„Bez blízkeho prepojenia vedy a výskumu na jednej strane a priemyslu na druhej nie je možné budovať znalostnú ekonomiku,“ hovorí Miroslav Kubiš z Centra vedecko-technických informácií SR.
V rozhovore pre portál Veda na dosah prezradil nie len, ako sa transfer technológií realizuje ale aj, čo všetko sa podarilo uskutočniť vďaka národnému projektu Národná infraštruktúra pre podporu transferu a technológií na Slovensku (NITT SK) a čo môžeme očakávať od nového nadväzujúceho projektu NITT SK II.
Čo všetko zahŕňa pojem transfer technológií?
Transfer technológií môže mať viac definícií. Pre nás to je komplexný proces, v rámci ktorého sa prenáša duševné vlastníctvo , ktorým je výstup vedecko-výskumnej činnosti akademickej inštitúcie z akademickej do komerčnej sféry za účelom jeho využitia ako inovatívneho produktu na komerčnom trhu.
Transfer technológií sa môže realizovať za odplatu. Duševné vlastníctvo môže mať formu registrácie (napr. patent) alebo nemusí (napr. know-how). Od toho závisí spôsob, akým sa transfer technológií konkrétne realizuje. V prípade registrovaného duševného vlastníctva býva transfer technológií delený na dva kroky. Prvým krokom je zabezpečenie priemyselno-právnej ochrany duševného vlastníctva, druhým je následná komercializácia.
Ako sa taký transfer technológií realizuje?
Jedným zo základných spôsobov realizácie je komercializácia (odpredaj, licencovanie) duševného vlastníctva, ktoré je priemyselno-právne chránené.
Ide najmä o patenty, či úžitkové vzory alebo priemyselné dizajny. Podstatou tohto procesu je, že pred zneužitím duševného vlastníctva je toto chránené vykonanou registráciou u príslušnej autority, ktorou pôvodca a prihlasovateľ alebo majiteľ deklarujú, že sú výhradnými vykonávateľmi práv k tomuto duševnému vlastníctvu.
Komercializácia sa môže realizovať aj prostredníctvom založenia firmy, ktorá sa odčlení od materskej inštitúcie. Tento druh vzniku spoločnosti sa nazýva spin-off a materská inštitúcia (napr. univerzita) do spin-offu duševné vlastníctvo vloží, za čo spravidla získa v spoločnosti podiel.
Najčastejšie realizovaným spôsobom transferom technológií je komercializácia prostredníctvom poskytovania konzultácií. V tomto prípade sa spravidla využíva neregistrované duševné vlastníctvo – napr. know-how, alebo prostredníctvom zákazkového a spoločného výskumu so súkromnou sférou.
Prečo je dôležité mať fungujúci transfer technológií medzi akademickou a priemyselnou sférou?
Je to dôležité preto, lebo akademické inštitúcie majú často vybudovanú vedecko-výskumnú bázu a rozsiahle vedomosti, ktorými súkromná sféra v porovnateľnom rozsahu nedisponuje. Pre akademické inštitúcie je transfer technológií nástrojom, ako odplácať verejné prostriedky investované do vedy. Môžu tak významne prispievať k rozvoju regiónu a k zvyšovaniu spoločenského blaha. Systematický a dôsledne realizovaný transfer technológií tiež významne prispieva k úrovni organizácie vedecko-výskumných činností na akademických inštitúciách a môže byť pre nich v prípade úspechu aj zdrojom príjmov.Bez blízkeho prepojenia vedy a výskumu na jednej strane a priemyslu na druhej nie je možné budovať znalostnú ekonomiku. Štát tak stráca konkurencieschopnosť v rýchlo sa rozvíjajúcom svete.
Začiatkom decembra bola medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a CVTI SR podpísaná zmluva o nenávratnom finančnom príspevku na národný projekt Národná infraštruktúra pre podporu transferu a technológií na Slovensku (NITT SK II). Čo bolo hlavným cieľom projektu NITT SK, ktorý predchádzal aktuálnemu projektu NITT SK II?
