Podľa predpovede 5in5 spoločnosti IBM poľnohospodári a odborníci na potravinárstvo dokážu do piatich rokov pomocou umelej inteligencie zistiť, či sa v jedle, ktoré kontrolujú alebo predávajú, nachádzajú nebezpečné látky. Umelá inteligencia sa uplatňuje aj v ďalších oblastiach, napríklad v lekárskom výskume.
V americkom filme Číslo 5 žije unikne robot zhodou viacerých náhod a okolností z prísne stráženého objektu a zásah blesku spôsobí, že odrazu dostane vlastný rozum. Práve zábavné scénky z tohto filmu mi občas napadnú, keď sa v médiách objavia strašidelné predpovede o tom, ako umelá inteligencia ovládne svet.
Už teraz môžeme povedať, že využitie prvkov umelej inteligencie v jednotlivých priemyselných odvetviach pribúda a je čoraz pestrejšie. V mnohých prípadoch ho azda najlepšie reprezentuje slovné spojenie – fantázii sa medze nekladú.
Umelá inteligencia pomáha výskumníkom aj pri hľadaní liekov proti rakovine
Chatboty okolo nás
Zrejme každý z nás sa už stretol v online prostredí s chatbotmi, ktoré rýchlo a presne vedia odpovedať na jednoduchšie a v niektorých prípadoch aj zložitejšie otázky zákazníkov. V IBM sme ich dodali zákazníkom z rôznych odvetví, napríklad v zdravotníctve, telekomunikáciách, ale aj v automobilovom priemysle či vo finančnom sektore.
Virtuálny agent (tzv. chatbot) Andelín je napríklad zdravotnícko-sociálny robot, ktorý poradí v rôznych životných situáciách a odpovedá na otázky pacientom po mŕtvici aj ich rodinným príslušníkom.
Telekomunikačný asistent Tobi dokáže pomôcť s obnovou hesla a dohľadaním PIN a PUK kódov. Kognitívno-konverzačné riešenia umožňujú v krátkom čase zostaviť, testovať a implementovať virtuálneho agenta na zasielanie správ v rôznych mobilných zariadeniach či platformách, ako je napríklad Slack
V bankovníctve poskytuje rady a ponuky pomocou zistených poznatkov z konverzácie so zákazníkom dialógový virtuálny agent. Ten vie na základe správania sa zákazníka, jeho interakcií, predpokladaných životných situácií a finančných podmienok poskytnúť aj prediktívne informácie a sklony človeka. Banky, ktoré sú schopné predložiť cielenejšie ponuky, zaznamenávajú výrazné zlepšenie v miere odozvy, čo vedie napríklad k zvýšeniu priemerných zostatkov vkladov. Taktiež interakcie, ktoré klienti bánk vnímajú ako užitočné a prospešné, často pomáhajú znižovať ich nespokojnosť so službami svojich bankových domov práve vďaka lepšiemu pochopeniu ich potrieb.
Prenosné senzory napojené na umelú inteligenciu budú schopné v blízkej budúcnosti v priebehu pár sekúnd zistiť prítomnosť patogénnych látok v potravinách.
Vývoj liekov na rakovinu
Zaujímavým príkladom je aj využitie umelej inteligencie v prospech ľudí v zdravotníctve. Spoločnosť IBM vyvinula tri nástroje umelej inteligencie, ktoré by mohli pomôcť lekárskym výskumníkom bojovať proti rakovine.
Teraz sa spoločnosť rozhodla vytvoriť všetky tri nástroje ako open source, čo znamená, že vedci ich budú môcť použiť vo svojom výskume, kedykoľvek budú chcieť. Nástroje sú navrhnuté tak, aby zefektívnili proces vývoja liekov na rakovinu a pomohli vedcom zostať na vrchole novopublikovaného výskumu – takže ak sa ukážu ako užitočné, mohlo by to znamenať ďalšie rozšírenie možností liečby rakoviny vo vyššom objeme a rýchlejšie ako predtým.
Vývoj jedného lieku na zvládanie rakoviny môže stáť milióny dolárov. Tieto finančné obmedzenia môžu oddialiť alebo zničiť náš potenciál na vývoj nových liekov a terapií. Prvý projekt s názvom PaccMann (pozor, nezamieňať ho s populárnou počítačovou hrou Pac-Man) je opísaný ako Predikcia citlivosti protirakovinových zlúčenín na neurónové siete založené na multimodálnej pozornosti. Algoritmus PaccMann má za úlohu automaticky analyzovať chemické zlúčeniny a predpovedať, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou bojovať proti kmeňom rakoviny, čo by mohlo tento proces potenciálne zefektívniť.
Algoritmus ML (machine learning) využíva údaje o génovej expresii, ako aj o molekulárnych štruktúrach chemických zlúčenín. Včasnou identifikáciou potenciálnych protirakovinových zlúčenín tak opäť môže znížiť náklady spojené s vývojom liekov.
Veľmi zaujímavou oblasťou, v ktorej očakávam v blízkej budúcnosti širšie využitie umelej inteligencie, je digitálna terapia. Práve tá totiž môže v mnohom pomáhať účinnému poskytovaniu behaviorálnej terapie a môže byť zásadným doplnkom farmakoterapie. Kombinácia umelej inteligencie a senzorových technológií môže rozšíriť v súčasnosti existujúce formy terapie v prospech pacientov.
Akumulované dáta pacientov v tomto prípade umožňujú vytváranie individualizovaných riešení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj lepšie výsledky liečby pri nižších nákladoch. Digitálna terapia sa tak stáva užitočným doplnkom štandardnej zdravotnej starostlivosti a prináša so sebou nové obchodné modely, ktoré sa sústreďujú na poradenstvo prispôsobené pacientovi.
Autor: Július Oboril, Cognitive Process Transformation Leader, IBM Slovensko
Foto: IBM
Uverejnila: VČ
Viac o využívaní prvkov umelej inteligencie v jednotlivých priemyselných odvetviach sa dozviete v októbrovom čísle Quarku.