracovníci z Chemického ústavu SAV si pripravili ukážky rôznych druhov sacharidov a vysvetlenie ich významných funkcií v našom živote. Účastníci mohli vyskúšať rôzne formy cukru – sladový, ovocný, mliečny, stolový a hroznový – a zistiť, že nie všetky majú sladkú chuť.
Na pracovisku sa zaoberajú štúdiom glykánov, cukrov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou prakticky všetkých procesov v našom tele. Keď ochorieme, máme napríklad nádchu alebo kašeľ, glykánové štruktúry sa menia, na základe čoho vedia odborníci sledovať zdravie pacienta. „Testujeme vzorky rakoviny prostaty a prsníkov, ktoré sme získali od lekárov. Dúfame, že v budúcnosti, keď vám na preventívnej prehliadke odoberú krv, budú na základe diagnostiky glykánov vedieť, či sa v tele niečo deje alebo nie,“ približuje Alena Holazová.
V stánku boli k dispozícii aj zaujímavé ukážky zo zbierky kvasiniek a fyziológie rastlín. „Kvasinky sú síce jednobunkové huby, ale keď ich je veľa na hromade, možno ich pekne vidieť. Majú aj mnohé priemyselné využitia, napríklad na ochranu proti plesniam, výrobu piva, vína a podobne,“ uviedla pracovníčka Chemického ústavu SAV. Na Slovensku máme jednu z najväčších zbierok v Európe, ktorú tvorí okolo 4000 typov kmeňov. Niektoré sú veľmi špeciálne a pochádzajú výlučne od nás, čiže ide o endemity.
Kvasinky. Zdroj: JM
Európsky slnečný ďalekohľad
Odborníci z Astronomického ústavu SAV mali v stánku prichystaný 3D model jadra kométy Čurjumov-Gerasimenko a model hlavného úlomku meteoritu Košice v pomere 1 : 1, ktorý si účastníci mohli pozrieť zblízka. Taktiež mohli v priamom prenose sledovať škvrny na Slnku, ktoré sú veľmi dynamickým a aktívnym systémom. Jeho zmeny majú dopad aj na našu civilizáciu. Vieme predpovedať erupcie? „Snažíme sa. Vieme to približne tri hodiny dopredu, nie z každej škvrny na Slnku je erupcia,“ uviedol pracovník Astronomického ústavu SAV.
V roku 2027 plánuje Európska asociácia pre slnečné ďalekohľady, ktorej je aj Slovensko členom, vybudovať na Kanárskych ostrovoch Európsky slnečný ďalekohľad. Má byť ďalekohľadom novej generácie s veľkým priemerom primárneho zrkadla a pomôže vedcom porozumieť magnetickým procesom prebiehajúcim v atmosfére Slnka. Európski slneční fyzici sa zhodujú v názore, že takýto prístroj je nevyhnutne potrebný.
Škvrny na Slnku. Zdroj: JM
SAV udelila pamätné medaily kolektívom a osobnostiam
SAV bola zriadená zákonom o SAV 18. júna 1953. Počas 70-ročnej histórie prešla mnohými zmenami.
„Jej snahou, ambíciou, ba povinnosťou je produkovať excelentný základný výskum na hranici poznania. Lebo len taký výskum je inšpiratívny a absolútne nevyhnutný pre pochopenie zložitostí sveta, pričom jeho produktom sú inovácie,“ uviedol Šajgalík.
Pri príležitosti výročia udelil jej predseda v piatok kolektívom a osobnostiam pamätné medaily. Ocenenia si prevzali v priestoroch Slovenského národného divadla v Bratislave zástupcovia jednotlivých ústavov, vedci, ale aj popularizátori vedy, ktorí sa zaslúžili o rozvoj vedy na Slovensku, reprezentujú úlohu akadémie alebo prispievajú k viditeľnosti vedy a výskumu na Slovensku.
