V 80. rokoch uplynulého storočia vyšiel za hranicami Československa článok, ktorý hovoril o tom, že nové myšlienky a vysoké vedecké výkony sú typické pre výskumníkov vo veku od 25 do 42 rokov. Aj vďaka tomu sa začalo stále viac hovoriť o tom, že mladých ľudí vo vede treba identifikovať a podporovať.
Po prvé skúsenosti sa cestovalo do Kanady
V roku 1987 dostala naša krajina pozvanie na medzinárodnú výstavu vedecko-technických projektov mládeže v kanadskom Quebecu. Prezentovať sme mali čo, pretože po celom Československu rástla sieť vedecko-technických klubov. Na tejto výstave bolo založené hnutie MILSET. To sa stalo platformou pre mládež, ktorá sa vo svojom voľnom čase venovala vede a technike. A to platilo aj pre tú československú. Tí najlepší sa mohli dostať na študijnú týždennú cestu do francúzskych vedecko-technických centier.
Všetky tieto okolnosti, ale najmä pád komunistického režimu v novembri 1989, vytvorili podhubie pre vznik asociácie AMAVET – Asociácie pre mládež, vedu a techniku. Stalo sa tak 4. januára 1990. Postupne sa začala vytvárať sieť klubov, v ktorých deti trávili svoj voľný čas a pod dohľadom vedcov sa pripravovali na svoju výskumnú dráhu. Hlavnými oblasťami ich realizácie boli najmä informatika, fyzika, chémia, elektronika, ekológia, modelárstvo či astronómia. Kluby dostali stovky návodov na jednoduché kreatívne fyzikálne a chemické pokusy.
Prví bádatelia boli z Lučenca
Historicky prvý klub, ktorý vznikol na Slovensku, bol AMAVET klub 501 v Lučenci. Založila ho Mgr. Ľubica Morková. Pomerne dlho fungoval v miestnej základnej škole, no neskôr sa rozšíril do mestských priestorov, ktoré ponúkali žiakom na ich vedecké bádanie ďalšiu budovu so záhradou a priestrannou pivnicou.
Kým prvý založený klub mal číslo 501, ten posledný má dnes číslo 976. Počas 30-ročnej existencie AMAVET-u vzniklo spolu 476 klubov, z toho niektoré boli aktívne rok či dva, iné fungujú naprieč celou históriou AMAVET-u dodnes. Tieto kluby dnes žijú aktívnym životom vďaka 4 500 členom a formujú obrovskú masu detí, ktoré do budúcna pozitívne ovplyvňujú.
Na jar v roku 1990 už mal AMAVET stanovy organizácie, federálny výkonný výbor a národné orgány. Po rozdelení republík sa rozdelili aj AMAVET-y, jeden bol v Česku a jeden na Slovensku. Prvým predsedom slovenského AMAVET-u sa stal RNDr. Marián Kečkeš.
Deti a mládež si obľúbili najmä vedeckú turistiku po svete, ktorú im AMAVET umožňoval. Začali spoznávať európske centrá vedy a to ich motivovalo zapájať sa do rastúceho množstva súťaží, výstav, seminárov či krúžkov vo svojej rodnej krajine.
Projekty, ktoré AMAVET preslávili
Dnes pozná verejnosť AMAVET najmä vďaka Festivalu vedy a techniky, ktorý je pravidelnou súčasťou Týždňa vedy a techniky na Slovensku. Predchodcom tohto festivalu boli Dni AMAVET-u, organizované po prvý raz v roku 1991.
Od roku 1999 je asociácia samostatným občianskym združením a organizuje množstvo podujatí. Z tých najdôležitejších treba spomenúť online súťaž LaBák, Festival vedy a techniky i súťaž Junior Internet pre mladých informatikov, dizajnérov, blogerov či programátorov.
„Záštitu nad Junior Internet prevzala Fakulta informatiky a informačných technológií v roku 2012. Od roku 2013 sa finále súťaže uskutočňuje v priestoroch školy. Odbornú porotu tvoria každoročne aj absolventi fakulty a študenti pomáhajú pri organizačnom zabezpečovaní súťaže. Od uplynulého roka dostali súťažiaci Junior Internet možnosť zapojiť sa priamo aj do finále súťaže FIIT pre stredoškolákov v programovaní ProFIIT 2019 a úspešní víťazi Junior Internet dostávajú tiež bonusové body do hodnotenia v rámci prijímacieho konania na fakultu. Od roku 2014 je ocenených približne 5 najlepších projektov špeciálnou cenou dekana, ktorou získavajú ďalšie body do hodnotenia v prijímacom konaní,“ uviedla Zuzana Marušincová, pracovníčka pre zahraničné vzťahy Fakulty informatiky a informačných technológií STU.
Hviezdna dvojica tých najlepších
Festival vedy a techniky AMAVET je celoštátnou súťažnou prehliadkou vedecko-technických projektov žiakov základných a stredných škôl. Víťazi Festivalu vedy a techniky sa každoročne dostávajú na vedecké súťaže pre mladých do celého sveta. Niektorí reprezentovali našu krajinu tak úspešne, že sa domov vrátili s medailami.
