Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach realizuje výskum zameraný na to, ako ľudia vnímajú hrozbu nákazy koronavírusom a nakoľko sa pred ním chránia.
Ilustračný obrázok. Zdroj: Pixabay.com
V piatok 13. marca 2020 začali na Slovensku platiť prvé celoštátne opatrenia proti šíreniu ochorenia Covid–19. Zahŕňajú uzatvorenie škôl, letísk, sociálnych, kultúrnych i rekreačných zariadení a obmedzenie prevádzky obchodných centier.
Súčasne s tým začali výskumníci Katedry psychológie FF UPJŠ sledovať, nakoľko si ľudia ohrozenie koronavírusom pripúšťajú, do akej miery dodržiavajú opatrenia vydané Úradom verejného zdravotníctva SR a aký má táto situácia dopad na ich psychické zdravie. „Výskum sme realizovali na vzorke 683 respondentov z celého Slovenska vo veku 15 až 76 rokov v období od 13. do 17. marca 2020,“ informuje doc. Ing. Mgr. Jozef Bavoľár, PhD. z výskumného tímu Katedry psychológie FF UPJŠ v Košiciach. Súčasťou tímu sú aj Mgr. Pavol Kačmár, PhD., doc. Mgr. Monika Hricová a PhD. a Mgr. Jana Nezkusilová, PhD.
Vedci výskum plánujú doplniť minimálne ešte o jeden zber údajov. „Opakovaným oslovením účastníkov chceme sledovať zmeny vo vnímaní hrozby koronavírusu, zmeny v správaní a spôsoby zvládania stresu v súvislosti s týmto ochorením. Ukončenie výskumu závisí od vývoja situácie na Slovensku.“
Tab. 1: Vnímanie hrozby koronavírusu
Rúška spočiatku nosila len tretina z nás
Prvé dostupné výsledky prinášajú pomerne zaujímavé zistenia. „Respondenti v danom období vnímali riziko, že sa nakazia koronavírusom ako skôr nízke, až 83 percent opýtaných z ponúkanej škály od 1 do 7 volilo odpovede do hodnoty 4, teda maximálne stredne veľké riziko. Zaujímavé tiež bolo, že odpovedajúci vnímali ohrozenie koronavírusom skôr všeobecne, za najväčšiu hrozbu označovali možnosť, že koronavírus predstavuje nebezpečenstvo pre ľudí na Slovensku, menej sa obávali hrozby koronavírusu vo vzťahu k svojej rodine i známym a najmenej ohrození sa cítili oni samotní.
Tab. 2: Percentuálne vyjadrenie plnenia preventívnych opatrení
Čo sa týka preventívnych opatrení, odpovedali nasledovne. Až 95 % opýtaných sa vyjadrilo, že sa často a veľmi často vyhýba účasti na hromadných podujatiach, resp. miestam s vysokou koncentráciou ľudí. 91 % respondentov označilo možnosť umývam si ruky mydlom a teplou vodou najmenej 20 sekúnd. 88 % odpovedajúcich uviedlo, že sa vyhýba blízkemu kontaktu s ľuďmi, ktorí javia príznaky nádchy alebo chrípky a 86 % označilo možnosť dodržiavam vzdialenosť najmenej jeden meter od kohokoľvek, kto kašle alebo kýcha.
„Na začiatku platnosti celoštátnych preventívnych opatrení však len tretina oslovených uviedla, že nosia rúška,“ upozorňuje Jozef Bavoľár. Zároveň ale poznamenáva, že v ostatných dňoch došlo v tomto ohľade k výraznej zmene, a to aj vzhľadom na nariadenie vlády povinne nosiť ochranné rúško na verejnosti. Slováci pristúpili k tejto povinnosti veľmi dôsledne, na uliciach, v obchodoch ani v úradoch dnes nestretneme človeka, ktorý by nemal zahalené nos a ústa respirátorom, rúškom, šatkou alebo šálom.
Tab. 3: Percentuálne zastúpenie vybraných ukazovateľov ohrozenia psychického zdravia u opýtaných
Máme úzkosť, strach aj desivé predstavy
A ako sa situácia súvisiaca so šírením koronavírusu prejavila na našom psychickom zdraví? „Z rôznych ukazovateľov psychického zdravia sa vo vyššej miere objavovala najmä nervozita. 24 percent opýtaných uviedlo, že túto emóciu prežíva dosť silne alebo veľmi silne. Nasledovali neurčité pocity úzkosti a strachu (16 percent), desivé myšlienky a predstavy (12 percent) a pocity napätia a vzrušenosti (11 percent). V súvislosti so psychickým zdravím sme tiež zistili, že ľudia, ktorí dokážu lepšie tolerovať neistotu a neurčitosť situácie, prežívali úzkosť v nižšej miere a subjektívne vnímali, že koronavírus nie je pre nich až taký ohrozujúci,“ uvádza docent J. Bavoľár a dodáva, že v priebehu sledovaných piatich dní nedošlo k zmenám vo vnímaní rizika ani prežívaní úzkosti.
Preskúmajú aj mieru optimizmu a nádeje
Prezentované výsledky predstavujú ukážku prvej časti realizovaného výskumu. Výskumný tím Katedry psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach sa plánuje pozrieť napríklad aj na to, ako sa naše psychické zdravie mení v dôsledku narastania počtu infikovaných a či v tomto procese zohrávajú dôležitú rolu faktory ako nádej alebo optimizmus. V ďalšom zo série výskumov na túto tému sa košickí psychológovia plánujú zamerať na psychické prežívanie seniorov, ktorí sú najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva. O ich výsledkoch budeme čoskoro opäť informovať.
(GC)
Zdroj: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