Hlavným cieľom bolo vybudovať infraštruktúru na základe ktorej by aj slovenské akademické inštitúcie mohli začať vo významnej miere realizovať transfer technológií. Pred príchodom projektu NITT SK tomu tak nebolo.
Čo myslíte pod pojmom infraštruktúra projektu?
Najmä priame podporné nástroje a budovanie prostredia vhodného pre transfer technológií.
Aké nástroje podpory boli teda počas tohto projektu vyvinuté?
Napríklad patentový fond pre hradenie nákladov na priemyselno-právnu ochranu a expertné podporné služby (EPS), vďaka ktorým sa realizovali stovky prípadov transferu technológii na akademických inštitúciách tam, kde ich inštitúcie nevedeli realizovať vlastnými silami. Realizácia transferov prostredníctvom týchto EPS bola tiež využitá ako účinný metodický nástroj. Akademické inštitúcie sa účasťou v nej učili, ako je možné transfer technológii realizovať a čo to všetko môže zahŕňať.
Významnou časťou je aj budovanie prostredia vhodného pre transfer technológii. Tu zohráva úlohu zvyšovanie transparentnosti a zrozumiteľnosti akademických inštitúcií v oblasti vedy a výskumu pre komerčné spoločnosti. Zakladali sa pracoviská – centrá transferu technológií (CTT), ktoré majú mať kompetenciu v otázke duševného vlastníctva zastupovať celé akademické inštitúcie v kontakte s firmami.
Na čo je zameraný projekt NITT SK II?
Projekt NITT SK II priamo nadväzuje na projekt NITT SK. Pokračuje tam, kde prvý projekt skončil. Naďalej sa bude poskytovať široká podpora pri realizácii transferu technológií vrátane hradenia poplatkov na zabezpečenie priemyselno-právnej ochrany duševného vlastníctva. Pribudnú ale tiež nové prvky podpory – napríklad podpora pri tvorbe prototypov a overovaní trhovej akceptácie prípadného inovačného produktu. Väčší dôraz bude kladený na systematizáciu realizácie transferu technológií prostredníctvom konzultácií, zákazkového a spoločného výskumu. Pretože touto cestou prirodzene dochádza k ďaleko väčšiemu množstvu transferov.
S tým súvisí aj plánovaná implementácia ďalších pravidiel, ktoré zatiaľ neboli na pôde akademických inštitúcií zakotvené v interných smerniciach. V projekte sú tiež plánované významné propagačno-mediálne aktivity vrátane aktivít zameraných na prezentovanie CTT na pôde ich materských inštitúcií. Ďalej sa bude pracovať na vytváraní prostredia pre zdieľanie skúseností a najnovších trendov v oblasti transferu technológií.
V roku 2019 vyhlásilo CVTI SR v poradí už siedmy ročník súťaže Cena za transfer technológií na Slovensku. Ktorý slovenský vedec bol ocenený tento rok?
Na základe prijatých nominácií od lokálnych Centier transferu technológií a tiež samotných vedcov komisia súťaže v neverejnom hlasovaní zvolila jedného víťaza – vlastne víťazku, JUDr. Luciu Rybanskú z Kancelárie spolupráce s praxou Slovenskej technickej univerzity (STU).
Ocenenie získala za prínos v oblasti transferu technológií na Slovensku, ktorým je Zavedenie elektronického podávania prihlášok na Úrad priemyselného vlastníctva SR na STU. Vybaviť elektronické podávanie prihlášok pre vedeckovýskumnú inštitúciu je zložitý proces po viacerých stránkach a dotiahnuť to do úspešného konca vyžaduje vytrvalosť a presvedčenie. A práve prístup a nasadenie doktorky Rybanskej hodnotiacu porotu zaujal natoľko, že získala najviac hlasov.
STU dosiahla zavedením elektronického podávania patentových a iných prihlášok na Úrad priemyselného vlastníctva SR významný míľnik v oblasti transferu technológií. Boli by sme radi, keby tohtoročné ocenenie v súťaži bolo motiváciou i pre ďalšie vedeckovýskumné inštitúcie pustiť sa do podobných projektov.
Cenu za transfer technológií na Slovensku 2019 získala JUDr. Lucia Rybanská