Umelci a vedci na jednom pódiu – v tomto duchu sa nieslo prvé podujatie v rámci projektu Veda v divadle. Slovenská akadémia vied sa spojila s Divadelným ústavom a vznikla myšlienka prinášať do priestorov Štúdia 12 na Jakubovom námestí v Bratislave publiku nielen predstavenia, ale aj diskusie. Prvými hosťami boli riaditeľka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Tatiana Zachar Podolinská a jadrový fyzik Martin Venhart, ktorý je zároveň členom Predsedníctva SAV. Prepojenie vedy a umenia moderátorsky zastrešoval divadelný kritik Miloslav Juráni. Hlavnou témou bola Mendelejevova periodická sústava prvkov a jej prepojenie s umením.
„Všimnime si napríklad hélium, neón, argón, kryptón, xenón, radón – hovorí sa im vzácne plyny a preto vzácne, lebo chemicky nereagujú, v chémií to má svoje dôvody. Ja však o nich hovorím najmä preto, lebo je tu istá súvislosť so Slovenskom. Ich objaviteľ je sir Wiliam Ramsay, nositeľ Nobelovej ceny. On mal študenta, dnes by sme to nazvali doktoranda, ktorým nebol nikto iný ako Jaroslav Heyrovský, český nositeľ Nobelovej ceny za chémiu a jeho veľmi blízkym spolupracovníkom, tiež by sme dnes povedali doktorandom, bol Dionýz Ilkovič. Okrem iného, zakladateľ Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied. Takáto je genealógia a v nej figurujú dvaja nositelia Nobelovej ceny, diskutabilné je, či aj Dionýz Ilkovič nemal dostať Nobelovu cenu. Faktom ale je, že Heyrovský dostal Nobelovu cenu za niečo, čo sa dnes nazýva Ilkovičovou rovnicou,“ povedal Martin Venhart.
Jadrový fyzik Martin Venhart sa podieľa na experimentoch Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied, pôsobí však zároveň aj v CERN-e či v Juhoafrickej republike. Okrem toho, že je špičkovým odborníkom, je aj šikovným popularizátorom vedy. Mendelejevova periodická tabuľka prvkov slávi v tomto roku 150 rokov. Pri tej príležitosti si táto téma nepochybne zasluhuje pozornosť.
„V Mendelejevovej periodickej tabuľke prvkov máme aj prvok technécium, ktorý sa vôbec nenachádza na Zemi. Bol pripravený umelo. Kedysi na našej Zemi tento prvok existoval, ale ešte skôr, než sa na planéte objavil človek, zanikol. Načo nám teraz tento prvok je? Odhaduje sa, že ročne zachráni asi 10 miliónov pacientov. Je to veľmi účinný nástroj pri diagnostike nádorových ochorení,“ povedal Venhart.
Fluór je zas prvkom, ktorý má na svedomí najviac životov chemikov, ktorí robili výskum. Je enormne nebezpečný a je len veľmi málo ľudí na svete, ktorí dokážu pracovať s čistým fluórom. V zlúčeninách je pre nás nevyhnutný, ako napríklad v zubných pastách, no keď ho dostaneme do elementárnej podoby, je silno jedovatý.
S mnohými jedmi sa vo svojom výskume určite stretla aj etnologička Tatiana Zachar Podolinská, ktorá strávila dlhé mesiace v Guatemale, kde skúmala kultúru dnešných Mayov.
„My sociálni vedci skúmame, čo sú naše danosti, predispozície v rámci toho, čo voláme človek. Pýtame sa, čo máme spoločné a čo nasajeme od tej kultúry, do ktorej sa narodíme, ako veľmi nás to ovplyvňuje. Keď premostím k spôsobu komunikácie, ľudia, čo žili v Guatemale, nám boli tiež veľmi blízki, mali však odlišný spôsob komunikácie. Jednak ich španielčina bola taká baroková, kvetnatá. My sme tam boli ako ´slony v porceláne´. Neovládali sme formálny kód komunikácie. Rovno som napríklad prišla s tým, že potrebujem robotníkov. Poďme do lesa, vezmite si mačety a ideme. Oni z tejto nekultúrnosti zostali vyšokovaní, lebo sa to u nich takto nehovorí a zostali stáť, nikam nešli,“ opísala Tatiana Zachar Podolinská.
Každá pieseň má u Mayov rituálny kontext – všetko je buď zaklínadlom, alebo mytológiou. Praktizujú rôzne kolektívne rituály a sú úzko spätí s prírodou.
„Vezmime si napríklad situáciu, že treba roznietiť oheň. Nepodarí sa vám to urobiť, ak ste nahnevaný. Ten oheň vás nechce, lebo prichádzate s jedom. On je horúci, vy ste horúci a nefunguje to. Rovnako je to s kukuričnou plackou. Jej príprava vyzerá jednoducho, ale dlho sa to nepodarí. Treba ju urobiť tak, aby sa nafúkla, otočiť ju, aby sa oddelila. Mne to trvalo skoro pol roka, kým som také niečo dokázala a až vtedy som sa v ich očiach stala ženou, lebo som sa vedela postarať o svojho chlapa, urobiť mu placku,“ povedala etnologička.
Projekt Veda v divadle má ambíciu pokračovať na jeseň. Ďalšia dvojica vedcov zo Slovenskej akadémie vied zavíta do priestorov Štúdia 12 Divadelného ústavu opäť po skončení divadelných prázdnin.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: Martin Bystriansky, SAV
Uverejnila: VČ