„Priaznivý efekt cvičenia sa prejaví bezprostredne po každom cvičení, avšak ak sa človek cvičeniu venuje pravidelne, a v dostatočnej dávke, vznikajú tiež adaptačné zmeny, ktoré zlepšujú fyzickú zdatnosť a pripravujú organizmus na zvýšenú záťaž,“ hovorí doktor Martin Schön, odborník na poruchy metabolizmu.
Na Oddelení výskumu porúch metabolizmu v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied sa venuje skúmaniu mechanizmov účinku nefarmakologických prístupov prevencie a liečby chronických ochorení. So svojimi výsledkami sa umiestnil medzi víťazmi aj na konferencii ŠVOČ.
Čo v tele spôsobuje cvičenie? Aký je to rozdiel, keď niekto necvičí vôbec?
Medzi doposiaľ najlepšie popísané benefity cvičenia patrí napríklad zvýšenie citlivosti na inzulín, protizápalový a antioxidačný účinok, či zlepšenie činnosti energetických centier našich buniek, mitochondrií.
Priaznivý efekt cvičenia sa prejaví bezprostredne po každom cvičení. Ak sa človek cvičeniu venuje pravidelne a v dostatočnej dávke, vznikajú tiež adaptačné zmeny, ktoré zlepšujú fyzickú zdatnosť a pripravujú organizmus na zvýšenú záťaž. V rámci priaznivej adaptácie na cvičenie dochádza ku zmenám pravdepodobne vo všetkých bunkách nášho tela, ale pri štúdiu energetického metabolizmu sa zameriavame najmä na kostrový sval a tukové tkanivo, ktoré si odovzdávajú špecifické signály s inými orgánmi. Naopak svaly a tukové tkanivo sedavého človeka produkujú látky, ktoré negatívne ovplyvňujú energetický metabolizmus na úrovni celého organizmu, pričom dochádza k zrýchleniu chronických zápalových procesov, k zhoršeniu funkčnej kapacity mitochondrií, či k poruchám účinku inzulínu.
Vo svojom projekte v rámci ŠVOČ ste sa venovali neurodegeneratívnym ochoreniam. Ako ich ovplyvňuje cvičenie?
Sú to ochorenia, ktorými trpí stále viac ľudí. Avšak máme problém s nedostatkom efektívnych možností liečby. Súčasná liečba je často zameraná len na potlačenie prejavov ochorenia, preto je veľmi dôležité určiť nové možnosti prevencie a liečby, ktoré by boli efektívne, bezpečné a zároveň dostupné. Čoraz viac klinických štúdií poukazuje na priaznivý efekt fyzického cvičenia nielen z pohľadu možností prevencie neurodegeneratívnych ochorení, ale aj z hľadiska liečby pacientov s objektívne stanovenou poruchou pamäti, ako aj pacientov trpiacich sklerózou multiplex, či Parkinsonovou chorobou.
Konkrétne mechanizmy priaznivých účinkov však dosiaľ nie sú podrobne známe, a väčšina poznatkov pochádza predovšetkým zo zvieracích štúdií. Na Oddelení výskumu porúch metabolizmu Biomedicínskeho centra SAV sa venujeme práve klinickým štúdiám, v rámci ktorých pacienti s poruchami pamäti, či pacienti vo včasných štádiách Parkinsonovej choroby, absolvujú niekoľkomesačný tréning pod vedením profesionálnych trénerov. Priaznivý efekt tréningu popri objektívne merateľnom zlepšení v špecifických parametroch pociťujú dobrovoľníci aj subjektívne.
Na čo ste svojím výskumom prišli?
Naše výsledky publikované v odborných medzinárodných časopisoch ukázali zlepšenie klinického stavu, spojené so zlepšením glukózového metabolizmu a bradykinézy (rýchlosti pohybu) u pacientov s Parkinsonovou chorobou, a to už vplyvom 3-mesačného aeróbne-silového tréningu.
Potvrdil sa nám tiež priaznivý vplyv dlhodobej tréningovej intervencie u predtým sedavých seniorov na fyzickú zdatnosť, metabolizmus a zlepšenie kognitívnych funkcií a pamäti. Veľmi zaujímavé je aj zistenie, že hormón tukového tkaniva, adiponektín, je pravdepodobne sprostredkovateľom cvičením-navodenej komunikácie medzi metabolicky významnými periférnymi tkanivami a mozgom.
Prenos výsledkov výskumu do klinickej praxe je dôležitou súčasťou vašej práce. Ako raz budete vedieť pomôcť konkrétnym pacientom?
V Biomedicínskom centre SAV už tretí rok funguje Centrum pohybovej aktivity, v ktorom môžu dobrovoľníci našich klinických štúdií cvičiť nielen v rámci samotných štúdií, ale v prípade záujmu majú možnosť pokračovať v tréningu dlhodobo aj po ich ukončení. Vzhľadom na preukázateľné benefity cvičenia na zdravie sme v našom tíme jednoznačne presvedčení o nevyhnutnosti vytvárať podobné centrá.
Vo všeobecnosti, aký druh cvičenia, aktivity by ste odporúčali pre udržanie zdravia?
V prvom rade je dôležité, že takéto odporúčania sú individuálne, a to na základe zdravotného stavu, pohybových schopností, zdatnosti, veku a tiež individuálnej preferencie.
Vo všeobecnosti je pre dosiahnutie zdravotných benefitov dôležité dodržať dávku minimálne 150 minút aeróbneho cvičenia strednej intenzity týždenne (napr. 5x týždenne 30 minút alebo 3x týždenne 50-60 minút).
Medzi takéto aktivity patrí rýchla chôdza, severská chôdza, jogging, beh, plávanie, bicyklovanie, beh na lyžiach ale aj rôzne skupinové aeróbne cvičenia. Jednoduchou pomôckou na zistenie, či má fyzická aktivita, ktorú človek vykonáva dostatočnú intenzitu, je to, či sa pri nej zadýcha a spotí. V prípade silového cvičenia by to mali byť aspoň dve hodinové dávky týždenne. Optimálna je kombinácia aeróbnych a silových cvičení, čo platí nielen pre zdravú populáciu, ale aj v prípade viacerých chronických ochorení či u staršej populácie.
