Hlavnou témou septembrového čísla Quarku je neuronálny systém rastlín. Vedci začínajú akceptovať a modernými výskumnými prostriedkami potvrdzovať skutočnosť, že rastliny medzi sebou komunikujú chemickou rečou. Majú aj vedomie, cítia niečo ako bolesť a môžu nami manipulovať?
Rastliny sprevádza povesť nepohyblivých organizmov. Nič nevnímajú, nič necítia, akoby ani nežili. V poslednom čase však zisťujeme, že rastliny podceňujeme. Sú veľmi aktívne a vnímavé. Cítia bolesť a vnímajú stres. Možno je to viac či menej kontroverzné tvrdenie, ale je možné, že rastliny majú aj vedomie a pravdepodobne samy manipulujú životom vo svojom okolí. Je to zdroj polemík, no mnohí odborníci sa zhodnú, že rastliny sú v mnohom schopnejšie a odolnejšie ako človek.
Desaťnožce sú rôznorodá skupina morských kôrovcov. Patria do nej garnáty, krevety, raky aj kraby. Líšia sa od seba nielen tvarom a veľkosťou, ale aj spôsobom života. V tomto ohľade sú však pištoľové krevety výnimočné, sú jediné, čo vedia strieľať. Pri pištoľových krevetách extrémna heterochélia (v tomto prípade odlišnosť klepiet) zrejme pozitívne ovplyvňovala rozvoj ich komplexného správania. Jedinečný spôsob ich lovu a vzájomnej komunikácie tak fungujú takpovediac autokatalyticky a umožňujú ďalšiu špecializáciu. Skúmať tieto fenomény bude podľa Matúša Hyžného z Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, veľmi vzrušujúce. Dobrodružstvo s pištoľovými krevetami sa podľa neho iba začína!
Nad bývalou uhoľnou baňou v anglickom Kente vznikol unikátny ekologický projekt obnovy a regenerácie priestoru zdevastovaného ťažbou. Pri zakladaní stavby budúceho baníckeho múzea stavbári úspešne vyriešili množstvo nepredvídaných technických problémov. V časti areálu nad bývalou vyťaženou banskou jamou bude hlavný objekt: 175 m dlhá a 12 m široká, oceľová konštrukcia so suterénom, ktorá bude sídlom baníckeho múzea oblasti Kent. S priľahlou kaviarňou a ďalším komfortom pre návštevníkov by sa mala stať strediskom výchovy, nasledovania a využívania zelenej energie.
Okrem troch vyššie uvedených tém nájdete v septembrovom Quarku aj množstvo ďalších zaujímavých článkov. Na začiatku školského roku sa pozrieme na umelé vírusy, ktoré pomôžu pacientom bojovať proti rakovine, aj na práve vyvinutý finančne nenáročný materiál z Ústavu polymérov SAV, ktorý by mohol pomôcť v zdravotníctve, potravinárskom alebo farmaceutickom priemysle. Súčasní Gréci sú podľa DNA blízki príbuzní Mykénčanov a súčasní Libanonci sú z viac ako 90 % potomkami Kanaáncov. Stredovek je kolískou západného vzdelávacieho systému, tvrdí v septembrovom rozhovore historička Miriam Hlavačková. Gravitačné pole bieleho trpaslíka ohýba svetlo vzdialenej hviezdy a z tohto ohybu môžu astronómovia určiť jeho hmotnosť. Ďalšie dva články približujú bodavý hmyz a nenápadných vtákov – chriaštele. Na to, ako vzniká rovnodennosť sme sa spýtali astronómov a pozreli sme sa tiež na príčiny a dôsledky falšovania výsledkov emisných testov dieselových motorov. V októbri sa uskutoční celosvetová skúška planetárnej obrany. Namierená je proti asteroidom, ktorých zrážky so Zemou mali v minulosti významný vplyv na vyhynutie živočíchov na Zemi a ovplyvnili aj éru dinosaurov. V septembri pokračuje aj seriál o tom ako môže náhoda pomôcť vede, pravidelné rubriky, v ktorých môžete otestovať svoje matematické schopnosti a všeobecný rozhľad.
V septembrovom čísle časopisu Quark nájdete:
Umelé vírusy v boji s rakovinou
Vedcom sa podarilo vytvoriť umelé vírusy schopné bojovať proti rakovine. Vírusy informujú imunitný systém, ktorý na základe získanej informácie vyšle bunky bojujúce proti nádoru.
