Ak by sme znázornili spojenia medzi odborníkmi, ktorí sa zaoberajú novým koronavírusom, videli by sme siete po celej zemeguli. Prúdia nimi informácie, nápady a dobrá vôľa. Pozrime sa na niektoré z nich.
Ilustračné foto: iStock
Ak by sme znázornili spojenia medzi odborníkmi, ktorí sa zaoberajú novým koronavírusom, videli by sme siete po celej zemeguli. Prúdia nimi informácie, nápady a dobrá vôľa. Pozrime sa na niektoré z nich.
Silu svojho komunikačného pletiva v boji proti pandémii COVID-19 preukazuje napríklad EIT Health. Vznikla v roku 2015 ako vedomostná a inovačná komunita Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), ktorý je orgánom Európskej únie. V boji proti novému koronavírusu zapája naprieč Európou približne 150 partnerov z oblasti výskumu, akademickú obec, podnikový sektor aj sféru poskytovateľov zdravotníckych služieb (vrátane niektorých z najväčších nemocníc v Európe). Cieľom tejto platformy je zistiť priamo od odborníkov, čo práve potrebujú a čo môžu „zdieľať“ v rámci Európskej únie (EÚ). Svoje požiadavky aj ponuky môžu zverejňovať priamo cez ňu, čo urýchľuje nadviazanie aj bezpečnosť vzájomnej spolupráce.
Prelomové inovácie z Európy
Vďaka partnerstvu s EIT Health začalo napríklad inovačné centrum DEX v Českej republike pracovať na vývoji pľúcneho ventilátora s otvoreným zdrojom, ktorý je možné zostaviť z dielov z 3D tlačiarne. Start-up Takis Biotech z Talianska, víťaz súťaže European Health Catapult organizovanej organizáciou EIT Health v roku 2019, bude testovať štyri vakcíny založené na proteíne z hrotov COVID-19,a to najskôr na zvieracích modeloch a následne sa uskutoční štúdia fázy I na zdravých dobrovoľníkoch. Ďalší start-up, Oxipit z Rakúska predkladá prostredníctvom tejto platformy model AI na diagnostiku röntgenovým vyšetrením hrudníka nemocniciam, ktoré čelia nedostatku rádiológov. Lisabonský Delox zase ponúkol výkonné zariadenie na biologickú dekontamináciu nemocníc.
Lekár v spolupráci s robotom pri diagnostike výsledkov testov na Covid-19. Zdroj: iStock
Toto je však len niekoľko príkladov. „V našej komunite existuje viacero produktov a služieb, napríklad v oblasti telemedicíny. Ak by sa začali využívať v rozsiahlej miere v rámci systémov zdravotnej starostlivosti, zmiernili by tlak na zdravotníckych pracovníkov. Veľkú úlohu tu môžu zohrávať stredná a východná Európa, ale aj Taliansko, Portugalsko a Grécko. Posledné roky dokázali, že z týchto regiónov pochádza mnoho prelomových inovácií, ktoré už boli uvedené na trh. V rozvíjajúcich sa regiónoch strednej, východnej a južnej Európy navyše ponúkame mentoring alebo financovanie vybraných iniciatív,“ povedal Balázs Fürjes, generálny riaditeľ EIT Health InnoStars, súčasti siete zameranej na regióny strednej, východnej a južnej Európy.
FF UPJŠ v Košiciach sa zapojila do medzinárodnej štúdie
Aj slovenskí vedci vytvárajú vedomostné siete v spolupráci so zahraničím. Výskumný tím Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ ) v Košiciach sa pripojil k medzinárodnej štúdii COVIDiSTRESS Global Survey, ktorá sa realizuje pod záštitou Aarhuskej univerzity v Dánsku. Autorom projektu je Andreas Lieberoth, PhD. Jeho cieľom je pomôcť vedcom a orgánom štátnej správy porozumieť psychologickým dôsledkom pandémie a komunikovať s verejnosťou.
Vďaka tomu, že táto štúdia sa uskutočňuje v 48 jazykoch v krajinách po celom svete, k aktuálnej problematike sa môžu vyjadriť aj ľudia žijúci na Slovensku, ktorí nehovoria po slovensky. Jana Nezkusilová, členka košického vedeckého tímu z FF UPJŠ v Košiciach, potvrdzuje, že túto možnosť už mnohí z nich využili. „Vyše 85 percent respondentov vyplnilo našu štúdiu v slovenskom jazyku, takmer 7 percent v českom, ďalších 5,6 percent v anglickom a 1,1 percent v maďarskom jazyku. Na náš dotazník odpovedalo 446 ľudí, z nich bolo 80 percent žien a 20 percent mužov. Priemerný vek respondentov bol 40 rokov. 74,3 percent opýtaných bolo zamestnaných, 10,6 percent tvorili študenti a 8 percent dôchodcovia.“
Logo medzinárodnej štúdie COVIDiSTRESS Global Survey, do ktorej sa môžete zapojiť na: https://aarhus.eu.qualtrics.com/jfe/form/SV_6X6017nwDwNEv7D. Zdroj: FF UPJŠ v Košiciach
Výskumný tím Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa do spomínanej medzinárodnej štúdie zapojil s vlastnou štúdiou s názvom Psychologické aspekty vnímania hrozby koronavírusu. O jej prvých výsledkoch sme na našom portáli písali pred Veľkou nocou. Vedci v štúdii pokračovali, priniesla im ďalšie zaujímavé zistenia. „Môžeme konštatovať, že respondenti sa obávajú prevažne o ekonomiku štátu, o svoj príjem, o svoje zdravie a zdravie svojich blízkych. Znepokojuje ich aj nedostatok kultúry alebo pohybu. Naopak, len malé percento opýtaných má obavu z neznalosti toho, čo robiť v snahe znižovať šírenie vírusu,“ konkretizuje Jana Nezkusilová a dodáva, že hoci postupné uvoľňovanie opatrení môže priniesť postupné zmeny v prežívaní stresu, do medzinárodnej štúdie COVIDiSTRESS Global Survey sa stále môžete zapojiť.
