Nežná revolúcia, November 1989, pád komunizmu, bod zlomu, historický míľnik. Ako sa ľudia po 30 rokoch pozerajú na 17. november 1989? Odborníci počas septembra 2019 zisťovali, ako vnímajú ponovembrový vývoj Slováci a Česi, ktorých v rámci výskumu názorov oslovil Sociologický ústav SAV v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a agentúrou FOCUS, ako aj Centrum pro výzkum veřejného mínění so Sociologickým ústavom AV ČR.
Odborníci v súvislosti s výskumom ponovembrových názorov verejnosti postulovali štyri základné zistenia:
Po prvé: Z mienky oslovených ľudí vyplynulo, Slováci považujú November 1989 za jednu z pozitívnych historických udalostí.
Po druhé: Slováci aj Česi majú v zásade podobný pohľad na Nežnú revolúciu. Väčšina ľudí má pozitívnu mienku o nadobudnutej slobode, ale v spoločnosti tiež prevažuje kritické hodnotenie zmien v oblasti zdravotníctva, sociálnych istôt a bezpečnosti.
Po tretie: Občania oboch štátov ambivalentne hodnotia možnosť ovplyvňovať politické rozhodnutia, rovnosť pred zákonom a nedostatočné uplatňovanie princípu zásluhovosti (šancu ľudí získať slušné spoločenské postavenie na základe poctivej práce).
Po štvrté: Oproti Čechom sú Slováci mierne kritickejší a dopad ponovembrového vývoja na rozličné oblasti života a skupiny obyvateľstva vnímajú menej priaznivo.
Prevažoval kladný postoj
Kladne hodnotilo Nežnú revolúciu 56 percent respondentov, ambivalentne 29 percent a záporne 12 percent ľudí.
Politický a ekonomický systém pred rokom 1989
Slováci hodnotili politický a ekonomický systém pred rokom 1989 zhovievavejšie ako Česi, kritickejšie sa stavali najmä k prednovembrovému politickému systému. Približne tretina občanov SR (27 percent) ho považuje za veľmi či skôr dobrý, kým v ČR má rovnaký názor len 13 percent obyvateľov. Za zlý ho v SR označilo 33 respondentov a v ČR 55 percent opýtaných.
Ekonomický systém pred Nežnou revolúciou pozitívne hodnotilo viac Slovákov než Čechov – v SR 39 percent a v ČR 25 percent ľudí. Za zlý ho označilo 22 percent Slovákov a až 40 percent Čechov.
Polarizácia spoločnosti na dve skupiny
Aktuálny politický a ekonomický systém vnímajú oproti Čechom kritickejšie Slováci. Za veľmi či skôr dobrý ho označilo 26 percent slovenských a 35 percent českých respondentov. Naopak, za skôr či veľmi zlý ho označilo 36 percent Slovákov a 27 percent Čechov.
„Hodnotenie súčasného ekonomického systému rozdeľuje slovenskú spoločnosť do dvoch približne rovnako veľkých skupín, pričom pozitívne ho hodnotí 30 % a negatívne 31 % respondentov,“ skonštatovali výskumníci.
Slováci očakávajú zlepšenie
V hodnotení budúcnosti politického systému vo svojej krajine sú Slováci optimistickejší ako Česi. Zlepšenie v priebehu desaťročia očakáva 40 percent Slovákov a 34 percent Čechov.
Väčšina občanov SR (59 percent) zastáva názor, že zmena spoločenského systému v roku 1989 stála za to. Opačného názoru je 34 percent. Občania ČR sa prikláňajú v prospech zmeny ešte výraznejšie (73 percent), doplnili výskumníci.
„Kedy sa žilo lepšie ľuďom ako ste vy?“
Nadpolovičná väčšina oslovených zdieľala názor, že situácia sa po 30 rokoch zlepšila v siedmich oblastiach života: možnosť študovať, pracovať alebo cestovať do zahraničia, prístup k informáciám, možnosť slobodne sa zúčastňovať na verejnom živote, možnosť vyjadriť svoj názor, prístup k vzdelaniu, životná úroveň, možnosť ovplyvňovať politické rozhodnutia.
Situácia sa tiež podľa väčšiny respondentov zlepšila v oblasti pracovných príležitostí, šancí získať slušné spoločenské postavenie na základe poctivej práce a tiež rovnosti pred zákonom.
Za kritické respondenti označili tri oblasti, v ktorých sa podľa nich situácia zhoršila: zdravotná starostlivosť, sociálne istoty a bezpečnosť občanov, kriminalita.
Víťazi a obete ponovembrových zmien
Komu November 1989 prospel a koho ukrátil? Ktoré skupiny obyvateľstva z neho ťažili a ktoré strádali? Slovenskí respondenti si myslia, že zmeny sa priaznivo dotkli najmä podnikateľov (69 percent), disidentov a odporcov režimu (58 percent), veriacich (52 percent) a odborníkov a príslušníkov inteligencie (50 percent).
Najväčšie straty verejnosť pripísala starším ľuďom (62 percent), farmárom (56 percent), komunistickým funkcionárom (46 percent), robotníkom (45 percent), ale tiež pracovitým, poctivým, slušným ľuďom (45 percent).
Čo sa udialo pred a po roku 1989?
Na záver sa výskumníci respondentov pýtali, či pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie o historických novembrových udalostiach v okruhu svojich blízkych často alebo občas diskutujú. Ukázalo sa, že o tejto téme doma, s priateľmi alebo v práci debatovala viac než tretina Slovákov (35 percent) – predovšetkým o tom, ako sa žilo pred rokom 1989 či o aktuálnom politickom dianí.
„Slovenská verejnosť sa v tomto ohľade zásadne neodlišuje od českej, ktorá venuje Nežnej revolúcii i prednovembrovým časom dokonca o čosi menej pozornosti (27 %, resp. 39 %). V záujme o aktuálne politické dianie však Česi za Slovákmi nezaostávajú (58 %),“ uviedli výskumníci v tlačovej správe.
Zdroj tlačove správy a fotiek:https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=8526&fbclid=IwAR3Kui1Kv7ZMJfJO93NO9VH2ovkQWNCxv1_vz185LRpr4HDs4IOD9z0gNQI
Ilustračné foto: Pixabay (pasja1000)
Video: Facebook/Správy RTVS
Redigovala a uverejnila: Zuzana Hrubá, NCP VaT pri CVTI SR