Patria rastliny do vyššej ligy?
Rastlinná ríša je oveľa zaujímavejšia, ako by sa nám zdalo. Rastliny komunikujú chemickou rečou. Majú aj vedomie, cítia niečo ako bolesť a môžu nami manipulovať?
Liečba svetlom
Tímu z Ústavu polymérov SAV sa podarilo vyvinúť nový, finančne nenáročný materiál, ktorý by mohol pomôcť v zdravotníctve, potravinárskom alebo farmaceutickom priemysle.
Genetické tajomstvá civilizácií
Súčasní Gréci sú podľa DNA blízki príbuzní Mykénčanov, no s prímesami od iných populácií, súčasní Libanonci sú z viac ako 90 % potomkami Kanaáncov, hoci s prímesou iných Eurázijcov.
Stredovek – základ vzdelanosti
Stredovek je kolískou západného vzdelávacieho systému. V rozhovore s historičkou Miriam Hlavačkovou sa dozviete, ako prebiehalo vzdelávanie v stredoveku.
Hviezda položená na váhy
Astronómovia použili Hubblov kozmický ďalekohľad na zmeranie hmotnosti bieleho trpaslíka, keď pozorovali, ako jeho gravitačné pole ohýba svetlo vzdialenej hviezdy v pozadí.
Tajomné a nenápadné chriaštele
Medzi obyvateľov vodných plôch a brehov patria aj niektoré nenápadné druhy vodných vtákov, ktorých prítomnosť nám prezradí len ich hlasový prejav. Do tejto skupiny patria aj chriaštele.
Kedy začali pištoľové krevety strieľať?
Desaťnožce sú rôznorodá skupina morských kôrovcov. Patria do nej garnáty, krevety, raky aj kraby. Pištoľové krevety sú však medzi nimi výnimočné, sú jediné, čo vedia strieľať.
Ako vzniká rovnodennosť
V našej pravidelnej rubrike Pýtame sa odborníkov vysvetľujeme, ako vzniká jesenná a jarná rovnodennosť. Príčinou tohto javu je nebeská mechanika pohybu Zeme okolo Slnka.
Od veľkých k veľkým
Falšovanie výsledkov emisných testov dieselových motorov z roku 2015 ovplyvnilo vývoj nových automobilov. Zdá sa, že pod vplyvom prísnejších testov opäť prídu motory s veľkými objemami.
Skúška planetárnej obrany
Vedci z rôznych inštitúcií sa v októbri zahrajú na ohrozenie našej planéty z vesmíru a budú pozorovať prelietajúci asteroid 2012 TC4, ako keby sa pohyboval v kolíznom kurze so Zemou.
Medzi dvoma kataklizmami
Éru dinosaurov ovplyvnili dve globálne vymierania živočíchov. Ich rozšíreniu pomohla sopečná aktivita pred asi 200 miliónmi rokov, k ich zániku prispel pád asteroidu pred 66 miliónmi rokov.
Múzeum nad starou baňou
Nad bývalou uhoľnou baňou v anglickom Kente vznikol unikátny projekt obnovy a regenerácie priestoru zdevastovaného ťažbou. Stavbári tu vyriešili množstvo technických problémov.
V lete v škole DOBROVOĽNE
V lete otvárajú univerzity brány aj mladším – možno budúcim – študentom. Automobilová JUNIOR Akadémia sa aj toto leto uskutočnila na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave.
Káble pre atóm
Z pohľadu technológie a spoľahlivosti predstavujú káble pre jadrové elektrárne špičku vo svojej oblasti. Musia vydržať v náročnej prevádzke a obstáť aj v prípade havárie reaktora.
Priekopník geológie Karpát
V 18. storočí sa začínali prvé geologické výskumy a geológov lákali svojou stavbou naše Karpaty. Medzi zakladateľov geologického výskumu tohto horstva patril Johann Ehrenreich von Fichtel.
Autor: Redakcia Quark
Foto: Redakcia Quark; Betteshanger Sustainable Parks; Pixabay.com; Andreas Kroh (vľ) a Ján Schlögl (vp).
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 9/2017).
Uverejnila: VČ
Viac o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 9/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.