Nanomateriály, udržateľná energia, biomedicína – aj tieto oblasti výskumu bude realizovať Centrum pre využitie pokročilých materiálov CEMEA SAV, ktorého predstavitelia v piatok 4. októbra 2019 priblížili, ako bude fungovať. CEMEA uspela v schéme Európskej komisie Teaming. Z viac ako 150 európskych projektov ju vybrali experti do prvej trinástky najlepších projektov.
„Ide o centrum špičkového výskumu so zameraním na modifikáciu povrchov a rozhraní pre nové funkcionality – to je momentálne jeden z najaktuálnejších trendov vo výskume materiálov v oblasti nanomateriálov, energie a biomedicíny. Ten rozsah je relatívne široký, ale my sme našli veľmi dobrý prienik našich záujmov a plánov. Misia projektu je mať stále kvalitnejší výskum. My si sami uvedomujeme, že aby sme sa priblížili k úrovni, ktorú vo svete vidíme, tak potrebujeme nielen novú infraštruktúru, ale aj nových talentovaných pracovníkov, ktorých budeme prijímať z celého sveta. Toto ja osobne považujem za najdôležitejšiu misiu. Takto môžeme naštartovať nielen nové smery, ale aj iný štýl práce a nové nazeranie na niektoré problémy,“ povedala Dr. Eva Majková, riaditeľka Centra pre využitie pokročilých materiálov.
Eva Majková, riaditeľka CEMEA SAV
Projekt má aj pridané ciele, ktoré nie sú len čisto výskumné – chce stimulovať multidisciplinárny výskum a motivovať k hlbšej spolupráci partnerov v projekte. Biomedicínske centrum SAV je gestorom témy Pokročilé materiály pre biomedicínu a biotechnológie. Ústav anorganickej chémie SAV sa venuje pokročilým keramickým materiálom. Fyzikálny ústav SAV sleduje Anorganické a organické nanoštruktúry pre elektroniku a senzoriku. Tenké vrstvy a vlastnosti povrchov študuje Elektrotechnický ústav SAV, Funkčné polymérne povrchy Ústav polymérov a partnerom v projekte je aj Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV. Ten sa venuje téme Špeciálne ľahké konštrukčné materiály a kompozity s ľahkou kovovou matricou pripravené z diskrétnych častíc s modifikovaným povrchom.
Význam existencie centra a výskumu, na ktoré sa zameriava, ilustroval predseda Slovenskej akadémie vied na konkrétnom príklade.
„Donedávna sa železo využívalo na vystuženie betónu. Ale dnes už takáto jednoduchá konštrukčná pridaná hodnota nestačí a musíme naučiť materiály, aby mali aj funkčné vlastnosti. Železo v betóne robí jeho pevnosť, ale na druhej strane, musíme ho naučiť aj nejakú pridanú hodnotu, to znamená, že napríklad bude samodetekovať, či sa tá nosná konštrukcia začne lámať. Takže funkcionalizovať vlastnosti materiálov je jednou z úloh tohto centra,“ vysvetlil predseda Slovenskej akadémie vied, profesor Pavol Šajgalík.
Financovanie projektu vo výške 30 miliónov eur odštartovalo v júni 2019.
„Veda, najmä v oblasti materiálového výskumu, sa nedá robiť za stolom s ceruzkou a papierom. Do takéhoto výskumu potrebujete obrovské investície. Veľká časť týchto materiálov sa pohybuje na nanoúrovni. Keď to porovnávame s hrúbkou ľudského vlasu, tak sa dostávame do nesmierne malých rozmerov, niekoľko stonásobne menších a aby sme na tejto úrovni mohli pracovať, aby sme to videli a mohli s tým manipulovať, tak potrebujeme nesmierne drahú prístrojovú techniku, ku ktorej sa z bežných prostriedkov nevieme dostať,“ povedal Pavol Šajgalík.
Súčasťou prezentácie projektu je podpísanie Memoranda o spolupráci medzi CEMEA a Centrom pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá (FunGlass) Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne a Vedeckovýskumným centrom excelentnosti pre materiálový a interdisciplinárny výskum (SlovakION).
Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR a Dušan Galusek, riaditeľ FunGlass
„To slovíčko´Fun´má dva významy. Prvý je, že ide o materiály pre funkčné aplikácie, ale zároveň hovorí aj o tom, že práca vo výskume by mala byť ´funny´, teda zábavná. My sme identifikovali kľúčových hráčov v oblasti sklárskeho výskumu v rámci Európy. Máme 4 partnerov, sú tam 2 nemecké univerzity, jeden partner v Španielsku a univerzitu v Taliansku. Náš projekt je zameraný na vybudovanie excelentného pracoviska európskeho významu, špecificky zameraného na sklársky výskum a výrobu, prípravu a vývoj materiálov na báze skla, ktoré majú špeciálne funkčné vlastnosti,“ povedal profesor Dušan Galusek, riaditeľ FunGlass – Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne.
Partneri podpísaného memoranda sa zhodli na tom, že uvedené 3 centrá by mali fungovať ako zárodky pre inštitucionálnu zmenu fungovania slovenskej vedy. Z tohto dôvodu vnímajú dnešný podpis memoranda ako veľmi významný krok.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: SAV
Uverejnila: VČ