Je úplne anonymný. Vaše meno, e-mail ani IP adresa sa neukladajú. Výsledný medzinárodný dátový súbor bude sprístupnený vedcom a iným záujemcom prostredníctvom verejne dostupnej platformy Open Science Framework.
Ilustračné foto. Zdroj: iStock
Ako sa máte, Slovensko?
Za zaujímavou sériou výskumov Ako sa máte, Slovensko? stoja analytici prieskumnej spoločnosť MNFORCE a komunikačnej agentúry Seesame v spolupráci s vedcami zo Sociologického ústavu SAV a Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Partneri projektu od marca spoločne hľadajú odpovede na otázky, ako sa do života ľudí premietajú karanténne opatrenia v súvislosti s koronavírusom. Vďaka spolupráci s tímom Austria Corona Panel Project niektoré dáta porovnávajú s výsledkami obdobného výskumu v Rakúsku.
Respondenti aprílovej vlny prieskumu Ako sa máte, Slovensko? sa vyjadrili napríklad k tomu, ako súčasná slovenská vláda postupuje pri zvládaní epidémie koronavírusu. Svoju spokojnosť mali vyjadriť na 5-bodovej škále, kde 1 znamenalo som veľmi spokojný/á a 5 znamenalo som veľmi nespokojný/á. Viac ako polovica (53,4 %) respondentov bola veľmi alebo skôr spokojná s tým, ako vláda postupuje pri zvládaní epidémie. Každý štvrtý respondent však na jej počínanie nemal vyhranený názor a každý piaty respondent bol s jej počínaním skôr alebo veľmi nespokojný. Respondenti sa vyjadrovali napríklad aj k jednotlivým karanténnym opatreniam, ktoré vláda zaviedla v boji proti koronavírusu alebo k tomu, nakoľko ich vnímajú ako obmedzenie osobnej slobody na jednej strane a nakoľko ako ochranu verejného zdravia na strane druhej.
Výskumníci sa dopracovali k zaujímavých výsledkom. Respondenti v päťbodovej škále hodnotili tiež to, kto podľa nich predstavuje najväčšiu hrozbu šírenia koronavírusu na Slovensku. Za najmenej ohrozujúcu skupinu z tohto hľadiska považovali prisťahovalcov, respektíve cudzincov žijúcich na Slovensku. Za hrozbu ich považovala menej ako polovica respondentov. Naopak, za najväčšiu hrozbu v tomto ohľade považovali respondenti ľudí, ktorí nerešpektujú karanténne opatrenia (85,8 % zvolilo možnosť 4 alebo 5). V poradí druhou skupinou, ktorú respondenti vnímali ako ohrozujúcu, boli slovenskí občania vracajúci sa na Slovensko zo zahraničia (77,6 %). Približne tri štvrtiny (75,7 %), čo je len o niečo menej, za hrozbu šírenia koronavírusu považovali Rómov. Všetky tieto tri skupiny ľudí za ohrozujúce označilo o niečo viac žien než mužov a tiež o niečo viac ľudia, ktorí považovali koronavírus za ohrozenie zdravia ich osobne a ľudí na Slovensku vo všeobecnosti. Rómov ako ohrozenie vnímali výrazne viac tí respondenti, ktorí súhlasili s uzavretím niektorých rómskych osád.
S tým, že najväčšiu hrozbu šírenia koronavírusu predstavujú ľudia, ktorí nedodržiavajú karanténne opatrenia, sa spomedzi voličov parlamentných strán úplne stotožňovalo najviac voličov strany Za ľudí (78,6 % zvolilo na škále odpoveď 5) a najmenej voličov SaS (57,8 % zvolilo odpoveď 5). Slovenských občanov, ktorí sa na Slovensko vracajú zo zahraničia, v najväčšej miere považovali za hrozbu voliči strany SMER-SD (56,9 % zvolilo odpoveď 5), voliči Za ľudí (54,8 % zvolilo odpoveď 5) a voliči ĽSNS (54,3 % zvolilo odpoveď 5). Rómov žijúcich v osadách považovali za hrozbu šírenia koronavírusu najmä voliči ĽSNS (61,7 % zvolilo odpoveď 5) a Sme rodina (54 % zvolilo odpoveď 5). Vnímanie troch najviac ohrozujúcich skupín bolo veľmi podobné naprieč všetkými samosprávnymi krajmi.
„Zdá sa, že v tomto smere pohľad respondentov čiastočne odráža nielen ich mieru vnímania ohrozenia, ale aj politický spor medzi zástancami rýchlejšieho uvoľňovania opatrení (reprezentovaných ministrom hospodárstva Sulíkom) a prívržencami opatrnejšieho prístupu,“ hovorí Mgr. Ing. Miloslav Bahna, PhD., riaditeľ Sociologického ústavu SAV. Vybrané dáta z prieskumov Ako sa máte, Slovensko? budú odbornej verejnosti dlhodobo k dispozícii v Slovenskom archíve sociálnych dát.
Zdroje: Tlačové správy EUT Health, Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach a komunikačnej agentúry Seesame
(GC)
Foto: iStock