Eva Miadoková externá redaktorka
41 článkov
- V rokoch 1963 – 1968 študovala na Prírodovedeckej fakulte UK kombináciu biológia – chémia, pričom od tretieho ročníka sa zamerala na odbor genetika.
- Od roku 1969 je členkou Katedry genetiky PRIF UK, na ktorej pôsobila najprv ako interná doktorandka, docentka a od roku 2001 ako profesorka. Tiež pôsobila ako prodekanka pre zahraničné vzťahy PRIF UK.
- Ako vedecko-pedagogická pracovníčka sa primárne špecializuje na genetickú toxikológiu. Viedla desiatky bakalárskych, magisterských a doktorandských prác.
- V oblasti vedeckého výskumu sa venuje štúdiu molekulárnych mechanizmov účinku prírodných látok a ich antimutagénnym a karcinogénnym potenciálom.
- So svojím vedeckým tímom publikovala desiatky vedeckých článkov vo významných zahraničných vedeckých časopisoch, na ktoré získala vyše 1000 citačných ohlasov.
Čo treba vedieť o vrodených poruchách metabolizmu
Na začiatku 20. storočia sa britský lekár a vysokoškolský profesor Archibald E. Garrod pokúsil skĺbiť poznatky dvoch vedeckých disciplín, a to genetiky...
Čo treba vedieť o zriedkavej geneticky podmienenej chorobe – progérii?
Starnutie je prirodzený proces každého človeka. V určitých prípadoch sa na nežnej tváričke bábätka môžu po ôsmych až desiatich mesiacoch od...
Viete kto objavil najpresnejší spôsob opravy genetickej informácie zapísanej v DNA známej ako CRISPR/Cas9?
Označenie CRISPR/Cas9 nie je žiadnym tajným kódom, ale názov pre novú, prevratnú metódu molekulárnej biológie a genetiky, pomocou ktorej možno veľmi...
Prečo hovoria genetici o dvoch tvárach selénu?
Selén (Selenium, Se) – stopový nekovový prvok s atómovým číslom 34 – je dôležitý pre zdravie človeka. Je súčasťou mnohých kľúčových...
Pohlavnosť z aspektu vedeckých poznatkov
Problematika pohlavnej diferenciácie (t. j. vývojového procesu, ktorý v konečnom dôsledku spôsobuje podstatné rozdiely medzi samčími a samičími jedincami), mechanizmus determinácie (určovania) samčieho a samičieho pohlavia,...
Viete čo spôsobujú neviditeľní zabijaci nazývaní prióny ľuďom a zvieratám?
Prióny, t. j. infekčné bielkoviny, ktorých rozmery sú pod hranicou rozlišovacej schopnosti svetelného mikroskopu i napriek tomu, že nepatria medzi živé...
Sebecký gén – dôkaz skutočnosti, že nie je sebectvo ako sebectvo
Čo sa dozvedáme o sebectve z citátov známych osobností? „Sebectvo je jed každého priateľstva.“ (Honoré de Balzac) „Viac krutosti ako zloba napácha sebeckosť.“ (Rochefoucauld) „Všetci sme...
Molekula RNA – najprv nedoceňovaná, neskôr konečne uznávaná
Ribonukleová kyselina (RNA – z angl. ribonucleic acid) bola v minulosti vedeckou obcou značne podceňovaná „vďaka“ tomu, že mnohé z jej funkcií...
Môže byť molekula života, t. j. DNA aj trojvláknová?
Pri všetkých známych bunkových formách života je genetická informácia uložená v dvojvláknovej molekule DNA. Výnimkou môžu byť niektoré nebunkové organizmy – vírusy,...
Až Nobelova cena odhalila verejnosti prínos Jacoba a Monoda pre genetiku
Poznaj históriu genetiky, lepšie sa v nej zorientuješ v súčasnosti a uplatníš v budúcnosti. Kedy sa začala písať história genetiky?...