V hlavnej téme septembrového Quarku približuje paleontológ Andrej Čerňanský vplyv klimatických zmien na prírodu a celý ekosystém.
Lekcia z prehistórie
Gekóny tvoria zvláštnu skupinu jašterov, ktoré v súčasnosti nájdeme predovšetkým v trópoch a subtrópoch. V Európe ich možno stretnúť v teplých južných oblastiach pri Stredozemnom mori, kde sú schopné loziť po múroch a dokonca aj po skle. Práve pre ich teplotné preferencie ich u nás na Slovensku nenájdeme. Teda aspoň zatiaľ nie.
Skameneliny gekónov a ich rozšírenie v geologickej minulosti nám dokážu napovedať veľmi veľa o klíme. Plazy sú studenokrvné zvieratá a ich telesná teplota preto závisí od teploty prostredia. Okrem toho majú mnohé skupiny plazov veľmi typické a často úzke preferencie na to, kde sa cítia dobre. Preto sa každá zmena klímy v geologickej minulosti výrazne odzrkadlila aj v ich fosílnom zázname a distribúcii. Plazy sa teda považujú za výborný indikátor dávnej klímy v konkrétnom geologickom období a najmä teploty prostredia.
Gekóny sú priam neuveriteľne úspešnou skupinou jašterov, ktorá zahŕňa viac ako 2 000 druhov. Vďaka priľnavým vankúšikom na ich prstoch sú známe svojou schopnosťou loziť aj po takých povrchoch, ako je napríklad sklo. Vankúšiky im totiž umožňujú pevne sa pridržať podkladu a rýchlo loziť po zvislých povrchoch. Niektoré však nemajú končatiny a zvolili cestu hadovitého tela. Iné zasa dali prednosť plachteniu zo stromu na strom.
Gekóny sú naozaj veľmi rôznorodou a zaujímavou skupinou plazov. Lovia hmyz a pavúky, pričom aktívne sú najmä v noci. Nevedia žmurkať – ich oko prekrýva zrastená priehľadná šupina.
Gekóny sú termofilné tvory. To znamená, že uprednostňujú tropické a subtropické pásma. Ich fosílny záznam zahŕňa niektoré veľmi pekne zachované nálezy z obdobia kriedy (druhohôr) vrátane kompletných lebiek z Mongolska, prípadne nálezov z mjanmarského jantáru. No ich neskorší záznam, laicky povedané z obdobia treťohôr, je vo všeobecnosti vzácny. Súvisí to najmä s krehkosťou ich kostry.
Archeológia pod vodou
O odkrývaní dejín pod hladinou riek a morí sme sa rozprávali s Klaudiou Daňovou z Archeologického ústavu SAV, v. v. i., v Nitre a Miroslavou Daňovou z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity v Trnave.
Algoritmy pod dohľadom
Algoritmy veľkých platforiem značne prispievajú k online šíreniu nepravdivých informácií. Preferujú totiž vzrušujúci a emotívny obsah, pri ktorom ich používatelia zostávajú dlhšie.
Koľajnice nad mestom
Doprava v mestách je rastúci logistický a environmentálny problém. Jedným z možných riešení je visutá elektrická železnica. Tam, kde funguje, je aj vyhľadávanou atrakciou.
Bunkový život po živote, Záhradka na asteroide, Ryžová genetika, Rekordný pulzar, Malé ruky veľkých dravcov, Prehriate mestá, S prasacím srdcom, Psy a ľudské úmysly, Chemická vojna s komármi, Osemnohé nekroboty, Čítanie zo sĺz, Nedávna domestikácia. To je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v septembrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky riešením zaujímavých úloh.
Výber článkov zo septembrového čísla časopisu Quark
Teleskop pod paľbou
Konštruktéri vesmírneho teleskopu Jamesa Webba rátali aj so zrážkami s mikrometeoroidmi. Napriek tomu ich dokázala udalosť z 22. až 24. mája 2022 prekvapiť.
Nové dáta z Mliečnej cesty
Misia Európskej vesmírnej agentúry s názvom Gaia uverejnila v júni svoj tretí súbor dát s novými a vylepšenými informáciami o 1,8 miliardy hviezd Mliečnej cesty. Tie po prvý raz zahŕňajú aj milióny hviezdnych spektier.
Farebná jeseň na Kobyle
Napriek tomu, že jeseň signalizuje prichádzajúcu zimu, čo u viacerých ľudí vyvoláva pocit nostalgie po predošlom teplom lete, príroda je svojimi farbami očarujúca.
Lesní trubači
Jeleň lesný patrí medzi naše najrozšírenejšie druhy raticovej zveri. Vďaka majestátnemu vzhľadu sa považuje za kráľa našich lesov a je aj symbolom mnohých legiend a povestí.
Prechodný september
September má podobný teplotný režim ako máj a zo všetkých mesiacov v roku má v strednej Európe najmenšiu priemernú oblačnosť.
Snímanie kvality železníc
Na Katedre fyziky Fakulty elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity vyvinuli nový typ optického vláknového snímača, ktorý umožňuje detegovať rôzne parametre v železničnej doprave.
Mosty pre lode
Po stáročia akvadukty prepravovali vodu ponad údolia od zdrojov k ľuďom. Neskôr začali slúžiť, rovnako ako cestné mosty, na prepravu ľudí.
Infodémia nepodložených presvedčení
Paralelne so šírením sa vírusu SARS-CoV-2 spôsobujúceho ochorenie covid-19 sa začali rovnako rýchlo šíriť rôzne formy s ním súvisiacich nepodložených presvedčení, pred ktorými varovala aj Svetová zdravotnícka organizácia: Nie sme len v boji so samotnou pandémiou, rovnako sme vtiahnutí do zápasu s infodémiou.
Beztiažový stav
Môže bežný človek zažiť beztiažový stav? Pri voľnom páde z malej výšky si ho ani nestihneme uvedomiť. A keďže si tento stav nevieme ukázať na sebe, ukážme si ho na vode.
Temperovanie čokolády
V ďalšom článku zo série Veda v kuchyni sa pozrieme na to, aká veda sa skrýva za prípravou kvalitnej tabuľky čokolády.
O delových guliach a pomarančoch
V 16. storočí položil sir Walter Raleigh matematikovi Thomasovi Harriotovi otázku: Ako možno najefektívnejšie naukladať sadu delových gulí na jednu kopu?
Európske mesto vedy
V holandskom Leidene sa konala desiata konferencia Otvorené fórum európskej vedy.
Dáma z Jelenej jaskyne
K úvahám o pôvode ľudí, ktorí po skončení poslednej ľadovej doby migrovali a osídlili Ameriku, pribudol argument v podobe genetickej analýzy dávnej obyvateľky juhu východnej Číny.
Industriálna romantika
Prístav v Bratislave kedysi patril medzi najväčšie stredoeurópske riečne prístavy a prekladiská tovaru. V súčasnosti ešte funguje, je však aj pripomienkou čias, keď bol Dunaj hlavnou európskou obchodnou tepnou spájajúcou západ a východ.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 2. septembra 2022, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: Quark
(JM)