Dve fotky zľava zobrazujú masku Androgýna, tretia masku zvanú Chriapa. Zdroj: Martin Slivka: Ľudové masky; Bratislava: Tatran 1990
Fašiangové obdobie sa chýli ku koncu a s ním spojené aj všetky radovánky. Podstatu fašiangov ozrejmuje kulturológ PhDr. Lukáš Šutor, PhD. z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Kulturológ Lukáš Šutor vysvetľuje, že slovo fašiang pochádza z nemeckého jazykového prostredia a znamená posledný prípitok. V širšom zmysle sa za fašiangy považuje obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy (tento rok pripadne na 26. februára). V užšom zmysle predstavuje tri dni pred Popolcovou stredou, nazývané aj posledný fašiang. „Najvýstižnejším symbolom fašiangov je maska,“ pripomína kulturológ a dodáva, že fašiangové masky sú v mnohom osobité.
Typickou slovenskou maskou je chriapa
Fašiangy rušia koncept historického času. Ľudstvo používa maskovanie už od mladého paleolitu, pričom rovnako archaické sú aj prejavy, ktoré s maskami súvisia. „V sprievode maškár je tradične prítomný antický boh Bakchus spolu s kresťanskými postavami a výraznými dobovými figúrkami. Jadro fašiangových masiek však tvoria predkresťanské staroslovanské masky z kultu predkov (Starý, Ded) a z okruhu agrárneho kultu (zvieracie masky, najmä Medveď a Turoň (od slova tur – pozn.red.)). Prosperita, ktorá sa prostredníctvom kontaktnej mágie týchto masiek prenáša na okolie, je podporená zvýraznením vybraných telesných atribútov, ako sú pohlavné orgány a orgány súvisiace s prijímaním potravy. Typickou slovenskou maskou jedného atribútu je Chriapa (zoomorfná maska – pozn.red.), stelesnenie fašiangového sýtenia sa,“ vysvetľuje kulturológ FF UPJŠ Lukáš Šutor.
Fašiangová maska Starý. Martin Slivka: Ľudové masky; Bratislava: Tatran 1990
Filozofia karnevalovej kultúry
Fašiangové masky predstavujú prechod medzi obradovými a divadelnými maskami. „Keď sa maska turoňa pováľa po zemi či vytancuje ženy, verí sa, že na nich prenáša plodivú silu. Táto pôvodná obradová funkcia je dopĺňaná divadelnou funkciou, ktorá do rituálu vnáša umeleckú štylizáciu.“ Ďalšie špecifiká súvisia priamo s filozofiou karnevalovej kultúry, najmä s jej vzťahom k vážnej (oficiálnej) kultúre. „Fašiangový smiech ruší starý poriadok, vysmieva sa z konvencií spoločenských statusov a paroduje sociálnu hierarchiu. Na druhej strane revitalizuje opotrebovanú sociálnu štruktúru, ktorá môže pokračovať po skončení karnevalu s novými silami. Dočasné zrušenie poriadku vidíme v spájaní protikladov v jednej maske: muža a ženy, staroby a detstva, človeka a zvieraťa, a tak ďalej,“ uzatvára kulturológ FF UPJŠ Lukáš Šutor.
Zdroj: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
Foto: Martin Slivka: Ľudové masky; Bratislava: Tatran 1990 ( Zdroj: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach)
(GC)