Zo všetkých víťazov si špeciálnu pozornosť zasluhuje najmä dvojica Miriam Feretová a Samuel Smoter, ktorá získala na najprestížnejšej projektovej súťaži na svete Intel ISEF 2017 druhé miesto. V kategórii Animal Sciences uspeli Miriam Feretová a Samuel Smoter so spoločným projektom Prírodné éterické oleje v prevencii pred kliešťami rodu Dermacentor. Ich mená budú blúdiť vesmírom na asteroidoch, ktoré sú po nich pomenované. Na Intel ISEF získali špeciálne ocenenie Special Awards a cenu od China Association for Science and Technology (CAST) s finančnou odmenou. V tom istom roku cestovali do Číny na pozvanie CAST, kde potvrdili svoje vedomosti a odniesli si domov 2. miesto.
„AMAVET pre mňa nie je len takou obyčajnou organizáciou, pretože ide o tím skvelých ľudí, ktorí sú ochotní vo svojom voľnom čase rozvíjať potenciály mladých ľudí a takto ich dostať k príležitostiam svetového formátu. Táto organizácia mi naozaj zmenila život, nielen národnými súťažami a nomináciami na tie medzinárodné, ale aj tým, akých ľudí som tam spoznal a mal tú česť s nimi pracovať,“ uviedol Samuel Smoter.
Prostredníctvom AMAVET-u sa dostal aj na svoju vysnívanú vysokú školu a takúto príležitosť podľa neho dostáva len málokto. „Pre spoločnosť je AMAVET viac než dôležitá organizácia, pretože motivácia mladých ľudí k vede a technike je pre nás nielen v tejto ťažkej dobe nenahraditeľným a neoceniteľným atribútom. Tejto skvelej organizácii želám do ďalších rokov množstvo úspechov, aby v nej bolo aj naďalej toľko skvelých a šikovných ľudí, a hlavne želám AMAVET-u čo najviac finančných prostriedkov, ktoré môžu potenciál všetkých aktivít zlepšiť,“ dodal Samuel Smoter.
Miriam Feretová sa na celoslovenskej súťaži predstavila už pred 7 rokmi.
„Pamätám si na ten deň, keď som s tou najmenšou dušičkou prezentovala svoj projekt pred hodnotiacou komisiou. Už vtedy som obdivovala všetkých žiakov, ktorí svojou nápaditosťou priniesli nové riešenia mnohokrát aj veľkých vedeckých problémov a svoje výsledky prezentovali vo svete. Vždy som si vravievala a tajne želala, aby som aj ja raz mohla reprezentovať Slovensko na takejto súťaži a práve Amavet mi tento môj veľký sen splnil. Zároveň ma počas 7 rokov naučil nebáť sa vystupovať pred publikom, pracovať na sebe a vždy sa snažiť svoj projekt zdokonaliť. No hlavne mi dal možnosť spoznať ľudí, ktorých si budem vždy veľmi vážiť. Ľudí, ktorí obetujú svoj voľný čas a snažia sa rozvíjať talenty v budúcich mladých vedcoch,“ uviedla Miriam Feretová.
Ľudia, ktorých vďaka tejto organizácii spoznala, ju naučili veriť na vedecké zázraky a uvedomovať si fakt, že zložité problémy majú veľakrát jednoduché riešenia, len sa na ne stačí pozrieť z iného uhla pohľadu.
„Dovolím si tvrdiť, že Amavet mnohokrát veril vo mňa viac ako ja sama, naučil ma dôverovať si. Do ďalších rokov by som mu preto chcela popriať z celého srdca len to najlepšie, aby aj naďalej vykonával svoju prácu s takým veľkým entuziazmom, podporoval a rozvíjal talenty v mladých, ktorí svojimi projektmi dokážu zmeniť svet, pretože nielen aktuálna situácia, ale najmä naša doba presne takých inšpiratívnych ľudí veľmi potrebuje,“ dodala Miriam Feretová.
Významné osobnosti vedy, ktoré navštívili Slovensko
Na Slovensko v uplynulých rokoch zavítalo množstvo významných svetových vedeckých osobností a nie vždy bolo známe, že je to práve vďaka AMAVET-u. Profesor Douglas Dean Osherof, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, prijal pozvanie spolu so svojou manželkou v júni 2012. Okrem fyziky sa profesor venuje otázkam globálneho otepľovania, popularizácii vedy a bol tiež členom vyšetrovacieho tímu tragédie raketoplánu Columbia. Na pozvanie AMAVET-u zavítali na Slovensko aj naši úspešní vedci, ktorí pôsobia v zahraničí. Medzi inými to boli napríklad profesor Ján Vilček, držiteľ ocenenia za technologický pokrok National Medal of Technology and innovation, USA, či profesor Karel Šafařík z CERN-u zodpovedný za fyzikálny experiment Alice, ktorý ako sám hovorí, pozoruje stav vesmíru 10 až 100 mikrosekúnd po veľkom tresku.
AMAVET na záver…
A ako vidia predstavitelia organizácie AMAVET dnes?
Je to živý organizmus, ktorého základným kameňom je hravý experiment a radosť z objavovania nepoznaného.
Monika Tináková
Zdroj: História AMAVET-u, Autor Ing. Gabriela Kukolová, Vydal AMAVET, Asociácia pre mládež, vedu a techniku, Hagarova 4, 831 52 Bratislava
