Vyhlasovanie ocenenia sa blíži, organizátori podujatia už poznajú mená víťazov.
Šesťčlenná odborná porota mala tento rok opäť ťažkú úlohu, musela totiž preštudovať a posúdiť 84 nominácií v piatich kategóriách. Najväčšiu diskusiu podnietila kategória technológ roka, v ktorej bolo aj najmenej (šesť) nominácií.
Výber laureátov ocenenia Vedec roka SR (VR SR) v skutočnosti začal už približne pred mesiacom – prijatím nominácií. Tie môžu podávať inštitúcie, ktoré sa zaoberajú výskumom a vývojom a vedou a technikou.
„Nominácie prijímame aj z inštitúcií, ktoré nie sú priamo oslovené organizačným výborom. Aby sme však zabezpečili odbornosť kandidátov, nomináciu nemôže podať „hocikto“; musí to urobiť vedecká inštitúcia,“ hovorí Andrea Putalová, vedúca organizačného výboru ocenenia VR SR z Centra vedecko-technických informácií SR.
Rekordný počet nominácií a kvalitní kandidáti
Všetky nominácie na ocenenie potom podrobne študuje šesťčlenná hodnotiaca komisia, zložená z odborníkov z rôznych vedeckých oblastí. Tohtoročná sa zhoduje, že tento rok je rekordný nielen z hľadiska počtu nominácií, ale aj kvality kandidátov.
„Konkurencia bola naozaj silná. Ja osobne som bol potešený najmä vynikajúcou úrovňou mladých vedcov, kde sme mali aspoň päť horúcich kandidátov na ocenenie. Niektorí z nich publikovali v roku 2020 aj viac ako desať svojich vedeckých prác vo vynikajúcich časopisoch s vysokým impaktovým faktorom,“ hovorí člen hodnotiacej komisie prof. RNDr. Peter Samuely, DrSc., vedúci vedecký pracovník Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Člen komisie a predseda Slovenskej zváračskej spoločnosti Ing. Pavol Radič zasa vyzdvihol okrem stúpajúceho záujmu o ocenenie doma i fakt, že komisia posudzovala tiež nominácie a kandidátov zo zahraničia. „Okrem veľkého počtu kvalitných kandidátov a mimoriadne dobre spracovaných podkladov ma potešil aj fakt, že sme návrhy na ocenenie dostávali nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, čo je efekt, ktorý sme doposiaľ v takej veľkej miere, ako v tomto ročníku, nepoznali. Navyše návrhy prichádzali nielen na vedcov zo Slovenska, ale aj na kandidátov pôsobiacich v zahraničí, čo považujem za pozitívny jav.“ Odborník to pripisuje tomu, že ocenenie naberá na popularite.
Video zo slávnostného odovzdávania ocenenia Vedec roka SR za rok 2019:
Problematické celoživotné zásluhy
Členom a členke hodnotiacej komisie sa napriek náročnému výberovému procesu nakoniec podarilo vybrať laureátov ocenenia bez väčších sporov. „Vždy existuje kategória, pri ktorej sa zdržíme dlhšie, ale keď si vypočujeme argumenty kolegov, nemáme problém sa zhodnúť. Takisto to bolo aj tento rok,” hovorí Ing. Mária Omastová, DrSc., vedúca vedecká pracovníčka v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied.
Podľa odborníčky a členky komisie je tiež škoda, že niektoré nominácie navrhovatelia navrhnú za celoživotné zásluhy. Tie potom zbytočne prepadnú, keďže ocenenie VR SR je ocenením vedeckej práce za uplynulý rok.
Jej slová potvrdzuje aj prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., prorektor UK v Bratislave pre vedu, doktorandske studium a projektovú činnosť: „V troch z piatich kategórií sa porota dohodla veľmi rýchlo. V ďalších dvoch sa zvažoval hlavne konkrétny prínos navrhovaného v minulom roku. Vo viacerých návrhoch navrhovatelia popísali celoživotné zásluhy navrhovaného, no prínos v minulom roku nebol jasný. Preto sme si vyjasňovali hlavne tieto skutočnosti.“
Vedec roka by mal byť osobnosťou
Všetci členovia poroty sa zhodli na tom, že vybrať jedného kandidáta bolo vo viacerých kategóriách mimoriadne náročné. „Laureát takéhoto ocenenia musí mať, samozrejme, špičkové odborné výstupy akceptované v celosvetovej odbornej komunite. Tieto parametre vie komisia veľmi presne kvantifikovať,“ konštatuje predseda hodnotiacej komisie prof. Ing. Ján Híveš, PhD., riaditeľ Ústavu anorganickej chémie, technológie a materiálov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
„Členovia hodnotiacej komisie však nepoznajú všetkých kandidátov osobne, takže nedokážeme zhodnotiť aj ich ľudské kvality, ktoré by mali ísť ruka v ruke s tými odbornými,“ odpovedá na otázku, aké vlastnosti by mal podľa neho laureát tohto ocenenia mať. „Základným očakávaním je, že kandidáti sú tímoví hráči, ktorí si uvedomujú, že len spoločná práca môže priniesť špičkové výsledky,“ dodáva.
