Exoplanéty, nervové poškodenia či prírodné katastrofy

Mladí vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) sa v rámci projektu Roadshow mladých vedcov po školách Slovenska vybrali tentokrát do Košického a Prešovského kraja. Odučili spolu deväť vyučovacích hodín – na dvoch gymnáziách v Košiciach a na základnej škole v Poprade. Na hodinách nahradili učiteľov, ktorí si mohli na chvíľku oddýchnuť a žiaci sa dostali k informáciám z oblasti vedy a výskumu, ktoré na vyučovacích hodinách bežne nepočujú.

Prírodné hrozby sú prirodzené procesy

„Ja som prednášal o prírodných hrozbách, ktorým sa venujeme v Geografickom ústave SAV. Zameral som sa najmä na povodne a brehovú eróziu. Snažil som sa žiakom vysvetliť, že prírodné hrozby sú prirodzené procesy, ktoré sa v krajine vyskytujú, a sú pre ňu potrebné. Zvyšujú biodiverzitu, ekologické funkcie a ekosystémové funkcie. Ľudia ich vnímajú negatívne, najmä keď im zasahujú do životov a spôsobujú škody. Avšak opatrenia, ktoré voči nim robíme, by mali byť zelené, praktické, nemali by príliš zasahovať do krajiny, prípadne len v najnutnejšej miere,“ vysvetlil Miloš Rusnák z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Žiakov zaujali najmä informácie o tom, aké dynamické sú naše rieky. Vďaka týmto informáciám sa mohli dozvedieť viac aj o brehovej erózií.

„Myslím si, že s pojmom brehová erózia sa doteraz ani nestretli. Zo správ vnímajú napríklad povodne, ale je dobré, aby lepšie chápali aj ďalšie prírodné hazardy,“ dodal mladý geograf.

Moderná medicína prichádza s novými možnosťami terapie

Mladá vedkyňa z Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach Erika Demkovičová prednášala o procesoch, ktoré sa dejú v mozgu, keď u človeka nastane mŕtvica.

„V úvode vyučovacej hodiny som žiakom predstavila náš ústav, čo všetko robíme. Venujeme sa najmä poškodeniam centrálnej nervovej sústavy, ako je mozog, miecha, ale aj poškodeniu periférnej sústavy, teda nervom. Som súčasťou vedeckého tímu, ktorý sa špecializuje na poškodenie miechy. Na to bola zameraná aj moja prezentácia, predstavila som možnosti terapie, ktoré nám v dnešnej dobe poskytuje moderná medicína,“ povedala neurobiologička.

V závere vyučovacej hodiny si pre žiakov pripravila aj krátky vedomostný kvíz. Bola príjemne prekvapená ako pohotovo a správne žiaci reagovali.

„Po hodine sa za mnou zastavili dve dievčatá. Jedno sa zaujímalo o to, čo som študovala, lebo na začiatku hodiny som spomenula, že doktorandské štúdium mám absolvované z biochémie a pracujem v Neurobiologickom ústave SAV. Vysvetlila som jej, že v dnešnej dobe majú vedné odbory k sebe veľmi blízko a mnohé metodiky sa prelínajú. Nezáleží teda na tom, či som študovala chémiu, alebo biológiu. Keď mám ochotu a snahu sa niečo doučiť, nie je problém prejsť aj z jedného vedného odboru do druhého,“ vysvetlila Erika Demkovičová.

Bude možné pristáť na exoplanéte? 

Výskum exoplanét je téma, ktorou sa Astronomický ústav SAV zaoberá len uplynulé roky, nakoľko sa vo svete stala fenoménom. Vedci totiž predpokladajú, že práve na takýchto planétach by mohol existovať život podobne ako je tomu na Zemi.

„Žiakom som rozprával o tom ako exoplanéty objavujeme dnes, ako sa objavovali predtým, čo vieme o nich zistiť z našich pozorovaní. Zaujímavá je napríklad otázka, či sa bude možné na exoplanétach pristáť, aká je na nich atmosféra, či by sme na nich mohli prežiť, či sa na nich nachádza tekutá voda, či je tam veľmi silná gravitácia, alebo nie. Toto všetko dnes skúmame a je otázne, či to vieme zistiť zo súčasných pozorovaní, ktoré máme k dispozícií,“ povedal Ľubomír Hambálek z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici.

Ako sám povedal, 45 minút mu ubehlo veľmi rýchlo a v popularizačných projektoch ako je tento vidí obrovský význam.

„Všetci, čo robíme v prírodných vedách, nechceme, aby boli na okraji pozornosti verejnosti. Veda vo všeobecnosti dáva do budúcna väčšie nádeje ako celebrity, nemala by stáť na okraji spoločnosti, a to sa dnes žiaľ deje. My vedci sme však často vnímaní ako čudáci, ktorí sedia niekde za počítačom a nerobia nič prospešné pre verejnosť. Aj týmto projektom sa priamo žiakom snažíme vyvrátiť tento názor,“ povedal mladý astronóm.

Cieľom projektu Roadshow mladých vedcov po školách Slovenska je približovať akadémiu a vedcov verejnosti, dostať sa priamo k žiakom a prinášať do škôl fakty, pravdu a učiť žiakov kritickému mysleniu. Ďalší cieľ je motivovať mladých, aby na konkrétnom príklade mladého vedca videli, že je dôležité zostávať na Slovensku. Aj týmto spôsobom chce SAV bojovať proti odlivu mozgov do zahraničia.