Ján Híveš je minuloročným laureátom ocenenia Vedec roka SR 2019 v kategórii inovátor roka. Čo pre neho toto ocenenie znamená? „To je ťažká otázka. Samozrejme, zaznamenal som zvýšený záujem verejnosti, priateľov a známych o to, čo robím. Dokonca aj moje deti sa to dozvedeli. Ocenenie však vnímam aj ako záväzok pokračovať v odbornej práci a popularizovať vedu.“
O tom, že laureáti ocenenia Vedec roka SR by mali byť špičkoví vedci, niet pochýb. Hodnotiaca komisia VR SR, samozrejme, neposudzuje charaktery, no napriek tomu je zrejmé, že s ocenením tohto typu sa spájajú isté očakávania aj v tomto smere. „Laureát tohto ocenenia by mal byť v prvom rade významný odborník a osobnosť v oblasti, v ktorej pôsobí. S tým je úzko spojená aj zodpovednosť. Okrem toho väčšina z laureátov sú čestní a veľmi skromní ľudia. To sú moje očakávané vlastnosti od laureáta ocenenia,“ hovorí ďalší člen hodnotiacej komisie prof. Ing. Ivo Petráš, DrSc., prorektor pre vedu, výskum a doktorandské štúdium na Technickej univerzite v Košiciach.
Verejnosť sa mená laureátov dozvie na oficiálnom odovzdávaní ocenení Vedec roka SR 2020, ktoré sa bude konať na konci júna.
Členovia hodnotiacej komisie Vedec roka SR 2020:
Predseda hodnotiacej komisie prof. Ing. Ján Híveš, PhD., je riaditeľom Ústavu anorganickej chémie, technológie a materiálov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Je odborným garantom mnohých vedeckých projektov v materiálovej a technickej oblasti.
V roku 2019 sa stal laureátom ocenenia Vedec roka SR 2019 v kategórii inovátor roka za výskum a vývoj technológie výroby silného „zeleného“ oxidovadla – železanu – schopného ekologicky likvidovať široké spektrum mikropolutantov v životnom prostredí.
Prof. RNDr. Peter Samuely, DrSc., je vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a zároveň podpredsedom SAV pre vedu, výskum a inovácie. Je expertom na fyziku kondenzovaných látok, nekonvenčnú supravodivosť – multipásové efekty a konkurenčné usporiadania, prechod supravodič – izolant. Pôsobí v Centre fyziky nízkych teplôt v Košiciach.
S kolegami z akadémie zaznamenali významný úspech, keď ako prví experimentálne potvrdili existenciu takzvanej dvojmedzerovej supravodivosti. Táto práca s viac ako 350 citáciami patrí k najcitovanejším slovenským fyzikálnym prácam vo svete.
Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., je profesorom v odbore fyzika, prodekanom pre vedeckovýskumnú činnosť a medzinárodné styky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) UK v Bratislave, odbor fyzika a geofyzika a prorektorom UK v Bratislave pre vedu, doktorandské štúdium a projektovú činnosť.
Venuje sa simuláciám potrebným pre vyhodnotenie meraní gama žiarenia pri prieskume iných planét. Súčasťou jeho výskumnej práce je tiež vývoj programov pre analýzu a interpretáciu údajov získaných v rámci medzinárodného prieskumu Mesiaca, Marsu, Merkúra, niektorých komét a asteroidov.
Ing. Mária Omastová, DrSc., je vedúcou vedeckou pracovníčkou v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied, členkou predsedníctva SAV a zástupkyňou podpredsedu pre zahraničné styky. V posledných rokoch výskumnej činnosti sa venuje aplikáciám nanotechnológií a výskumu nanomateriálov s cieľom vytvoriť nové druhy materiálov napríklad pre diagnózu a cielenú liečbu rakoviny.
V roku 2017 získala ocenenie Vedkyňa roka, v roku 2019 ocenenie prezidenta Slovenska Pribinov kríž I. triedy. V roku 2020 sa stala finalistkou súťaže ESET Science Award v kategórii výnimočná osobnosť slovenskej vedy.
Prof. Ing. Ivo Petráš, DrSc., je prorektorom pre vedu, výskum a doktorandské štúdium na Technickej univerzite v Košiciach a riaditeľom viacerých ústavov. Za svoju vedeckú prácu získal množstvo národných aj medzinárodných ocenení a je autorom i editorom množstva publikácií a článkov.
Od roka 2019 je akademikom Učenej spoločnosti Slovenska. V roku 2005 získal Cenu ministra školstva SR za vedu a techniku v kategórii významné výsledky mladých zamestnancov výskumu a vývoja do 35 rokov.
Ing. Pavol Radič je viceprezident Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností (ZSVTS) a predseda Slovenskej zváračskej spoločnosti. Pôsobí ako vedúci Certifikačného orgánu systémov manažérstva kvality VÚZ, CERTIWELD a ako lektor aj prednášajúci odborných kurzov.
Je členom viacerých vedeckých a redakčných rád, okrem iného napríklad aj rady na Fakulte výrobných technológií TU v Košiciach so sídlom v Prešove. Na svojom konte má viacero odborných publikácií a medzinárodných spoluprác.
Podujatie Vedec roka SR 2020 podporili:
Generálny partner: InterWay, a. s.
Hlavní partneri:
Partneri:
Hlavný mediálny partner: RTVS, relácia VAT
Mediálni partneri: